Policajný zbor sa v súčasnosti borí s množstvom problémov, od vlastných interných záležitostí spojených nielen s udržaním policajtov v službe, až po hľadanie stratenej dôvery verejnosti. Na niektoré ťažkosti však existujú riešenia, ktoré by mohli komfortne napomôcť ako policajtom, tak občanom. Jedným z nich je náš návrh, pracovne nazvaný ako „kontaktný dôstojník“.
Pri myšlienke na tento inštitút sme vychádzali z praxe. Policajti zaradení ako poverení príslušníci PZ alebo vyšetrovatelia, neraz bojujú s pomerne vysokým nápadom trestnej činnosti, z čoho vyplýva ich nadmerná zaťaženosť. Dôsledky nadmernej zaťaženosti OČTK sú všeobecne známe, s nezvládnuteľným množstvom trestných vecí klesá kvalita vyšetrovania, či už z hľadiska včasnosti a efektívnosti trestného konania, ale aj hĺbky a rozsahu dokazovania. Je ľudsky pochopiteľné, že k prípadom sa potom nepristupuje s osobitnou dôležitosťou, ale mechanicky, s cieľom čo najrýchlejšieho „ukončenia“.
Na základe vlastných skúseností vieme, že policajti sú často zaťažovaní podnetmi občanov, ktoré sú označené ako trestné oznámenie, príp. aj z obsahu vyplýva, že zámerom občana je podať trestné oznámenie, v konečnom dôsledku však s trestným konaním nemajú nič spoločné. Ide o rôznorodé problémy typu rozdielnych názorov stavebníka a stavebného úradu, nezhôd rodičov pri rozvodoch, krívd pri dedičstvách, nespokojnosti spotrebiteľov či zákazníkov s postupom predávajúceho, vybavením reklamácie, správaním štatutárov obce, ktorí nevyhoveli občanom a podobne. Vo vymenovávaní príkladov by sme mohli spoločne s poverenými príslušníkmi a vyšetrovateľmi pokračovať snáď donekonečna, keďže kreativita oznamovateľov a dôvodov, pre ktoré sa obracajú na políciu formou podania trestného oznámenia, nepozná hraníc.
Za pravdu týmto úvahám dávajú aj štatistické ukazovatele, ktoré sa v rámci PZ tak bohato vedú a sledujú. Za posledný kalendárny rok policajti poriadkovej polície z celkového počtu ukončených spisov až takmer v 22% rozhodli uznesením o odmietnutí veci, s uzneseniami o odovzdaní veci, kedy ide o priestupok, správny delikt alebo disciplinárne previnenie, je to spolu až približne 32% všetkých ukončených spisov. Vo vyšetrovaní bolo za rok 2019 z celkového počtu ukončených trestných vecí odmietnutých až 30% všetkých podnetov, čo je v preklade na počty viac ako 12.000 takýchto rozhodnutí. Zhrnuté – hrubým odhadom, každé približne 3. trestné oznámenie je odmietnuté alebo odovzdané na prejednanie príslušnému orgánu, teda nejde o spáchanie trestného činu.
Prejdime priamo k návrhu riešenia. Ten vychádza z myšlienky, že aj dnes existuje medzi políciou a občanmi priepasť, ktorá sa dlho budovala a prehlbovala, a tak občania často vnímajú políciu len ako nástroj represie. Občan, ktorý nemá právnické vzdelanie ani prehľad vo všeobecných záväzných predpisoch, nepozná osobne policajta alebo advokáta, sa de facto nemá s kým v ťažkostiach poradiť. Ako autori projektu Poradca Policajta sa stretávame aj s otázkami občanov, ktorí nevedia ako majú v komplikovaných životných situáciách postupovať a na koho sa obrátiť. Nečudo, že výsledkom frustrácie je až podanie trestného oznámenia, ktoré však po jeho odmietnutí nevyrieši situáciu oznamovateľa, ale len prehĺbi jeho negatívny postoj k polícií, úradom a štátnej moci ako takej, nech by bolo rozhodnutie policajta akokoľvek správne a zákonné.
Komfortným riešením by mohlo byť zriadenie miesta kontaktného dôstojníka. Predstavme si vytvorenie takejto funkcie napríklad na úvod v každom krajskom meste. Kontaktný dôstojník by bol osobou so skúsenosťami v trestnom konaní, so všeobecným prehľadom v rámci právnych noriem, ako aj znalosťou pôsobnosti a postupov štátnych orgánov. Občan, ktorý by sa ocitol v situácií, kedy zvažuje podanie trestného oznámenia, ale nie je si istý, či ide o vec patriacu do pôsobnosti Policajného zboru, by sa mohol ozvať kontaktnému dôstojníkovi a „objednať sa na konzultáciu“ svojho problému. Kontakty na týchto policajtov by boli verejne dostupné a stránky by vybavovali priamo na útvaroch PZ, kde by pôsobili. Úlohou kontaktného dôstojníka by bolo empaticky pristúpiť k občanovi, ktorý sa, zjednodušene povedané, prišiel poradiť o probléme, bez toho, aby a priori podával trestné oznámenie. Komunikáciou a vysvetlením právnych postupov by sa mohlo na jednej strane dosiahnuť to, že občana policajt správne naviguje, na koho sa so svojím problémom obrátiť (netrestný úsek prokuratúry, nadriadený stavebný úrad, inšpektorát práce, obchodná inšpekcia, bankový ombudsman a pod.) a ten tak získa od policajta cennú radu a pomoc, prípadne kontakty na úrady, o ktorých existencii nemal ani tušenia, a pritom sú príslušné na riešenie jeho sporu. Na druhej strane by tak občan nemal dôvod podať trestné oznámenie a v konečnom dôsledku zaťažiť OČTK bez skutočného vyriešenia svojho problému. Vyšperkovaním by bola možnosť kontaktného dôstojníka dohodnúť s policajtom príslušným na prijatie trestného oznámenia, v situáciách, kedy by to bolo potrebné, dátum a čas, kedy sa občan dostaví a podľa možností mu bude dotknutý policajt k dispozícií na spísanie zápisnice o trestnom oznámení.
Takýto postup by bol v absolútnom protiklade k súčasnej situácií, keď občan príde vystresovaný na políciu riešiť nejaký dlhodobý spor, kde mu policajt na stálej službe oznámi, že venovať sa mu bude policajt z hliadky, ale ten je teraz na preverení oznámenia, tak nech si sadne a čaká. Po nejakom čase príde policajt, ktorý sa však musí vysporiadať najprv s predošlou situáciou a tak oznamovateľ musí ďalej čakať. Nemožno sa potom čudovať, ak aj občan po podaní trestného oznámenia neodchádza z polície spokojný, keď mal pred sebou unaveného policajta, ktorý bol myšlienkami evidentne ešte pri predošlom prípade a už ho čakalo ďalšie množstvo administratívy.
Vytvorenie miest a inštitútu kontaktného dôstojníka by znamenalo v pomere ku kolosálnosti Policajného zboru len minimálne náklady, za súčasnej možnosti odbremenenia OČTK a získania dôvery občanov k polícií. Veríme, že tento návrh by sa mohol stretnúť z pozitívnou odozvou zo strany všetkých zainteresovaných.