Doručovanie poštových zásielok obsahujúcich najmä rozhodnutia, upovedomenia či predvolania orgánov činných v trestnom konaní, je upravené v §§ 65 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok. Napriek zdanlivo jednoznačnej úprave inštitútu doručovania poštových zásielok a zákonom stanovených následkov nedoručenia, neprevzatia resp. odopretia prijatia takýchto poštových zásielok sa v praxi často vyskytujú prípady, kedy sú orgány činné v trestnom konaní nútené hľadať ďalšie spôsoby a cesty, ako uvedené doručenie poštových zásielok úspešne dosiahnuť, resp. využiť zákonom predpokladanú fikciu doručenia takýchto poštových zásielok.
Doručovanie patrí medzi každodenné úkony vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej aj OČTK) najmä voči osobám vystupujúcim v trestnom konaní v postavení svedkov, znalcov, obvinených, poškodených a pod. Subjekty, ktorým sa poštové zásielky, odosielané orgánmi činnými v trestnom konaní, prostredníctvom pošty doručujú, možno rozdeliť na fyzické osoby a právnické osoby. Z dôvodu rozsiahlosti problematiky doručovania písomností do vlastných rúk a písomností nedoručovaných do vlastných rúk, z hľadiska významu obsahu takýchto písomností pre trestné konanie, sa tejto téme v tomto článku nevenujeme, a táto bude predmetom jej ďalšieho samostatného spracovania.
Právnické osoby
Z praxe je nám známe, že doručovanie v prípade adresáta v podobe právnickej osoby (najčastejšie s.r.o.) má spravidla len dve podoby.
Prvou podobou je, že ide o riadne a reálne na adrese sídla fungujúcu spoločnosť, ktorá prostredníctvom konateľa, splnomocnenca, povereného zamestnanca (teda podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku pracovníka oprávneného za právnickú osobu prijímať písomnosti), resp. zriadením a následným hromadným pravidelným vyberaním poštového priečinka, riadne prijíma poštové zásielky.
Druhá podoba je taktiež väčšine príslušníkov PZ známa, nakoľko ide o spoločnosti, u ktorých takýchto osôb, oprávnených za právnickú osobu prijímať písomnosti niet, alebo ktoré na adrese svojho sídla nefungujú, nepreberajú zásielky, prípadne nemajú na adrese svojho sídla zriadenú ani poštovú schránku. Na takéto prípady pamätá najmä § 68 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý dáva OČTK možnosť doručiť poštové zásielky neurčené do vlastných rúk, ktorémukoľvek pracovníkovi dotknutej spoločnosti, ktorý takúto poštovú zásielku príjme a poštové zásielky určené do vlastných rúk doručiť osobe, ktorá je oprávnená za dotknutú spoločnosť konať. V praxi to znamená, že je doslova Trestným poriadkom predpokladané, že v prípade nemožnosti doručovania poštových zásielok určených do vlastných rúk samotnej spoločnosti, sa takáto doručí priamo napríklad jej konateľovi, pričom Trestný poriadok v uvedenom § 68 a ani v iných svojich ustanoveniach nevylučuje možnosť doručiť takúto poštovú zásielku na adrese trvalého, prechodného či iného známeho pobytu konateľa, a to spravidla buď prostredníctvom pošty (s poukazom na § 65 ods. 1 Trestného poriadku) alebo osobne prostredníctvom Policajného zboru či obce (s poukazom na § 65 ods. 2 Trestného priadku). Máme za to, že samotná podstata druhej vety uvedenej v § 68 ods. 1 Trestného poriadku spočíva práve vo využití iných OČTK známych adries smerujúcich k osobe oprávnenej konať za dotknutú spoločnosť, nakoľko inak by sa poštová zásielka doručovala stále len na adresu sídla spoločnosti (či už samotnej spoločnosti alebo osobe oprávnenej za ňu konať), čo by doručovaniu v rámci trestného konania nebolo nijako nápomocné.
Fikcia doručenia v prípade doručovania poštových zásielok právnickej osoby môže byť uplatnená v prípade uvedenom v § 68 ods. 2 Trestného poriadku, a teda vtedy, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je známa. V takomto prípade sa písomnosť považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky OČTK, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.
Pozornosť by sme ešte chceli upriamiť na tú skutočnosť, že Trestný poriadok v § 68 ods. 2 uvádza doručovanie písomnosti na adresu sídla právnickej osoby uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. Nakoľko samotná právnická osoba môže prejavovať svoju vôľu či vykonávať právne úkony len prostredníctvom inej, na to spôsobilej fyzickej osoby, nemožno v jej prípade (ako v prípade fyzických osôb), vravieť o doručovaní písomností, resp. poštových zásielok na adresu, ktorú na tieto účely právnická osoba uviedla, ale pre aplikovanie ustanovenia o fikcii doručenia je postačujúce, aby bola využitá adresa uvedená v príslušnom (dostupnom) registri.
Fyzické osoby
Čo sa týka fyzických osôb, tak tu je škála problémov spojených s doručovaním poštových zásielok oveľa rozmanitejšia a väčšina príslušníkov PZ sa už stretla s rôznymi podobami, ako sa fyzické osoby snažia vyhýbať doručeniu im adresovaným poštových zásielok.
V prípade poštových zásielok nedoručovaných do vlastných rúk adresáta umožňuje § 65 ods. 3 Trestného poriadku v prípade nezastihnutia adresáta poštovej zásielky na adrese, ktorú na tento účel uviedol, doručiť túto poštovú zásielku inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte či dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať. Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie (zanechá sa oznámenie o uložení zásielky, známe aj ako tzv. žltý lístok v poštovej schránke adresáta), kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa v tomto prípade považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Poštová zásielka sa okrem vyššie uvedeného prípadu považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tento účel adresát uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Uvedené fikcie doručenia sú v takomto prípade vhodne využiteľné, avšak častokrát nemajú žiadny významný (konečný) dopad na trestné konanie a jeho priebeh, nakoľko sa touto formou doručovania (nie do vlastných rúk) nedoručujú napr. meritórne rozhodnutia OČTK vo veci.
Oveľa zložitejšie je doručovanie zásielok doručovaných do vlastných rúk adresáta, nakoľko v takomto prípade pri neprítomnosti adresáta, ktorému je poštová zásielka adresovaná, je možné takúto doručiť len osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta. V prípadoch najdôležitejších pre trestné konanie ide najmä o doručovanie rozhodnutí OČTK, napr. rozhodnutia obsahujúceho uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré keď adresát očakáva a chce sa čo najdlhšiu dobu vyhnúť jeho doručeniu, býva sprevádzané ťažkosťami spojenými s jeho doručením, či už samotnému obvinenému alebo splnomocnencovi splnomocnenému na preberanie takýchto poštových zásielok (písomností). Pre úplnosť ešte doplňme, že sa vyskytujú aj prípady, kedy si poštový doručovateľ neuvedomí (či už pri väčšom množstve doručovaných zásielok jednému adresátovi alebo pre uľahčenie vlastnej práce), že ide o doručovanie zásielky do vlastných rúk a podľa vyššie opísanej schémy doručovania zásielky neurčených do vlastných rúk takúto doručí napr. inej dospelej osobe (synovi, dcére, druhovi či družke a pod.) bývajúcej v tom istom byte či dome, bez existencie zákonom vyžadovaného splnomocnenia. V takýchto prípadoch poštový doručovateľ však vždy žiada od preberajúceho, aby uviedol vzťah k adresátovi, ktorý je následne vyznačený na doručenke vrátenej OČTK. Upozorňujeme, že takéto na prvý pohľad zdanlivo úspešné doručenie poštovej zásielky adresovanej do vlastných rúk, môže byť v prípade pozornej obhajoby obvineného v ďalšom konaní napadnuté, ako nedoručené v súlade s Trestným poriadkom a doručenie sa bude musieť vykonať opakovane na čo nadväzujú (napr. v prípade uznesenia) aj ďalšie práva adresáta, napr. právo na podanie sťažnosti a iné. Odporúčame preto v prípadoch úspešného doručenia poštovej zásielky (a to najmä s uznesením o vznesením obvinenia či iným meritórnym rozhodnutím OCŤK) podrobne preskúmať vrátenú doručenku a v prípade nesprávneho doručenia poštovým doručovateľom, takúto poštovú zásielku doručiť znova a zákonom ustanoveným spôsobom.
Ak však nedôjde k doručeniu poštovej zásielky určenej do vlastných rúk vôbec, zákon pamätá na dva prípady, resp. dôvody, kedy takáto situácia môže nastať.
V prvom prípade ide o adresáta, ktorý sa na adrese doručenia poštovej zásielky, ktorú na tieto účely uviedol nezdržiava, teda je neznámy (spravidla nemá na uvedenej adrese poštovú schránku so svojim menom, prípadne ani zvonček či dvere k bytu alebo k domu, v ktorom by na uvedenej adrese býval). Ustanovenie § 66 ods. 4 Trestného poriadku v takom prípade považuje poštovú zásielku (písomnosť) za doručenú adresátovi, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V takýchto prípadoch by bez možnosti uplatnenia zákonom predpokladanej fikcie doručenia, zostávalo OČTK už len zistiť inú adresu osoby, na ktorej táto preberá poštové zásielky, a túto mu doručiť úspešne na túto novo zistenú adresu. Z uplatnenia uvedenej fikcie doručenia však platí výnimka (teda nemožnosť jej uplatnenia), a to v prípade doručovania obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
Druhým (v praxi aj častejším) prípadom je adresát, ktorý sa síce podľa okolností (napr. existencie poštovej schránky s menom adresáta, prípadne existencie zvončeka či dverí k bytu alebo k domu, v ktorom by na uvedenej adrese býval, alebo podľa vedomostí poštového doručovateľa) na adrese doručenia poštovej zásielky, ktorú na tento účel uviedol zdržiava, avšak v čase doručovania poštovej zásielky poštovým doručovateľom nie je na uvedenej adrese zastihnutý. V takomto prípade Trestný poriadok v § 66 ods. 3 jasne definuje celý nasledovný postup, a to, že poštový doručovateľ (resp. pošta ako doručovací orgán), si poštovú zásielku po neúspešnom doručovaní uloží u seba a adresáta vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu (zanechá vyplnený tzv. modrý lístok v poštovej schránke adresáta, obsahujúci upovedomenie o nemožnosti doručiť adresátovi zásielku adresovanú do vlastných rúk, z dôvodu jeho neprítomnosti ako i termín ďalšieho pokusu o doručenie tejto poštovej zásielky – spravidla najbližší pracovný deň). Následne sa na uvedenú adresu v uvedený deň a čas poštový doručovateľ so zásielkou opätovne dostaví a ak zostane i tento nový pokus o doručenie poštovej zásielky adresovanej do vlastných rúk bezvýsledný, uloží sa dotknutá písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť (zanechá sa oznámenie o uložení zásielky, známe aj ako tzv. žltý lístok v poštovej schránke adresáta). Fikcia doručenia takejto poštovej zásielky (písomnosti) nastáva až v tom prípade, ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od jej uloženia. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z uplatnenia uvedenej fikcie doručenia však platí výnimka (teda nemožnosť jej uplatnenia) rovnako ako v predchádzajúcom prípade, a to pri doručovaní obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.