Výkon právomoci príslušníkov Policajného zboru je vždy pod drobnohľadom verejnosti, a to predovšetkým pri vykonávaní služobných zákrokov spojených s konfliktnými situáciami, či v ostatnej dobe aj v súvislosti so slovnými prestrelkami, ktoré isté osoby priamo vyhľadávajú. Je preto potrebné venovať pozornosť výzvam, ktoré policajti v zmysle zákona používajú.
V každodennom živote policajti často vykonávajú služobné zákroky, ktorým predchádza výzva v zmysle Zákona o Policajnom zbore. Zákon uvádza, že policajt je povinný použiť výzvu, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku dovoľujú. Z toho vyplýva, že nepôjde o prípady, kedy by daním výzvy mohol byť služobný zákrok zmarený alebo by mohla vzniknúť škoda alebo ujma na zdraví. Pri bezprostrednom porušovaní zákonom chráneného záujmu policajt nemusí výzvu použiť vôbec. Napríklad, ak by videl ako osoba kope iného ležiaceho na zemi, môže policajt okamžite bez ďalšieho vykonať služobný zákrok a použiť ihneď donucovacie prostriedky, ktorými zabráni v poškodzovaní zdravia inej osoby. Výzvu policajt použije najčastejšie pri momentálne nenásilnom správaní osoby, prípadne v konfliktných situáciách ak útok voči zákonom chránenému záujmu ešte nezačal, ale hrozí. Môže ísť napríklad o situácie, keď policajt vyzýva osobu, aby ho nasledovala na útvar PZ alebo o situácie, keď nehrozí nebezpečenstvo z omeškania. Ak osoba slovne uráža iného, je dôvodné a zákonné túto vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania. V žiadnom prípade však osoba porušujúca alebo ohrozujúca zákonom chránený záujem, resp. osoba, voči ktorej policajt zamýšľa vykonať služobný zákrok, nemá právny nárok na to, aby bola voči nej najprv použitá výzva a až následne by bol vykonaný služobný zákrok. Takýto oklieštený výklad zákona by znamenal akési poskytnutie ďalšieho času pre protiprávne konajúcu osobu, keďže by mohla fakticky pokračovať vo svojom konaní a policajt by ju musel vždy najskôr vyzvať a až potom vykonať služobný zákrok. Podmienky použitia výzvy sú tak stanovené a ohraničené možnosťami konkrétneho služobného zákroku a situáciou, v ktorej je vykonávaný.
Zákon ďalej uvádza, že ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, policajt (vždy) použije slová „V mene zákona“. Adekvátne je, ak policajt po prvej márnej výzve túto zopakuje so slovami „v mene zákona vás vyzývam, …“, ide tak o zdôraznenie jeho požiadavky a poukázanie na to, že jeho konanie má oporu v zákone. Všeobecne záväzné právne predpisy ani podzákonné právne normy však nezakotvujú povinnosť policajta výzvu opakovať alebo čakať v prípadoch neopodstatneného odďaľovania uposlúchnutia výzvy jej adresátom. Ako ale postupovať, ak osoba uvedie policajtovi, že mu predloží občiansky preukaz až po tom, ako si napríklad v telefóne naštuduje oprávnenia policajta alebo si zavolá svojmu advokátovi? Je zrejme primerané, aby policajt zopakoval výzvu so slovami „v mene zákona“ a následne, v prípade trvajúceho ignorovania výzvy zo strany osoby, voči ktorej výzva smeruje, policajt bez akýchkoľvek pochybností môže posudzovať takéto konanie osoby ako neuposlúchnutie výzvy a osobu v tomto prípade predviesť v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že osoba môže vôľu vyjadriť aj konkludentne, nemusí len priamo povedať „nedám vám občiansky“, ale z jej správania a okolností možno vyvodiť jasný záver o tom, že výzvu nemá záujem splniť a tak môže prísť k aplikácii donútenia. Použitie výzvy je tak výhradne na konajúcom policajtovi, ktorý sa rozhoduje doslova v sekundách, preto aj jeho rozhodnutie možno neskôr posúdiť len vzhľadom na situáciu, v ktorej policajt bol na mieste vykonávania zákroku alebo použitia výzvy.
Osobitným prípadom výzvy je výzva podľa § 50 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore, ide o výzvu s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Mohla by vyzerať napríklad „V mene zákona vás vyzývam, vyjdite s rukami nad hlavou, inak bude použitá služobná zbraň“. Znova a o to dôvodnejšie, že hrozí použitie donucovacích prostriedkov, zdôrazňujeme, že policajt nemusí vysvetľovať zákonné ustanovenie, ktoré ho na výzvu alebo zákrok zmocňuje, ani nemusí presne špecifikovať, akým spôsobom hodlá donucovací prostriedok použiť alebo ktoré všetky donucovacie prostriedky použije. Výzva a tiež výzva s výstrahou, má byť stručná, jasná a adresná, aby bolo adresátovi zrejmé, že je smerovaná jemu, čo sa od neho vyžaduje a čo bude nasledovať, ak ju neuposlúchne. Podľa okolností môže policajt osobu osloviť aj menom, dokonca aj krstným, ak mu je známa z dôvodu miestnej a osobnej znalosti. Preto môže znieť v tvare „Jožo, okamžite prestaň sprejovať po tej stene!“. V prípade, ak výzva splní požiadavky stručnosti, jasnosti a adresnosti, môže byť použitá doslova aj voľne, pretože každodenná služba môže priniesť situácie, keď policajt alebo iná osoba bude v bezprostrednom ohrození života. Preto ak policajt zakričí na osobu spôsobom: „Polož ten nôž, lebo strelím!“, takáto výzva môže byť považovaná za zákonnú a správnu. Nemožno od policajtov vyžadovať, aby koncipovali sofistikované znenia výziev, pretože tie vyplynú z konkrétnych okolností daného prípadu. Z poslednej uvedenej výzvy je adresátovi spoľahlivo zrejmé, že ak nôž nepoloží, môže byť proti nemu použitá zbraň. A napriek tomu, že policajt neopísal všetko, čo bude nasledovať, t.j. nevyjadril sa slovami „Pane, v mene zákona Vás vyzývam, položte ten nôž pomaly na zem, inak bude voči Vám použitá služobná zbraň“, tieto dve výzvy staviame na roveň z hľadiska zákonnosti, no z pohľadu taktiky a bezpečnosti, a predpokladu jej uposlúchnutia, je prvá menovaná značne vecnejšia a v praxi i účinnejšia. Policajt musí dať vyzývanej osobe najavo, že bude v takto vypätej situácii konať a nie recitovať doslovné znenia zákonov. Znenie výzvy je tak vyslovene na okolnostiach daného prípadu, ako aj jej prípadné zopakovanie. Spravidla však nie je žiaduce, aby policajt výzvu opakoval tri či viackrát, pretože nielenže s opakovaním obyčajne klesá pravdepodobnosť jej uposlúchnutia a zároveň osobe poskytuje priestor pripraviť sa napríklad na napadnutie policajta, ale aj z čisto laického hľadiska mnohonásobné opakovanie výzvy znevažuje postavenie policajta v očiach či už adresáta výzvy ale aj prípadných svedkov incidentu. Pokiaľ je policajt presvedčený, že výzva sa dostala do sféry vnímania adresáta a tento jej porozumel, ale nereaguje, zväčša postačí jej jednorazové zopakovanie so slovami „v mene zákona“, a po neuposlúchnutí môžu nastať následky jej nesplnenia.