Výsledkom trestného konania (ako aj iného konania, napr. civilného, správneho) je rozhodnutie vo veci samej, ktorého forma a obsah závisí od zisteného skutkového stavu. Na riadne a úplné zistenie skutkového stavu súd a orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy (ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku). Náležité zistenie skutkového stavu je totiž predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.
Trestný poriadok medzi dôkazné prostriedky zaraďuje aj výsluch svedka, pričom v mnohých veciach ide o zásadný, prípadne jediný, dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie skutkového stavu v trestnom konaní.
Každý svedok v trestnom konaní musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Napriek zákonnej povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať, v praxi sa možno stretnúť s jedincami, ktorí v postavení svedka túto povinnosť porušujú, teda o okolnostiach súvisiacich s trestným činom uvádzajú nepravdu, resp. vedome zamlčujú podstatné skutočnosti.
Aký následok a za akých okolností má takto podaná nepravdivá svedecká výpoveď?
Na účely tohto článku budeme pracovať so svedkom v trestnom konaní.
Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy
Na nežiaduci stav – podávanie nepravdivých svedeckých výpovedí, resp. zamlčovanie podstatných okolností – reagoval zákonodarca zavedením skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy (ustanovenie § 346 Trestného zákona).
Objekt
Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní.
Objektívna stránka
Objektívna stránka spočíva v aktívnom konaní páchateľa (uvedenie nepravdy) alebo v pasívnom konaní (zamlčanie okolností), pričom musí ísť o okolnosť ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Nebude preto postačovať, aby svedok vypovedal nepravdu alebo zamlčal také okolnosti, ktoré nemajú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.
Súdna prax za okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, považuje také, ktoré konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Zároveň nemusí ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. [1]
Okolnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, a ktoré treba dokazovať, sú uvedené v ustanovení § 119 ods. 1 Trestného poriadku. [2] Pôjde o okolnosti:
a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c) závažnosti činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobných pomerov páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e) následkov a výšky škody spôsobenej trestným činom,
f) príjmov z trestnej činnosti a prostriedkov na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.
Subjekt
V danom prípade ide o subjekt špeciálny, teda páchateľom tohto trestného činu môže byť iba svedok. Pojem svedok nie je v Trestnom poriadku definovaný. Právna veda za svedka považuje fyzickú osobu odlišnú od obvineného, ktorá bola vyzvaná (predvolaná) orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré vnímala svojimi zmyslami, teda videla, počula atď. [3]
Páchateľom tohto trestného činu nemôže byť osoba, ktorá spáchala iný trestný čin a o tomto trestnom čine vypovedá v pozícii svedka (napr. v čase pred začatím trestného stíhania alebo po začatí trestného stíhania, ak nebolo doposiaľ vznesené obvinenie). [4] Trestné stíhanie takejto osoby za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného zákona, hoci v čase výpovede nebol obvineným vo veci, by odporovalo ustanoveniu § 121 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého nesmie byť obvinený k výpovedi ani k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný. [5]
Subjektívna stránka
Na spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia, teda páchateľ chcel svojim konaní (uvedenie nepravdy alebo zamlčanie podstatný okolností) porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (riadne zistenie skutkového stavu v konaní), resp. vedel, že takéto porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť a s týmto následkom bol uzrozumený.
Vyššie uvedený text mal za úlohu v krátkosti priblížiť skutkovú podstatu trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa ustanovenia § 346 Trestného zákona z hľadiska jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu.
Nasledujúci výklad sa zameria na posúdenie (podľa nášho názoru nie výnimočných) prípadov z praxe, kedy orgány činné v trestnom konaní odmietali trestné oznámenia z dôvodu, že konanie, v ktorom osoba podozrivá zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedala v postavení svedka, nebolo meritórne skončené.
Prax orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odmietajú trestné oznámenia ako predčasne podané, nakoľko iné konanie, v ktorej podozrivá osoba vypovedala v postavení svedka, nie je skončené, považujeme za nesprávnu.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že skončenie iného trestného konania, v ktorej osoba vystupovala ako svedok, nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Trestný zákon jasne hovorí, že trestného činu podľa ustanovenia § 346 ods. 1 sa dopustí ten, kto ako svedok „v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní“, a nie „v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené“.
Trestným konaním sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 15 Trestného poriadku rozumie konanie podľa Trestného poriadku. Trestné konanie je pojmom najširším, lebo je ním každý procesný postup podľa Trestného poriadku.
Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy teda môže byť dokonaný už počas výpovede svedka v inej trestnej veci v čase po začatí trestného stíhania, ale ešte nevznesenia obvinenia žiadnej osobe, pretože takáto výpoveď bola poskytnutá v trestnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo meritórne skončené alebo nie.
Ak by sa malo čakať na právoplatné skončenie veci, v ktorej podozrivá osoba z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedala ako svedok, mohlo by sa v niektorých prípadoch jednoducho stať, že zanikne trestnosť činu.
Za podanie krivej výpovede páchateľovi hrozí trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov (v základnej skutkovej podstate). Ide teda o prečin, ktorého trestnosť zaniká (premlčí sa) po uplynutí doby 5 rokov odo dňa jeho spáchania.
Je pritom bežné, že trestné stíhanie, najmä závažných trestných činov, prebieha niekoľko rokov (aj viac ako 5 rokov). Ak by potom páchateľ trestného činu krivej výpovede vypovedal ako svedok v prípravnom konaní v inej trestnej veci, ktorá trestná vec by sa právoplatne skončila po 6 rokoch odo dňa poskytnutia výpovede, trestnosť činu (krivej výpovede) by uplynutím času jednoducho zanikla.
Ako by mali teda orgány činné v trestnom konaní postupovať?
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 7 Trestného poriadku, ktoré upravuje posudzovanie predbežných otázok orgánmi činnými v trestnom konaní a súdu.
Orgány činné v trestnom konaní teda musia samostatne vyhodnotiť, či páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal v inom trestnom konaní ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, resp. či takúto okolnosť zamlčal.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (R 19/2006) platí, že okolnost, zda obviněný uvedl jako svědek v jiné věci nepravdu, musí soud, který rozhoduje o trestném činu křivé výpovědi a nepravdivého znaleckého posudku podle § 346 odst. 2 písm. a) TrZ, vyřešit samostatně jako předběžnou otázku ve smyslu § 9 odst. 1 TrŘ, neboť se jedná o posouzení viny obviněného, a to na podkladě srovnání výpovědi svědka se skutečností a bez ohledu na to, zda v uvedené jiné věci byla orgány činnými v trestním řízení tato výpověď vyhodnocena jako nepravdivá nebo nevěrohodná.
V inom rozhodnutí súd uviedol, že není ani podstatné, jak tvrdí dovolatel, že pachatel trestného činu nedovoleného ozbrojování podle § 185 tr. zák. nebyl dosud pravomocně zjištěn ani odsouzen . Podstatné je, že obviněný jako svědek uvedl, že hromadně účinné střelné zbraně s doplňky a střelivo náleží jemu, ač to nebyla pravda, přičemž údaj o držiteli či vlastníku zbraní měl z hlediska právního posouzení skutku dozajista povahu okolnosti mající podstatný význam pro rozhodnutí orgánů činných v trestním řízení v přípravném řízení. [6]
Je potom irelevantné, ako sa meritórne skončilo trestné konanie, v ktorom páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal ako svedok. Nie je podstatné ani to, či uviedol nepravdu alebo zamlčal podstatnú okolnosť v prospech páchateľa (t. j. došlo k jeho oslobodeniu), alebo v jeho neprospech.
Pre posúdenie toho, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, sú teda zásadné najmä tieto okolnosti:
a) páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy musel v inom trestnom konaní vypovedať ako svedok,
b) páchateľ musel vypovedať nepravdu o okolnosti, ktorá mala pre iné trestné konanie podstatný význam, alebo takúto okolnosť zamlčal,
c) posúdenie predbežnej otázky, či výpoveď páchateľa v inom trestnom konaní bola nepravdivá (alebo vedome zamlčaná), a to na podklade porovnania tejto výpovede so skutočnosťou.
Nepochybne, na vyriešenie predbežnej otázky bude musieť orgán činný v trestnom konaní vychádzať aj zo spisu v trestnej veci, v ktorej bola nepravdivá výpoveď podaná (napr. na preukázanie toho, či páchateľ vypovedal v skoršom trestnom konaní ako svedok). To však neznamená, že by musel čakať na právoplatnosť rozhodnutia vydaného v tejto inej (skoršej) trestnej veci.
Nepravdivosť svedeckej výpovede totiž nemusí byť preukázaná len tým, že napr. páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy (v postavení svedka v inej trestnej veci) bude vypovedať v prospech páchateľa iného trestného činu (napr. že sa na mieste činu nenachádzal), ale tento páchateľ bude v konečnom dôsledku odsúdený.
Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy nie je dokonaný až právoplatným rozhodnutím v inej trestnej veci, ale už samotným podaním výpovede – páchateľ vypovedá ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, alebo takúto okolnosť zamlčí. Ak svedok vypovie nepravdu, tak táto výpoveď je nepravdivá od času jej podania, aj keby sa o nej orgány činné v trestnom konaní mali dozvedieť až neskôr. Teda už v čase podania nepravdivej výpovede došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty, hoci k zisteniu trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy došlo až s časovým odstupom (napr. sa vykonali ďalšie dôkazy).
Na to, aby orgány činné v trestnom konaní predbežne posúdili, či je konkrétna výpoveď nepravdivá, nie je teda potrebné právoplatné skončenie inej trestnej veci, v ktorej bola výpoveď podaná. Orgány činné v trestnom konaní napr. môžu porovnať výpoveď páchateľa (v inom trestnom konaní vypovedajúceho v pozícii svedka) s kamerovým záznamom (z ktorého bude zrejmé, že osoba sa na mieste činu nachádzala a dokonca útok začala, naproti tomu svedok vypovedal, že daná osoba sa na mieste nenachádzala), prípadne s inými objektívnym skutočnosťami.
V načrtnutom prípade preto nebude potrebné, aby sa skoršie trestné konanie právoplatne skončilo, keď overenie pravdivosti výpovede svedka a posúdenie, či okolnosti, o ktorých vypovedal nepravdu, sú pre iné trestné konania podstatné (teda ich orgány činné v trestnom konaní musia vziať do úvahy a nemusí ísť pritom o jedinú rozhodujúcu okolnosť) sa dajú posúdiť samostatne a nezávisle od výsledku a priebehu iného trestného konania.
JUDr. Marcel Ružarovský
[1] Napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. mája 2017, sp. zn. 5 Tdo 22/2017 alebo rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 11. júna 2014, sp. zn. 2To/47/2014
[2] KLÁTIK, J.: Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. s 468.
[3] RIZMAN, S.: Komentár k ustanoveniu § 346 Trestního zákoníka. In: Šámal, P. a kol. Trestní zákoník, 1. vydání, Praha : C. H. Beck, 2009, s. 2960.
[4] Napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. januára 2016, sp. zn. 3 Tdo 1374/2015: „Jestliže jako svědek je však slyšena osoba, která spáchala trestný čin, ohledně něhož podává svědectví, pak se tato osoba nepravdivou svědeckou výpovědí učiněnou po řádném poučení, včetně poučení o právu odepřít vypovídat, nedopouští jednání naplňujícího skutkovou podstatu přečinu křivé výpovědi a nepravdivého znaleckého posudku podle § 346 odst. 2 trestního zákoníku.“.
[5] R 25/1969
[6] Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11. júna 2008, sp. zn. 8 Tdo 415/2008