Začiatkom roku Prezídium Policajného zboru sumarizovalo štatistiky dopravno-bezpečnostnej situácie na slovenských cestách. Podrobné výsledky poukázali síce na klesajúcu tendenciu počtu dopravných nehôd, na druhej strane, a čo je už trojročným trendom, stúpa počet dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu. Išlo o 1643 nehôd (v priemere viac ako 4 nehody denne) a súčasne policajti zistili 9612 vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu (v priemere viac ako 26 vodičov pod vplyvom alkoholu denne).
Počet vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť má klesajúcu tendenciu (z 6044 v roku 2012 postupne klesá pod 5000 od roku 2017), otázka však znie, či ide o dostatočný pokles. Ak vezmeme do úvahy, že tento druh kriminality je vzhľadom na jej osobitný charakter latentný, ide stále o veľmi vysoké čísla.
Nie je žiadnou novinkou, že „alkohol nad promile“ alebo odmietnutie sa podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky, je na Slovensku trestným činom. Ustanovenie § 289 Trestného zákona bolo do súčasnej podoby zavedené novelou č. 313/2011 Z. z. účinnou od 01.11.2011. Pred nadobudnutím účinnosti tejto novely sa vodič, u ktorého bolo zistené požitie alkoholu nad jedno promile, potrestal len za priestupok, pokiaľ nešlo o recídivu alebo nespôsobil inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku.
Je zrejmé, že sprísnením trestania vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu sledoval zákonodarca zníženie, v teoreticky ideálnom prípade až odstránenie tohto nežiaduceho fenoménu. Napriek tomu však aj po uplynutí viac ako 7 rokov od spomenutej novely jazdia po slovenských cestách ročne najmenej tisíce vodičov, ktorí sa dopustili takéhoto trestného činu. Už sme naznačili, že vo vysokej miere ide o latentnú trestnú činnosť. Pokiaľ vodič nespôsobí napríklad dopravnú nehodu alebo nie je zastavený hliadkou Policajného zboru, jeho protiprávnym konaním de facto nevzniká hmotný, explicitne sa prejavujúci následok, čo je dané aj samotným charakterom tohto druhu trestnej činnosti, keďže ide o ohrozovací trestný čin. Skutočné počty vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu tak môžu byť, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj sú, podstatne vyššie.
Hoci trend znižovania počtu takýchto trestných činov je pozitívom, navrhovali by sme zvážiť ďalšie, a to alternatívne formy sankcií pre takýchto vodičov. Pri týchto úvahách je potrebné zamerať sa na účel trestu ukladaného v trestnom konaní. Účelom trestu je okrem iného generálna a individuálna prevencia. Zjednodušene povedané, páchateľ by mal trestom byť prevychovaný od toho, aby ďalej páchal trestnú činnosť, a to represívnou zložkou trestu, a súčasne by mali byť ostatní potenciálni páchatelia rovnako odradení od protiprávneho konania s vidinou toho, že sa môžu vystaviť rovnakému alebo obdobnému trestu aký už bol uložený páchateľovi takéhoto trestného čiu. Tým sa má ochrániť spoločnosť od toho, aby v nej dochádzalo k ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Trest však má, a to v neposlednom rade, vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou za spáchaný skutok.
Účel trestu pri páchateľoch vedúcich vozidlá v stave vylučujúcom spôsobilosť, často vôbec nie je naplnený, ba priam sa obchádza. Médiami prebehli viaceré prípady známych športovcov, hercov a iných osobností, ktoré spáchali trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. A nevýnimočne bol takýmto páchateľom uložený peňažný trest vo výške niekoľkých stoviek eur. Spĺňa peňažný trest v prípade páchateľov, ktorí sú známi vysokým finančným zázemím, svoj účel, ktorý sme načrtli v predošlom odseku? V žiadnom prípade.
Nielen pri páchateľoch, ktorí sú známymi osobnosťami, účel trestu nemusí byť naplnený. V takých situáciách je potrebné nájsť iné východiská a sústrediť sa na ďalšie atribúty trestu. Jedným z opomínaných aspektov je práve spoločenský rozmer uloženého trestu. Napr. pre svetoznámeho športovca (a aj verejnosť) by v spomenutom prípade bezpochýb účinnejšie účel trestu naplnil trest povinnej práce. Je zrejmé, že médiá by sa predbiehali v tom, kto prvý prinesie zábery takejto osobnosti upratujúcej verejné priestranstvo. Rozhodne by takýto trest splnil ako očakávania spadajúce pod individuálnu, tak aj generálnu prevenciu.
Novelizáciou zákonov by bolo možné dosiahnuť nasledovné. Inšpirujúc sa legislatívou štátu Ohio v USA, by možnosťou ako umocniť generálnu prevenciu, bolo povinné zavedenie osobitných tabuliek s evidenčným číslom pre vozidlo, ktoré vodič viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť, resp. sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky. Mohlo by ísť o tabuľky s evidenčným číslom v štandardnom tvare, tzn. 2 písmená okresu (KE), tri čísla (000) a 2 písmená (AA), avšak v odlišnom farebnom vyhotovení, napr. žlté písmená na červenom podklade. Takto by nielenže každý vedel, že vodič na konkrétnom vozidle spáchal trestný čin, ale mohlo by ísť aj o dôvod kontroly pre hliadky polície. Pri relatívne krátkych dobách zákazu činnosti určených často len v mesiacoch (a ešte ich možno pred ich uplynutím skrátiť), by takáto povinnosť znamenala značné nepohodlie pre vodiča, ktorý by aj po uplynutí doby zákazu činnosti toto obmedzenie musel strpieť. Neraz ide o recidívu páchateľov, preto by bolo jednoduchšie takéto osoby znovu skontrolovať. Nemenej výhodnou skutočnosťou by bola tá, že povinnosť by sa vzťahovala na vozidlo bez ohľadu na vlastníka, čo by mohlo napr. rodičov odradiť od toho, aby svojmu menej zodpovednému potomkovi zverili vozidlo na cestu na diskotéku, keďže by si mohli byť vedomí toho, že v prípade, že ich dieťa spácha na ich vozidle takýto trestný čin, ponesú nepriame dôsledky osobitnou TEČ aj oni. Táto povinnosť by mala byť ukladaná obligatórne, a to po dobu napr. dvojnásobku dĺžky zákazu činnosti. Výnimku by mohli predstavovať napr. autopožičovne, ale všetky z toho plynúce otázky (napr. vydanie osobitnej TEČ na náklady právoplatne odsúdeného páchateľa, zmena vlastníka takéhoto vozidla a pod.) by už vyriešil legislatívny proces. Zamyslime sa preto nie nad zvyšovaním sankcií, ale nad ich efektívnejším výkonom, ktorý by skutočne mohol odradiť ďalších páchateľov od páchania protiprávnych skutkov.