Nasledujúci príspevok sa zaoberá aplikačnou praxou §85 ods. 1, ods. 2 z. č. 301/2005 Z. z., (Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby) a §86 ods. 1 z. č. 301/2005 Z. z. (Zadržanie obvineného policajtom) a rozdielnej aplikácii pri trvácom trestnom čine ilustrovaného na konkrétnom prípade. Príspevok konfrontuje praktickú situáciu a všetky vstupujúce faktory policajného výkonu oprávnení, ktoré sa realizujú pri zadržaní podozrivého, obmedzení osobnej slobody podozrivého, resp. zadržania obvineného policajtom.
Modelová situácia:
Modelová situácia je zverejnená so súhlasom OČTK. K dnešnému dňu je opisovaný prípad uzavretý právoplatným odsúdením obžalovaného. Mená osôb, konkrétne útvary, miesto a čas sú zmenené, aby nedošlo k individuálnej identifikácii strán.
Hliadka Obvodného oddelenia PZ zastavila počas kontroly bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky osobné motorové vozidlo (ďalej len „OMV“) v poobedných hodinách [1]. Vodič nemal pri sebe potrebné doklady k prevádzke a vedeniu motorového vozidla, a taktiež nevedel na mieste hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Taktiež lustráciou bolo zistené, že OMV je v pátraní. Vodič bol podľa §18/4 z. č. 171/1993 Zb. (ďalej len „ZoPZ“) predvedený na miestne Obvodné oddelenie PZ.
Vodič na Obvodnom oddelení PZ bol stotožnený ako P.K., ktorý nebol osobou z pátrania (nefiguroval v systéme PATROS) a uvádzal, že predmetné OMV má požičané od svojej krstnej mamy – vlastníčky vozidla. Hliadke sa podarilo skontaktovať s majiteľkou vozidla. Majiteľka uviedla, že s P.K. nie sú rodinní príbuzní, ale len známi. Majiteľka mu požičala auto na konkrétny účel asi pred dvoma mesiacmi, avšak P.K. s OMV odišiel a do dnešného dňa sa nevrátil. Majiteľka dodatočne uviedla, že bola túto vec hlásiť na policajný útvar v mieste svojho trvalého bydliska, kde uviedla P.K. ako podozrivého.
Následnou lustráciou v systéme avízo bolo zistené, že dotyčný je už obvinený zo skutku podľa §217 z.č. 300/2005 Z.z. (ďalej len „TZ“) „Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla“. Obvinenie vzniesol útvar, na ktorom bola majiteľka OMV danú vec oznámiť. P.K. bol po konzultácii s príslušným prokurátorom a vyšetrovateľom zadržaný ako obvinený podľa §86/1 z.č. 301/2005 Z.z. (ďalej len „TP“), nakoľko bolo zistené, že P.K. sa dopustil trváceho trestného činu podľa §217 TZ, za ktorý mu bolo už vznesené obvinenie. P.K. sa následne v zápisnici ku skutku priznal.
Úvaha:
V horeuvedenom prípade došlo k ideálnej situácii, kedy hliadka a stála služba dokázala vyťažiť obvineného a v krátkom čase zistiť všetky relevantné informácie, podľa ktorých sa správne procesne postupovalo, tzn., že P.K. bol identifikovaný v prebiehajúcom vyšetrovaní ako obvinený a teda bol zadržaný ako obvinený podľa §86/1 TP trváceho trestné činu podľa §217 TZ.
Situácie neprebiehajú vždy v ideálnej rovine a preto je na mieste otázka, či by
– zadržanie podozrivého P.K. podľa § 85/1 TP alebo obmedzenie osobnej slobody podľa § 85/2 TP za skutok uvedený v pôvodom vznesení obvinenia [2] sa vníma ako procesné pochybenie, resp.
– zadržanie podozrivého P.K. podľa §85/1 TP alebo obmedzenie osobnej slobody podľa §85/2 TP za iný skutok ako bol uvedený v pôvodnom vznesení obvinenia [3], (hoci by v skutočnosti išlo o trváci trestný čin), sa tiež považovalo za procesné pochybenie, alebo nezákonný postup, resp.
– podanie vysvetlenia P.K. do zápisnice podľa §17/1 ZoPZ k uvádzaným skutočnostiam a jeho následné prepustenie sa vnímalo ako porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu [4], a tým vyplývajúcej trestnoprávnej resp. disciplinárnej zodpovednosti konajúcich príslušníkov?
Postup podľa §85/2 TP za skutok podľa §216 TZ sa v rámci časovej tiesne zvažoval po lustrácii OMV, kde sa zistilo, že predmetné OMV je v pátraní a zároveň osoba P.K. nefiguroval ako osoba z pátrania. Hliadka objektívne vyhodnotila, že bude pravdepodobne vo veci začaté trestné stíhanie na neznámeho páchateľa, či už za skutok podľa §212/1, resp. 2, (alebo jej kvalifikovanej formy) TZ alebo §216, §217 TZ. Bez detailov o stave vyšetrovania nevedela hliadka a stála služba kvalifikovať protiprávne konanie či už ako trváci trestný čin, alebo úplne nový skutok a preto kontaktovala príslušný útvar PZ, ktorý riešil pridelený spisový materiál. Paralelnou lustráciou v systéme avízo a komunikáciou s príslušným vyšetrovateľom bolo ozrejmené, že P.K. má procesné postavenie obvineného za skutok podľa §217/1 TZ, a teda ide o obvineného, ktorý sa dopustil trváceho trestného činu.
Tu však vyvstáva otázka časovej tiesne. Treba pripomenúť, že zadržanú osobu treba bezodkladne poučiť o jej právach. To znamená, že policajti musia v krátkej dobe zistiť procesné postavenie osoby. V prípade poučenia o právach dochádza k zásadnému rozdielu medzi podozrivým a obvineným. Ak by totiž obvinený bol poučený ako podozrivý, došlo by k zásadnému obmedzeniu jeho práv. V tomto prípade by sme už nemohli hovoriť o kvantitatívne nedôkladnom poučení, ale o kvalitatívne nedôkladnom poučení, čo má za následok aplikáciu „teórie plodu otráveného stromu“ [5].
Hoci v systéme avízo bolo zistené, že P.K. má vznesené obvinenie pre §217 TZ, bez dostatočnej komunikácie s poškodenou a príslušným útvarom, ktorý vydal predmetné vznesenie obvinenia, by pravdepodobne mohlo dôjsť k začatiu nového trestného stíhania a vzneseniu nového obvinenia podľa §216 TZ alebo §217 TZ, čo by malo za následok neskoršie spájanie veci.
Riešenie podľa §17/1 ZoPZ z hľadiska dôkaznej situácie nebolo ideálne, nakoľko už pri prvotnej kontrole vodiča bolo zrejmé, že sa jedná o OMV v pátraní, teda ide o vec pochádzajúcu z trestnej činnosti. Skutočnosti uvádzané vodičom na mieste neodôvodňovali záver, že vodič by mal postavenie svedka, resp. svedka-poškodeného, práve naopak. Realizácia horeuvedeného postupu by bola pravdepodobne predmetom preverovania kontrolných orgánov. [6]
Úvaha, že P.K. by nemal byť vôbec zadržaný, obmedzený na osobnej slobode alebo zadržaný obvinený, nakoľko nebolo po ňom vyhlásené pátranie, neobstojí, pretože hliadka ho prichytila pri páchaní trestného činu. Tu však vyvstáva otázka objektívneho poznania celého konania, komunikácie medzi útvarmi PZ a či absencia poznania skutočností majúca dosah na „ne“správne aplikovanie §85/1,2 alebo §86/1 TP vedie k procesnému pochybeniu alebo nie a aké právne následky ma takýto postup?
nstržm. JUDr. Dávid Šimek, PhD.
[1] Tu je vhodné doplniť poznámku, že išlo o Obvodné oddelenie PZ III. typu, tzn. že v inkriminovanom čase skutku sa na útvare nenachádzal poverený príslušník a riadiaci funkcionári. Hliadkovú činnosť a stálu službu vykonávali referenti s územnou a objektovou zodpovednosťou.
[2] Mám na mysli skutok podľa §217 TZ.
[3] Tu prichádza do úvahy §216 TZ v prípade, ak by obvinený nespolupracoval a nezistili sa skutočnosti uvádzané poškodenou. Do úvahy prichádza aj §212/1 a nasledovné, ak by obvinený na mieste fabuloval.
[4] Podanie vysvetlenia bez náležitej súčinnosti s ostatnými útvarmi PZ by sa mohlo vnímať ako porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu a tým následne sa odvíjajúca trestnoprávna, poprípade disciplinárna zodpovednosť (§327/1 TZ).
[5] Teória plodu otráveného stromu konštatuje, že akýkoľvek protizákonne získaný dôkaz a na neho nadväzujúce ďalšie dôkazy nemožno brať pred súdom ako relevantné.
[6] V prípade tvrdenia vodiča, že OMV zakúpil od tretej osoby, resp. uviedol skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sa jedná o svedka, poprípade svedka-poškodeného, alternatíva §17/1 PZ by mohla byť realizovaná.