Súčasný právny poriadok Slovenskej republiky upravuje právnu úpravu prechovávania, výroby a distribúcie drog v Trestnom zákone konkrétne v ustanoveniach § 171 a 172 Trestného zákona. Zákonodarca v uvedených ustanoveniach upravil, že v podmienkach Slovenskej republiky je trestné neoprávnené prechovávanie omamných, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu a taktiež je neoprávnená výroba, dovoz, vývoz a kúpa týchto látok.
Zákonodarca vymedzuje v § 135 Trestného zákona konkrétne v § 135 ods. 1 a ods. 2, čo sa rozumie na účel aplikácie ustanovení prechovávaním omamnej latky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu a prechovávaním pre vlastnú potrebu vo väčšom množstve.
Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Čo však v právnej úprave Trestného zákona absentuje, je úprava a legislatívne vyjadrenie, čo sa pokladá za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy.
V § 130 ods. 5 Trestného zákona je upravené, čo sa myslí pod pojmom „Návyková látka“, pričom na účely trestného zákona sa za návykovú látku považuje alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Nikde však v Trestnom zákone nenájdeme právnu úpravu pojmu obvykle jednorazovej dávky a preto je táto oblasť upravená a ovplyvnená najmä súdnou praxou.
Pojem obvyklej jednorazovej dávky bol určený súdnou praxou v tom zmysle, že pokiaľ išlo o hmotnostné kritérium obvykle jednorazovej dávky napr. marihuany, ju bolo potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považovalo množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany. Súdna prax vychádzala z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostné vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona.
Uvedený názor však bol prejudikovaný a to Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2 Tdo 53/2016 zo dňa 25. apríla 2017 zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a to tak, že prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 ods. 2 Zákona č. 139/1998 Z.z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, nie je na účel aplikácie ustanovenia § 171 ods. 1 Trestného zákona limitované minimálnym množstvom.
Prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľom, avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona.
Zákon teda výslovne stanovuje v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z toho ale v žiadnom prípade nevyplýva, že by prechovávanie omamnej látky – teda látky, ktorá vo všeobecnosti vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami v množstve menšom, než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvyklej jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jej užití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017)
Z uvedeného vyplýva, že podľa súčasne platnej judikatúry Najvyššieho súdu bol názor hmotnostného kritéria pre určenie trestného činu prechovávania omamných a psychotropných látok prelomený a to tak, že v súčasnosti nie je prechovávanie omamných a psychotropných látok na účel aplikácie § 171 ods. 1 Trestného zákona limitované minimálnym hmotnostným množstvom, ale trestné je ich prechovávanie bez ohľadu na ich množstvo, pokiaľ je táto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jej užití spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka.
Uvedený právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky je potrebné aplikovať na všetky druhy omamných a psychotropných látok v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 ods. 2 Zákona č. 139/1998 Z.z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej v skutočnosti, o aký druh drogy ide, o akej hmotnosti a obsahu účinnej látky v nej a či množstvo účinnej látky je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta je znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru.
Na druhej strane ale treba zdôrazniť, že ak páchateľ prechováva pre osobnú potrebu drogu v množstve hmotnostne menšom, ako je obvykle jednorazová dávka na použitie, je nutné vždy skúmať, či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je závažnosť jeho konania nepatrná, resp. u mladistvého páchateľa malá (§ 10 ods. 2, § 95 ods. 2 Tr. zák.). Ide o zákonom predpokladaný materiálny korektív, ktorý je spôsobilý negovať záver o trestnosti činu, ktorého ostatné znaky sú inak naplnené.
Z uvedeného vyplýva, že v dnešnej dobe je trestné aj prechovávanie napr. zbytkovej marihuany alebo pervitínu, ak sú schopné po ich použití ovplyvniť psychiku človeka bez ohľadu na ich hmotnostné kritérium, čo znamená, že páchatelia uvedeného trestného činu nie sú beztrestní v prípade ak prechovávajú drogu v menšom množstve ako to bolo do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017, ale aj týchto páchateľov je nutné brať na trestnú zodpovednosť, lebo v prípade ak policajt vydá v danom prípade uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s odôvodnením, že nie je naplnená hmotnostné kritérium drogy, avšak drogy bude schopná ovplyvniť psychiku človeka, bude jeho uznesenie nezákonné.
ppor. JUDr. Marika Briatková
poverený príslušník Policajného zboru