Po včerajšom zákroku policajtov z PPÚ KR PZ Bratislava má Slovensko novú senzáciu. Verejnosť sa rozdelila na podporovateľov pohotového zásahu a spacifikovania muža a na druhú časť, ktorá policajtov kritizuje za všetko možné, počnúc početnou presilou, pokračujúc vulgárnym slovníkom, nekončiac „kopancami na zemi“. Pre tú časť našich čitateľov, ktorí majú záujem dozvedieť sa o zákonnosti konania policajtov viac, je táto analýza.
Pre zopakovanie – Na poludnie 08.07.2020 prijalo OS KR PZ Bratislava na tiesňovej linke 158 oznámenie o neznámom mužovi, ktorý sa v blízkosti španielskej ambasády na Prepoštskej ulici v Bratislave prechádza s nožom v ruke. Po prvotnom preverení sa oznámenie potvrdilo, na výzvy prítomných policajtov muž nereagoval, navyše mal pri sebe dve tašky s neznámym obsahom. Policajti muža ďalej vyzývali, aby odložil nôž a zaistili miesto pred pohybom osôb. Na miesto bola vyslaná zásahová jednotka PPÚ Bratislava. Ako to s mužom dopadlo, už každý vie z videa, ktoré obletelo internet a médiá. Zákrok sa skončil s ľahkými zraneniami muža, ktorý je t. č. hospitalizovaný nie z dôvodu zranení, ale zrejme kvôli svojmu duševnému stavu, na psychiatrickom oddelení. Zároveň vo veci bolo začaté trestné stíhanie za prečin útoku na verejného činiteľa.
A teraz k opodstatnenosti zákroku vrátane najpálčivejších otázok. V prvom rade je nevyhnutné sa pozrieť na zákrok z pohľadu jeho dôvodnosti. Je nespochybniteľné, že neznámy muž pohybujúci sa v blízkosti ambasády s nožom v ruke a dvoma batohmi, je podozrivou osobou, ktorá sa a priori dopúšťa najmenej priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. h) Zákona o priestupkoch. Povinnosť vykonať služobný zákrok policajtov je tak obligatórne daná, s poukazom na § 9 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore.
Prítomní policajti v prvom rade správne zabezpečili miesto, kde sa nachádzala podozrivá osoba, proti pohybu osôb. Ide o zákonné a takticky správne rozhodnutie s cieľom predísť ohrozeniu nezúčastnených ľudí, ktorí by sa na tomto verejne prístupnom mieste mohli bežne nachádzať. V tých chvíľach už začína videozáznam. Hneď prvými zrozumiteľnými slovami pravdepodobne jedného z policajtov sú „Ideme ho vyzývať, dobre?“. Z toho možno usudzovať, že policajti pristupovali k mužovi nanajvýš obozretne a už vopred si pripravovali taktiku vykonania služobného zákroku za dodržania povinností použitia výzvy, resp. výzvy s výstrahou. Nasledujú výzvy policajtov o tom, aby podozrivý ukázal a zodvihol ruky. Už túto časť je potrebné hodnotiť kladne, nakoľko výzvy policajtov sú dávané nie len právne perfektne, ale aj jasne, zrozumiteľne, adresne a spôsobom, že sa policajti neprekrikujú. V podobne náročných situáciách je tendencia pôvodcov výziev kričať naraz, čo sa v danom prípade nestalo nielen v úvode, ale ani počas celého služobného zákroku. To, že adresát výzvy ju pochopil (teda bola správne daná), je zrejmé aj z jeho reakcie. Opakuje, že nedá dole ruky, neukáže ich a vyzýva policajtov na to, aby ho rozstrieľali.
Reakcia na bežnú, určitú a legitímnu výzvu spôsobom „rozstrieľajte ma“, bola zaiste prvým indikátorom pre policajtov, že k mužovi treba pristupovať obzvlášť opatrne. Služobný zákrok nebol podcenený ani z hľadiska počtu, nakoľko jednou zo základných zásad vykonávania služobných zákrokov (obzvlášť pri použití donucovacích prostriedkov), je početná prevaha zakročujúcich policajtov. Je v praxi nereálne, aby sa počet policajtov označoval ako „prehnaný“, nakoľko s nižším počtom zúčastnených policajtov spravidla rastie nebezpečenstvo pre všetky zúčastnené osoby.
Policajti následne veľmi rázne a relatívne pokojne reagujú (za súčasného pristupovania k mužovi na adekvátnu vzdialenosť) a žiadajú ho, nech sa upokojí za súčasného výslovného vyjadrenia, že nikto nebude strieľať. Jeden z policajtov muža osloví ako „pane“ a ubezpečí ho, že príde policajný vyjednávač. Toto slušné počínanie policajtov sa však u muža nestretne s odozvou, vzápätí neguje pokojný priebeh udalostí a vyzýva policajtov, aby ho zabili. To je momentom, kedy policajti obratom prispôsobia taktiku výziev smerom k mužovi tak, aby sa pokúšali získať psychologickú prevahu. Použité výzvy sú razantnejšie, zvýšeným hlasom, za použitia tykania. Muž však ďalej nereaguje na výzvy policajtov, opakovane kričí slová „zabi ma“ a „strieľaj“. Aby umocnil svoje slovné ataky, začne vykrikovať „Allah akbar“, rozpažuje ruky s nožom a spraví kroky smerom k policajtom. Na to policajti, ktorí sú k osobe najbližšie ustúpia, no po pokračovaní sa v približovaní vystrelia z neletálnej zbrane FN 303 smerom do nôh páchateľa.
Pre nezainteresovanú osobu sa vlastne nič nestalo. Avšak v skutočnosti išlo o zlomový okamih, kedy policajti zachránili život páchateľa. V zahraničí ide o dobre známy pojem „suicide by cop“, tzn. snahu osoby nechať sa usmrtiť policajtom. Už niekoľkokrát sme písali o tom, že policajti sú oprávnení použiť služobnú zbraň – teda strelnú zbraň v bežnom slova zmysle, ak proti nim smeruje páchateľ ozbrojený nožom. Policajti, ktorí boli najbližšie páchateľovi nemali kam ustúpiť (mali za sebou stenu) a po niekoľkých krokoch tejto osoby smerom k nim mohli oprávnene použiť letálne prostriedky a zasiahnuť útočníka strelami. V tejto situácií by totiž život a zdravie policajtov bolo bezprostredne ohrozené, nakoľko útočník s nožom by vzdialenosť potrebnú na napadnutie policajta prekonal takpovediac ihneď. Policajtom slúži ku cti, že vo vyhrotenej situácií prioritne chránili život a zdravie páchateľa presne tak, ako to zákon káže.
Útočník sa však neupokojil, začal slovne atakovať policajtov. Tu nasleduje už virálny vulgarizmus „Zavri si pi.u a zahoď to!“. Na sklamanie mnohých, senzácie chtivých komentátorov, je takéto počínanie policajtov vzhľadom na okolnosti situácie plne v súlade s taktikou a neboli ním porušené žiadne normy. Totiž zlyhali už všetky slušné výzvy a upokojovanie situácie, a tak je z psychologického hľadiska nevyhnutné využiť aj priostrený slovník, aby si páchateľ uvedomil bezvýchodiskovosť svojej situácie a podrobil sa výzvam policajtov aj za cenu využitia takýchto výrazov. Nado všetku pochybnosť prístup policajtov dokazuje ich snahu vyhnúť sa fyzickému stretu s páchateľom a úsilie využiť všetky prostriedky na to, aby došlo k čo najmenšej ujme prítomných osôb. Naši policajti muža neurazili, pritvrdili len v ostrosti slovníka. V zahraničí je úplne bežné, že pri incidentoch, kedy hrozí použitie zbrane alebo je už hrozba zbraňou použitá, sa policajti usilujú (napr. v USA, ktoré je často dávané našim policajtom za vzor) získať prevahu aj za použitia tzv. offensive language a tak sa nikto nepozastavuje nad tým, ak policajt komunikuje s páchateľom ako motherfu**erom…
Sled udalostí má už ďalej veľmi rýchly spád, policajti opakovane dôrazne vyzývajú muža, ktorý sa prechádza s nožom v ruke, nerešpektuje výzvy a viackrát sa pohne smerom k policajtom. Na videozázname je počuť streľbu (zjavne projektilov z FN 303 bez smrtiaceho účinku), po spŕške zásahov muž zahadzuje nôž a padá na zem. Minimálne jednu ruku má pod sebou a policajti k nemu okamžite pristupujú. Je zreteľné, že viacerí policajti sa snažia doslova vytiahnuť mužove ruky spod jeho tela a dostať ich pod kontrolu. Kričia na neho, aby vybral a vystrel ruky.
Opäť laicky povedané – nepodstatnosť. V očiach skúsených policajtov však kľúčová vec. Ak Vám niečo môže ublížiť, tak sú to v prvom rade ruky páchateľa. Nikto nedokáže predpokladať, či v oblečení neskrýva zbraň alebo v horšom prípade, spínač k nástražnému výbušnému systému. Policajti sa museli zaoberať aj touto možnosťou, najmä pri výkrikoch, ktoré sú nezriedka spojené s teroristami, navyše v blízkosti ambasády cudzieho štátu. Muž ale výzvy nerešpektuje a tak ho jeden z policajtov opakovane kope pravdepodobne do rúk, aby znehybnil páchateľa a zabránil mu v ďalšom naznačenom konaní. Podľa našich informácií páchateľ utrpel len povrchové zranenia, je tak logické, že policajt muža nekopal do oblasti hlavy, čím by mu boli definitívne spôsobené priam devastačné poranenia.
A opäť sa dostávame k problematickej časti v očiach časti verejnosti. „Nekop ho, točia to!“ kričí zrejme veliteľ zákroku, po napomenutí kopajúci policajt ihneď prestáva a policajti aj tak ďalej vyzývajú muža, aby si dal ruky za chrbát a nekládol odpor. Až potom sa ho podarí spútať a vykonať tzv. bezpečnostnú prehliadku. Prečo ani tento moment nevidíme ako problematický?
Policajti stáli pred jasnou situáciou. Okamžite a nekompromisne dostať pod kontrolu ruky páchateľa. Samotné kopy sú donucovacím prostriedkom, ktorý možno de lege lata použiť aj proti osobe, ktorá kladie aktívny odpor, čo bolo jednoznačne splnené. Nie je možné oprávnene od policajtov žiadať, aby sa snažili nejakým šetrným spôsobom vytiahnuť ruky páchateľa, čím by sa mu mohla dať čo i len sekundová príležitosť stlačiť tlačidlo…
„Stále ste však neodpovedali, prečo veliteľ kričí, že nech policajt prestane kopať, veď to točia“ – povie si nejeden z čitateľov. Kroky veliteľa skupiny sú z policajného hľadiska až prosto pochopiteľné. Súčasná verejnosť totiž vníma zákroky policajtov s použitím donucovacích prostriedkov až extrémne citlivo. Nebolo by sa čomu čudovať, ak by dotyčný policajt rozhodol o ukončení použitia kopov zo strany zakročujúceho policajta práve kvôli tomu, že by si aj v tejto vypätej situácií uvedomoval možné následky zo strany rôznych internetových hodnotiteľov zákroku. Mohlo a zrejme to aj malo za následok predĺženie úspešného vykonania služobného zákroku, nakoľko ďalší policajti sa museli intenzívnejšie snažiť dostať muža pod kontrolu. Možno tak išlo len o podvedomý „pud sebazáchovy“, keď si policajt aj za cenu nižšej efektivity služobného zákroku už počas jeho vykonávania zhodnotil, že hoci koná v súlade so zákonom, musí znížiť intenzitu svojho konania, nakoľko sa na neho spustí vlna kritiky. Ak by zasahujúci policajt kopal muža do hlavy alebo kamkoľvek po jeho spacifikovaní, išlo by o nezákonné konanie a úplne inú situáciu.
Tu sa sporné momenty končia. Policajti muža spútajú, dôkladne prehľadajú a eskortujú. Aj vykonaná prehliadka batohov je, vďaka Bohu, s negatívnym výsledkom. Kde zákrok policajtov končil, začal sa internetový lynč. Konanie policajtov je tak v súčasnosti preverované odborom kontroly, nemáme pochybnosti o tom, že vec bude spravodlivo prešetrená a o výsledkoch kontroly sa dozvie aj verejnosť. Preto, aby sa prehĺbila istota policajtov pri vykonávaní služobných zákrokov. Ako raz povedala bývalá ministerka vnútra Denisa Saková – ak má občan nejak problém, volá políciu, ak má problém polícia, tak volá PPÚ. Následky, ktoré by mohla mať neistota príslušníkov pohotovostných útvarov zakročiť, si v súčasnosti ani je možné predstaviť…
Na záver odporúčame osobám, ktoré chcú hlbšie pochopiť počínanie policajtov, pozrieť si celý videozáznam znova po prečítaní tohto článku a všimnúť si veci, ktoré možno predtým nevideli alebo prehliadli. A možno pochopia, že policajti vykonali všetko, čo mali a nad rámec nevyhnutného v rozhodujúcom okamihu zachránili život osobe, ktorá žiadala, aby ju oň pripravili.