Pri vyšetrovaní trestných činov sa orgány činné v trestnom konaní stretávajú s návrhmi obvinených a poškodených na vykonanie skúšky na tzv. „detektore lži“. Na psychofyziologické overovanie pravdovravnosti cez detektor lži, resp. polygraf, existujú rozporuplné názory. K princípu ako funguje možno uviesť, že reflexívne psychické reakcie ľudského tela na vonkajšie podnety možno merať. Detektor lži meria autonómne fyziologické reakcie ako rýchlosť tepu, frekvenciu dýchania, zmeny hrudného a brušného dýchania, svalové napätie, kožnogalvanický odpor. Osobe sa kladú otázky postavené tak, aby odpovedala buď áno alebo nie. Najprv sa kladú neutrálne otázky, napr. o počasí, meno, vek. Zmerajú sa hodnoty fyziologických funkcií „normálu“ a potom sa začnú medzi neutrálne otázky vkladať otázky, ktoré sú rozhodujúce, napríklad či sa nachádzal na mieste činu. Pri každej odpovedi sa zaznamenávajú zmeny v hodnotách fyziologických funkcií oproti „normálu“. Zisťujú sa odchýlky v reakciách tela. Skúšanému sa môžu prezentovať aj vizuálne stimuly (obrázky, predmety), na ktoré má odpovedať, či ich pozná, alebo nie. Závery z takejto „skúšky pravdovravnosti“ trestno-právna teória i prax však neuznáva, hoci podľa oznámenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ (ďalej len „KEÚ“) zo dňa 18.04.2013, sp. zn. PPZ-KEU-520/2013 vykonáva KEÚ vyšetrenia na detektore lži a závery z neho je možné považovať za kriminalisticko – technický prostriedok, ktorý môže slúžiť na zameranie vyšetrovania za účelom vyhľadania, zistenia a vykonania dôkazov, resp. môže pomôcť potvrdiť alebo vyvrátiť fakty zistené v procese vyšetrovania. Aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 7S/131/2018 vyplýva, že policajtovi odboru hraničnej kontroly bola daná možnosť jeho nadriadeným policajtom zúčastniť sa vykonania skúšky psychofyziologického overovania pravdovravnosti, aby preukázal, že neposkytol internú inštruktáž reportérke televízie JOJ. Policajt priamo na pracovisku oddelenia aplikovanej psychofyziológie KEÚ vykonanie skúšky odmietol. Aj preto bol vyhodnotený tak, že nezabezpečil ochranu utajovaných skutočností a nespĺňa predpoklady na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Vyhradené“ v zmysle zákona 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odmietnutie vykonania skúšky na detektore lži malo pre policajta dôsledky – stratu previerky.
Pokiaľ ide o trestné konanie, čitateľ si môže vyhľadať na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR (https://www.nsud.sk/rozhodnutia/) dve nasledujúce rozhodnutia:
1/ Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.05.2014, sp. zn. 5 Tdo 33/2014 odmietol dovolanie obvineného, v ktorom o.i. obvinený namietal, že nebol vyšetrený na detektore lži, ktorý by potvrdil pravdivosť jeho tvrdenia. To súd odmietol z dôvodu, že takýto dôkaz vykonať nemožno, lebo Trestný poriadok nepozná vykonanie dôkazu detektorom lži. Najvyšší súd SR konštatuje, že žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu a ani polygraf to nedokáže, a preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania.
2/ Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 01.06.2009, sp. zn. 1 Tdo V 33/209/2007 odmietol dovolanie obžalovaných, ktorí sa dobrovoľne podrobili testu na najmodernejšom počítačovom polygrafe (detektor lži) u renomovaného odborníka s 30 ročnou praxou, kde na otázky či spáchali trestný čin znásilnenia a vraždy odpovedali NIE a počítač ich odpovede vyhodnotil tak, že nebolo identifikované klamstvo. Podľa obhajoby polygraf sa ako podporný dôkaz bežne využíva v mnohých krajinách sveta. Je dokázané, že je presný na 90 až 95 %, pričom pravdepodobnosť, že by ho oklamali všetci štyria obžalovaní sa podľa obhajoby rovná nule. Na to súd reagoval tým, že Najvyšší súd USA už v roku 1998 rozhodol, že výsledky získané na detektore lži nie je možné použiť pred súdom ako dôkaz. Podľa súdu výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a nasl. Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. (pozn. v súčasnosti § 121 a nasl. Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z.), čo v prípade vyšetrenia na detektore lži (výsluch na detektore) nie je splnené.
Podľa ust. §119 ods. 2 TP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Dôkazom je poznatok, informácia získaná z dôkazného prostriedku v súlade so zákonom. Dôkaznými prostriedkami sú procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ako aj znalecké posudky, odborné vyjadrenia, relevantné veci a listiny, pričom v ust. §119 ods. 2 TP uvedené dôkazné prostriedky sú vymenované len príkladmo, čo vyplýva zo slova „najmä“, a preto tu nie je v teoreticko-právnej rovine vylúčený detektor lži ako dôkazný prostriedok. Podľa súdnej praxe však výsledky vyšetrenia na polygrafe nemožno použiť ako dôkaz, pretože sa jedná o „pseudo výsluch“ vykonaný v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku o vedení výsluchu, podľa ktorých je vylúčené, aby vypočúvaný odpovedal na položené otázky len „áno“ alebo „nie“. Obvinenému, resp. svedkovi musí byť daná možnosť súvisle opísať skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Otázky sa im musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Detektor lži berie aj obvinenému možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom, pretože tu nemôže klamať. Záverom možno uviesť, že detektor lži má svoje uplatnenie pri interných kontrolách únikov informácií, v prijímacom konaní na špecializované útvary, kde je nutné preveriť, či je policajt korumpovateľný, vydierateľný a podobne. Slúži ako taktický prostriedok overenia alebo preverenia nejakej hypotézy. V trestnom konaní však vzhľadom na ustálenú súdnu prax nemá žiaden význam, a preto treba všetky návrhy na vyšetrenie na detektore lži odmietnuť. Do budúcna však možno očakávať, že psychofyziologické overovanie pravdovravnosti na polygrafe ako akákoľvek iná kriminalistická metóda v minulosti, sa bude vyvíjať a časom sa upraví do podoby, ktorá bude aj súdmi akceptovaná.
mjr. Ing. Marek TOMAN