Orgány činné v trestnom konaní v rámci vyšetrovania a skráteného vyšetrovania nezriedka pristupujú k vykonaniu domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov a pozemkov (ďalej ako prehliadka iných priestorov v príslušnom tvare). S vykonaním týchto procesných úkonov smerujúcich k dosiahnutiu zákonom stanovených cieľov, sa však v praxi spájajú niektoré problémy, z ktorých na dva dnes poukážeme.
Trestný poriadok priamo uvádza dôvody, pre ktoré možno vykonať domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov.
Podľa § 99 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Z rovnakých dôvodov možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné.
Z uvedeného jasne vyplýva, že domové prehliadky a prehliadky iných priestorov sa vykonávajú vo vzťahu k priestoru. Prenesene povedané, príkaz na takéto prehliadky oprávňuje orgány činné v trestnom konaní vstúpiť do priestorov, ktoré nie sú verejne prístupné a ktoré požívajú ochranu a nedotknuteľnosť (domová sloboda ako objekt chránený nielen Trestným zákonom). V praktickej činnosti orgánov činných v trestnom konaní však dochádza k tomu, že podnet na vykonanie domovej prehliadky (a následne aj návrh prokurátora a príkaz súdu) obsahujú výrokovú časť v znení: „…. nariaďujem domovú prehliadku u osoby XY, narodenej, bytom, v obydlí XYZ…“. Táto nesprávna premisa vychádza zrejme zo vzorov pre policajtov, ktoré sú medzi policajtmi rozšírené. Ide o vzory vydávané Úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, ktoré nie sú síce právne záväzné, ale zväčša poskytujú prehľad o jednotlivých zápisniciach, záznamoch a ďalších písomnostiach vyhotovovaných policajtmi, obsahujúc všetky zákonnom predpísané náležitosti. Tu je však potrebné si uvedomiť, že príkaz na domovú prehliadku alebo príkaz na prehliadku iných priestorov sa nevzťahuje na vykonanie prehliadky napr. u osoby Ján Novák, ale v konkrétnom priestore, v ktorom môže dotknutý prechovávať veci dôležité pre trestné konanie, môže sa tam skrývať podozrivá osoba alebo sa tam môžu nachádzať veci potrebné na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
Preto samotný podnet policajta na vydanie návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky by mal znieť nasledovne:
Žiadam, aby prokurátor podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku predložil sudcovi pre prípravné konanie návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky v obydlí XYZ, nasleduje konkrétna špecifikácia nehnuteľnosti tak, aby nemohla byť zamenená s inou, vrátane uvedenia okresu, katastrálneho územia, obce, čísla listu vlastníctva, parcely a vlastníka (vrátane napríklad uvedenia, že priestor je využívaný podozrivou osobou Ján Novák). Po konkretizácii nehnuteľnosti nasleduje zdôvodnenie toho, čo sa prehliadkou sleduje (lebo je dôvodné podozrenie, že sa tu nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to konkrétne….).
Podobne výrok príkazu policajta na prehliadku iných priestorov môže začínať slovami:
Podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku nariaďujem prehliadku iných priestorov v priestoroch XYZ, s ostatnými vyššie spomenutými náležitosťami.
V odôvodnení príkazu ako jeho obligatórnej súčasti sa spravidla uvedie kým, kedy a za aký skutok bolo začaté trestné stíhanie (začatie trestného stíhania nie je podmienkou na vykonanie prehliadok) a taktiež úvahy a poznatky, ktorými sa spravoval orgán činný v trestnom konaní, aby podal podnet alebo vydal príkaz na vykonanie prehliadky práve v týchto priestoroch.
Keďže príkazy na vykonanie prehliadok sa týkajú priestoru (nie osoby), môžu byť vykonané aj v obydlí, ktoré osoba, o ktorej napríklad zaistenie vecí ide, vôbec nevlastní, prípadne ani neužíva. Postačuje dôvodné podozrenie, že práve v konkrétnom priestore, ku ktorému podozrivý ani nemusí mať zjavný vzťah, sa nachádzajú povedzme veci pochádzajúce z lúpeže. Môže tak ísť o prípady, kedy orgán činný v trestnom konaní zistí, že osoba podozrivá z lúpeže si lup odložila u svojho známeho, ktorý sa však skutku vôbec nedopustil, len prechováva veci pre páchateľa skutku (vedome alebo nevedome). Aj preto príkaz na prehliadku iných priestorov bude znieť na obydlie, ktoré užíva táto „nezainteresovaná“ osoba a ktoré podozrivý zo skutku nevlastní ani neužíva.
S tým súvisí aj ďalšia v praxi sa vyskytujúca okolnosť, ktorá môže orgány činné v trestnom konaní zmiasť. Predstavme si, že je nariadená domová prehliadka v priestore konkrétneho bytu, ktorý vlastní osoba podozrivá zo spáchania drogového trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že v tomto obydlí podozrivý pripravuje a skladuje drogy. Po príchode na miesto vykonania prehliadky po výzve vyšetrovateľa otvorí dvere mladá rodina, ktorá tvrdí, že si pred pár dňami od vlastníka (podozrivej osoby) byt prenajala. Ako by mal postupovať vyšetrovateľ, ako veliteľ skupiny? Je potrebné si uvedomiť, že príkaz na prehliadku sa vzťahuje na priestor, nie na osobu podozrivého Jána Nováka, preto zmena užívateľa priestoru zásadne nebráni vykonaniu prehliadky. Celkom iste môže ísť aj o taktický krok zo strany páchateľa, ktorý sa takto môže pokúsiť o krytie užívania priestoru vlastnou osobou. Vyšetrovateľ na mieste samom nemá možnosť overiť si, či si podozrivý odniesol veci (drogy, prekurzory) z bytu a práve komunikuje len s nezainteresovanými osobami, ktoré s trestnou činnosťou nemajú nič spoločné. Pochopiteľne, pracovníci operatívy by mali dbať na dôkladné previerky tak, aby sa podobným situáciám predchádzalo, objektívne však nie je vždy možné, predovšetkým z dôvodu rizika upozornenia páchateľa, s predpokladom hraničiacim s istotou zistiť úplne všetky okolnosti potrebné na vykonanie prehliadky. Preto aj zákonodarca pracuje s pojmom dôvodné podozrenie, že sa v priestore nachádzajú vyššie citované veci alebo osoby, a nie s pojmami v znení „ak je preukázané, že sa v priestore nachádzajú“ atď. Pokiaľ teda policajti prídu na miesto vykonania prehliadky a v správne stotožnenom priestore nájdu iné osoby, ako predpokladali, nejde o dôvod, ktorý by bez ďalšieho znemožňoval vykonanie prehliadky. Je tak maximálne dôvodné správne podávať podnety a vydávať príkazy na vykonanie prehliadok, aby ani ich samotný výrok nespôsoboval nedorozumenia a nezneisťoval osoby vykonávajúce prehliadky. O prípadnej zmene vo vzoroch pre vyšetrovateľov a poverených príslušníkov PZ budeme na našej stránke informovať.