Nadväzujúc na čl. 36 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má zákon zabezpečiť najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, upravuje zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,zákon o štátnej službe“) túto problematiku v jeho štvrtej časti. Autorom článku je Mikuláš Lévai.
Nárok policajta na dovolenku patrí medzi základné podmienky služobného pomeru. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu policajta bez výpadku jeho stáleho príjmu.
Súdny dvor EÚ vo svojej rozsiahlej judikatúre priznal nárok zamestnanca na platenú dovolenku za mimoriadne významnú zásadu práva EÚ. Vzhľadom k množiacim sa otázkam ohľadom dovolenky a jej čerpania prináša autor článku nasledovné postrehy.
Nárok na dovolenku
Zákon o štátnej službe presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku (§70).
Nárok na dovolenku za kalendárny rok má každý policajt, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu. Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že policajt vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac. (§71 ods. 1,2,3).
Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok. (§73 ods. 2).
Čo sa posudzuje za čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku je ustanovené v §72 písm. a) až k).
Čerpanie dovolenky
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku. Ak sa však poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej dva týždne. Napríklad z celkovej výmery dovolenky za kalendárny rok, ktorá predstavuje 6 týždňov, môžu byť najviac štyri týždne dovolenky rozdelené po častiach (a to v akýchkoľvek častiach) v priebehu celej doby, v ktorej možno dovolenku vyčerpať.
Nadriadený je povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok a ak ďalej nie je ustanovené inak. Tomuto výkladovému pravidlu je potrebné venovať náležitú pozornosť. Povinnosť nadriadeného je limitovaná samotným nárokom policajta na dovolenku, čo znamená, že ak policajt na dovolenku nárok nemá, nadriadenému táto povinnosť odpadá a kumulatívne aj samotným zákonom o štátnej službe (ak nie je ďalej ustanovené inak) v jeho nasledujúcich statiach. Ďalej je toto výkladové pravidlo ohraničené aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ktorý ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Hneď v ods. 3 ustanovenia §73 je nadriadený limitovaný samotným zákonom. Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta.
Nadriadený musí pri určovaní dovolenky prihliadať na dve veličiny súčasne. Na jednej strane stoja záujmy štátnej služby a na druhej strane oprávnené požiadavky policajta. Ak by tieto veličiny boli v rovnováhe, že záujem štátnej služby neprevyšuje oprávnené požiadavky a naopak, nadriadený nie je povinný určiť nástup na dovolenku z dôvodu, že zákon ustanovuje inak, pamätáte? Záujmy štátnej služby a oprávnené záujmy policajta zákon bližšie nedefinuje. Ide o abstraktné pojmy, ktoré sú príznačné skôr pre súkromné, než verejné právo, kde je väčšia miera autonómie subjektov. Bude preto vždy záležať od konkrétneho subjektu, ako svoje záujmy odôvodní. Jedným dychom treba zároveň dodať, že policajt je v prípade sporu slabšou stranou a rozhodujúci orgán bude povinný rešpektovať pravidlá týkajúce sa sporov so slabšou stranou.
Napríklad:
Situácia 1: ak hrozí, že bude narušený verejný poriadok alebo je vážnym spôsobom ohrozená bezpečnosť obyvateľstva a policajt bude žiadať udelenie dovolenky z dôvodu, že ide na dvojdňový výlet do zahraničia, záujem štátnej služby je prevyšujúci nad oprávneným záujmom policajta a dovolenku mu nadriadený nie je povinný určiť.
Situácia 2: služba v určitom období prebieha bez komplikácii, najmä v letných mesiacoch a policajt žiada o dovolenku, lebo si ide oddýchnuť s rodinou k moru. Oprávnený záujem policajta v tomto prípade prevyšuje záujem štátnej služby a nadriadený je povinný (pamätáte na ustanovenie §73 ods. 1 druhá veta?) určiť mu dovolenku.
Situácia 3: policajt vykoná náročný služobný zákrok, pri ktorom došlo k ujme na živote človeka, čo by mohlo mať negatívny psychologický dopad na policajta, lenže ten chce chodiť ďalej do práce. V tomto prípade záujem štátnej služby prevyšuje nad oprávneným záujmom policajta a nadriadený je povinný určiť čerpanie dovolenky na zotavenie (čl. 36 písm. f) Ústavy SR).
Situácia 4: služba v určitom období prebieha bez komplikácií, najmä v letných mesiacoch. Policajt chodí ďalej do práce, pretože si dovolenku chce ponechať napr. na zimnú lyžovačku, nadriadený mu však chce určiť dovolenku v lete bez bližšie odôvodneného dôvodu. V tomto prípade oprávnené záujmy policajta prevažujú nad záujmom štátnej služby a nadriadený nie je povinný určiť čerpanie dovolenky.
Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí. V tomto bode dáva autor do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Žilina číslo 8Cpr/1/2011, z ktorého vyplýva právna veta ,,aj keď Zákonník práce bližšie nedefinuje formálne náležitosti nariadenia alebo schválenia dovolenky zamestnancovi, je príznačné, že v pracovno-právnych vzťahoch je pravidelnou náležitosťou právneho úkonu jeho písomná forma a aj nariadenie alebo v prípade žiadosti zamestnanca schválenie dovolenky, je právnym úkonom špecifického druhu v pracovno-právnych vzťahoch. Preto či už zamestnávateľ dovolenku sám nariaďuje, na čo má zamestnávateľ právo podľa cit. ust. § 111 ZP, alebo ju na žiadosť zamestnanca schvaľuje, je treba vykonaniu tohto špecifického právneho úkonu venovať náležitú pozornosť.“
Ani zákon o štátnej službe, rovnako ako Zákonník práce nedefinuje formálne náležitosti nariadenia dovolenky nadriadeným. V záujme zachovania právnej istoty, ako aj poukázaním na formalizmus, na ktorom je Policajný zbor vybudovaný a s poukázaním na predmetnú judikatúru argumentum a simili sa dá pokojne konštatovať, že nariadenie dovolenky má mať písomnú formu, kde policajt svojím podpisom a vlastnoručne napísaným dátumom potvrdí, že vzal čerpanie dovolenky určené nadriadeným na vedomie.
Takýto záver na základe argumentum a contrario potvrdzuje aj písomné vypísanie predtlače Žiadosti o dovolenku (okrem iných), ktoré policajti vyplňujú a podpisujú. Autor dáva do pozornosti, že treba rozlišovať medzi žiadosťou vypísanou policajtom a nariadením dovolenky zo strany nadriadeného. Ide o dva rôzne režimy, ktoré majú hmotnoprávne dopady.
Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka (§73 ods. 4 prvá veta).
To znamená, že policajt má vyčerpať dovolenku napr. za kalendárny rok 2020 spravidla v roku 2020. Situácií, pre ktoré policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať je množstvo. Stále platí, že pri určovaní dovolenky sa prihliada na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené záujmy policajta. Ak také záujmy v roku 2020 policajt a štátna služba nemala, policajt si dovolenku za rok 2020 nemusel vôbec vyčerpať, pretože dovolenka sa čerpá spravidla do konca kalendárneho roka.
Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka, ak ďalej nie je ustanovené inak (§73 ods. 4 druhá veta).
V tomto bode autor článku necháva priestor k väčšej diskusii, pretože podľa neho zo zákona o štátnej službe nie je príliš zrejmé, či aj na takéto čerpanie dovolenky má nadriadený prihliadať na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Z hľadiska zachovania konzistentnosti argumentácie v predchádzajúcom texte a systematického zaradenia textu tohto ustanovenia až za ods. 3 sa autor prikláňa k tomu, že aj tu musí nadriadený prihliadať na záujem štátnej služby a na oprávnené záujmy policajta.
Ďalším zákonným obmedzením nadriadeného je, že nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je policajt dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, keď je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a v čase, keď je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť. (§73 ods. 5)
Dôvody a podmienky uplatňovania si dôležitých osobných prekážok v štátnej službe upravuje §81 Zákona o štátnej službe.
Ak policajt nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, nevyčerpaná dovolenka sa mu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby v zahraničí (§73 ods. 6).
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli (§73 ods. 7).
Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku. Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.
Podľa §155 Zákona o štátnej službe ak policajtka alebo policajt požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť. Ak policajtka alebo policajt nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Záver
Dovolenka, je právom a zároveň aj nárokom policajta. Slúži na jeho zotavenie a regeneráciu po práci, pričom jeho príjem zostáva zachovaný. Pri jej nariaďovaní musí nadriadený rešpektovať zákonné limity. Niekde mu zákon dáva povinnosť určiť čerpanie dovolenky a niekde ho zákon tejto povinnosti zbavuje. Policajt je na druhej strane povinný strpieť nariadenie dovolenky, najmä v prípadoch, kedy je nadriadený povinný čerpanie dovolenky určiť.
Mikuláš Lévai