Tento článok reflektuje na článok uverejnený na webovej stránke PoradcaPolicajta, ktorý sa venoval zákonnému rámcu nosenia menoviek na služobných uniformách. S predmetným článkom a výkladom paradoxov v súvislosti s nosením menoviek na služobných uniformách, sa plne stotožňujeme a pridávame vlastné postrehy ohľadom menoviek na služobných uniformách, ktoré sú využiteľné v každodennom výkone.
Všeobecne rešpektovaný konsenzus v Policajnom zbore hovorí o tom, že policajt je pri výkone služobnej činnosti označený identifikačným číslom a menovkou policajta, pričom sa toto označenie policajta vzťahuje aj na prípady, keď policajt vykonáva služobný zákrok. Rovnako o tom pojednáva aj príslušné nariadenie. V tejto súvislosti chceme podotknúť, že interné právne predpisy, ktoré prikazujú policajtom byť označení menovkou policajta pri služobnom zákroku sú v rozpore so zákonom a policajtom táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Toto tvrdenie odôvodňujeme nasledovne.
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je základným právnym predpisom, ktorý upravuje základné postupy, oprávnenia a povinnosti policajtov pri výkone služby. Tento zákon bol viackrát novelizovaný a viackrát tvoril obsah programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe toho možno konštatovať, že ak má nejaké logické a obsahové nedostatky, vyplývajú skôr z nejednoznačnosti niektorých pojmov, prípadne v nedostatočnom pochopení zákonodarcu pre aplikačnú prax. Ide však o tzv. „diery v zákone“, ktoré sa vyskytnú ojedinele pri špecifických a raritných situáciách v aplikačnej praxi. Riadne označenie policajta a deklaráciu jeho príslušnosti k Policajnému zboru však medzi takéto situácie zaradiť nemôžeme a musíme predpokladať, že v tak zásadnej skutočnosti zákonodarca určuje dikciu zákona úplne jasne a bez pochybností.
Označenie policajta identifikačným číslom a menovkou policajta je v zákone subsumované pod prvý oddiel – Povinnosti policajta. Tento oddiel systematicky rozoberá najprv jednotlivé pojmy priamo vplývajúce na povinnosti policajta a následne postupne systematicky vykresľuje jeho jednotlivé povinnosti a výnimky z týchto povinností. Systematizácia práva je dôležitým prvkom pri aplikácii a výklade právnych predpisov, preto ju nemožno opomenúť. A táto systematizácia je veľmi jednoznačná a nasledovná:
§ 8 ods. 3 definuje služobnú činnosť:
Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
§ 9 ods. 3 definuje služobný zákrok:
Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Z vyššie uvedených definícií jednoznačne vyplýva, že služobný zákrok nie je služobnou činnosťou, ale osobitnou činnosťou policajta, ktorá si vyžaduje špecifickú pozornosť a špecifickú právnu úpravu. Zákonodarca od služobného zákroku úmyselne oddeľuje služobnú činnosť policajta, ktorá je, vychádzajúc z praxe, spojená s preventívnou činnosťou, príp. administratívnou činnosťou (priestupkové konanie) alebo činnosťou spojenou s trestným konaním (vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie). Okrem toho sa služobnou činnosťou budú rozumieť ďalšie policajné činnosti ako prezentačná činnosť, činnosť v oblasti styku s verejnosťou (doklady a evidencie), činnosť vo verejnej správe (účasť na rokovaní zastupiteľstiev, kontrola na vymedzených úsekoch, napr. kontrola SBS…), ostatná služobná činnosť (strelecká príprava, telesná príprava) a pod. Naproti tomu, služobným zákrokom zákonodarca, vychádzajúc z praxe, definuje represívnu činnosť policajta v priamom výkone služby, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby (oprávnenia policajta podľa § 17 až 33, použitie donucovacích prostriedkov a pod.). Pre odôvodnenie ďalších záverov je toto striktné rozdelenie foriem činností policajta veľmi dôležité.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda v závere konštatujem, že služobný zákrok, nie je služobnou činnosťou, ale zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta.
Túto analýzu ďalej potvrdzuje nasledovná dikcia zákona zahrnutá pod spoločné označenie Preukazovanie príslušnosti k Policajnému zboru:
§ 13 ods. 2: Príslušnosť k Policajnému zboru preukazuje policajt:
a) služobnou rovnošatou s identifikačným číslom a pri výkone služobnej činnosti aj s menovkou policajta, ktorá obsahuje jeho meno a priezvisko, prípadne akademický titul policajta;
b) služobným preukazom;
c) odznakom služby kriminálnej polície alebo finančnej polície;
d) ústnym vyhlásením „Polícia“.
V tejto súvislosti chceme dôrazne poukázať na vyššie zvýraznenú citáciu § 13 ods. 2 písm. a) zákona o Policajnom zbore. Policajt preukazuje svoju príslušnosť k Policajnému zboru len služobnou rovnošatou s identifikačným číslom a iba pri výkone služobnej činnosti aj s menovkou policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul policajta. Vzhľadom na to, že zákonodarca dôsledne rozlišuje formy činností policajta medzi služobným zákrokom a služobnou činnosťou, máme za to, že menovkou policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul policajta nie je pri služobnom zákroku policajt povinný sa preukazovať.
Že nejde o náhodu, ale o premyslený postup zákonodarcu, ktorý má vytvoriť určitú mieru ochrany pre zakročujúceho policajta pri tak mimoriadne citlivých opatreniach, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd osôb, dokazuje dikcia ďalšieho ustanovenia:
§ 14 ods. 1: Policajt v služobnej rovnošate s identifikačným číslom a pri výkone služobnej činnosti aj s menovkou policajta, ktorá preukazuje príslušnosť k Policajnému zboru tiež služobným preukazom a podľa okolností tiež ústnym vyhlásením:
a) pri vstupe do objektov, kde je vstup kontrolovaný oprávnenou osobou,
b) ak je o to pri služobnom zákroku požiadaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda máme za dostatočne odôvodnený záver, že policajt nie je povinný sa preukazovať pri služobnom zákroku aj s menovkou policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul policajta, pretože služobný zákrok NIE JE služobnou činnosťou. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby policajt pri služobnom zákroku preukazoval príslušnosť k Policajnému zboru služobnou rovnošatou s identifikačným číslom a iba pri výkone služobnej činnosti aj s menovkou policajta.
Na záver je ešte potrebné dodať, že máme vedomosť o existencii interných aktov riadenia, ktoré ukladajú policajtom byť označení menovkami na služobných uniformách aj v čase služobného zákroku. Tu ale treba povedať, že, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, orgán verejnej moci môže konať iba na základe zákona a v jeho medziach, teda iba to, čo mu zákon ukladá alebo výslovne dovoľuje. Policajný zbor teda nemôže prijať interný akt riadenia, ktorý je založený na extenzívnom výklade právnej normy. Interný akt riadenia jednoducho nemôže vykladať zákonné ustanovenia o nosení menoviek na služobných rovnošatách širšie, ako to predpokladá zákon. Taký interný akt riadenia je neplatný “ex nunc”, ako každá podzákonná norma založená na extenzívnom výklade právnej normy, keďže extenzívny výklad právnej normy je ako taký ad hoc zakázaný. Teda vyššie uvedené skutočnosti sú, podľa nášho názoru, pre policajtov záväzné napriek tomu, že dikcia interného právneho aktu môže byť odlišná. V danom prípade na ňu, z vyššie uvedených dôvodov, nemožno prihliadať.
JUDr. Mário Cisár