Uplynulý víkend došlo k tragickej dopravnej nehode v okrese Dolný Kubín, pri ktorej došlo k úmrtiu zjavne nevinného účastníka cestnej premávky, do ktorého čelne narazil vodič Porsche. Aj v tejto súvislosti sme sa rozhodli poukázať na nezmyselnosť súčasnej právnej úpravy, týkajúcej sa sankcií za prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 50 km/h alebo mimo obce o viac ako 60 km/h.
Cieľom tohto článku nie je apelovať na odbornú verejnosť smerom k zvyšovaniu sankcií. Rovnako nevidíme dôvod venovať sa výške sankcií za prekročenie rýchlosti o 10 či 15 kilometrov za hodinu, nakoľko pri takýchto priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky môže pokojne ísť o nedbanlivosť. Naopak, pri jazde motorovým vozidlom cez obec napríklad rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu alebo mimo obce rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu, ide už jednoznačne o vedomé konanie vodiča s úmyslom priamo porušovať pravidlá cestnej premávky, ktoré si tiež dovolíme označiť ako arogantné a nebezpečné. Súčasná právna úprava však umožňuje takýmto vodičom pokračovať v páchaní takýchto priestupkov, hoci pri správaní určitých účastníkov cestnej premávky jazdiacich trojcifernými rýchlosťami cez obec, sa natíska kvalifikácia ich konania ako všeobecného ohrozenia, a to aj v prípade ak nespôsobia inému ujmu, ktorá je nezriedka fatálnou.
K celej absurdnosti prišlo relatívne nevýraznou novelou zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej ZoCP) a súčasne zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej PrZ), zákonom č. 430/2015 Z. z., ktorým sa novelizovali oba spomenuté zákony, s účinnosťou od 01.01.2016. Úmyselne hovoríme o nevýraznej novele vo vzťahu k prekročeniam rýchlosti, pretože sa „len“ z § 137 ods. 2 ZoCP vypustilo dovtedajšie písmeno d), podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac. Súčasne sa novelizoval § 22 PrZ, v ktorom sa upravili sankcie za prekročenie rýchlostí v cestnej premávke do troch kategórií nasledovne:
písm. h)
– 1. v obci najviac o 20 km h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km h-1,
– 2. v obci o 21 až 50 km h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km h-1,
– 3. v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1.
Posledná relevantná zmena sa týkala ods. 4 tohto ustanovenia, podľa ktorého ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. h), i) a l) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Čo tieto, na prvý pohľad nevýrazné zmeny priniesli? Bez ďalšieho môžeme uviesť, že sú príčinou a predpokladom na recidívu páchateľov priestupkov prekračujúcich rýchlosť v obci o viac ako 50 km/h a mimo obce o viac ako 60 km/h. A rovnako sú príčinou negatívnych reakcií verejnosti smerom k polícií v zmysle „Prečo takýmto cestným pirátom neberiete vodičské preukazy?“. Verejnosti by stačilo uviesť – „Pretože konáme na základe zákona a v jeho medziach“. Vyňatie takýchto prekročení rýchlostí z § 137 ods. 2 ZoCP (porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) nie je len kozmetickou zmenou. Totiž toto ustanovenie nadväzuje na § 91 ods. 3 ZoCP, podľa ktorého
Ak držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky, za ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur a viac, orgán Policajného zboru rozhodne o
a) povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu,
b) preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2,
c) preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a o
d) preskúmaní psychickej spôsobilosti.
Zdôrazňujeme, že o uvedených povinnostiach môže orgán Policajného zboru rozhodnúť len pri uložení pokuty vo výške 60 eur pri porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom za posledných dvanásť mesiacov trikrát. Zjednodušene povedané, ak by aj tá istá osoba napríklad každý mesiac 3x prekročila rýchlosť mimo obce povedzme o 70 km/h, jediný dôsledok pre neho bude predstavovať uložená bloková pokuta. Žiaden zákaz činnosti mu nehrozí, totiž ako stanovil novelizovaný § 22 ods. 4 PrZ, ak sú splnené podmienky blokového konania, tento priestupok sa vždy prejedná v blokom konaní. Účel týchto novelizácii by sa mal nachádzať v dôvodovej správe k zákonu č. 430/2015 Z. z., ktorým boli novelizované oba uvádzané právne predpisy. Úmyselne však používame pojem „mal by sa nachádzať“, nakoľko sa v dôvodovej správe dočítame skôr o zjednotení sankcií za prekročenie rýchlostí pri objektívnej zodpovednosti a o rozčlenení sankcií do jednotlivých kategórií, ako o dôvodoch vyňatia takýchto prekročení rýchlostí z porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Za všetko hovorí zdôvodnenie § 22 ods. 4 PrZ, ktoré uvádzame v neskrátenej podobe:
„Vzhľadom na zmenu sankcií za prekročenie rýchlosti sa navrhuje, aby bol aj tento priestupok vybavený vždy v blokovom konaní, ak sú na to splnené zákonné podmienky (ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť).“
Žiadnym bližším spôsobom táto zmena nie je odôvodnená. Policajti tak pri splnení podmienok blokového konania majú povinnosť prejednať priestupok v blokovom konaní, a tak sa, samozrejme, vodič vyhne prípadnému uloženiu zákazu činnosti, ktorý v blokovom konaní nemôže byť uložený. V blokovom konaní pri splnení podmienok policajt určí výšku pokuty bez uloženia ďalšej sankcie.
Aby sme tieto úvahy o nezmyselnosti právnej úpravy neprezentovali ako subjektívne pocity, poukážeme aj na štatistiky nehodovosti. Porovnaním rokov 2016 a 2017 zistíme medziročný nárast dopravných nehôd o 491 (!), z pôvodne 13522 dopravných nehôd v roku 2016 na 14013 v roku 2017. To znamená, že priemerne sa stane na Slovensku každý deň viac ako 38 nehôd, čo je štatisticky vzaté viac ako 1,5 nehody za každú jednu hodinu každého jedného dňa v roku, nehovoriac o škodových udalostiach. Korunu týmto úvahám nasadí štatistika hlavných príčin vzniku dopravných nehôd v roku 2017. V rebríčku top 10 najčastejších príčin dopravných nehôd hneď druhé miesto ako pri dopravných nehodách, tak pri smrteľných dopravných nehodách, zastáva ako inak – neprimeraná rýchlosť jazdy.
Na záver len v krátkosti k účelom trestu. Trest, v tomto prípade sankcia za priestupok, by mal okrem iného preventívne pôsobiť a vychovávať páchateľa tak, aby ďalej neporušoval zákonom chránené záujmy. Ide o tzv. generálnu prevenciu a individuálnu prevenciu. Pri vodičoch jazdiacich doslova abnormálnymi rýchlosťami však blokovú pokutu ani vo výške 800 eur nepovažujeme za dostatočnú, práve naopak. Pri vodičovi motorového vozidla, ktorého hodnota neraz prevyšuje 100.000 eur môže byť takáto pokuta zanedbateľnou. Hlavne, ak je to cena za to, že môže rovnakým spôsobom jazdiť ďalej, s nadľahčením povedané dovtedy, pokiaľ to peňaženka dovolí.
Zastávame názor, že takíto vodiči jednoducho nepatria na cesty. Jediným adekvátnym trestom je trest zákazu činnosti, a to predovšetkým pri opakovaní páchania takýchto priestupkov. Zákonodarca by sa mohol aj v súvislosti s uplynulou tragédiou, pri ktorej na preteky pripomínajúce konanie vodičov doplatil nevinný, zamyslieť nad opätovným zavedením prekročení rýchlostí o desiatky kilometrov za hodinu do kategórie porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Aby zákonom stanovené sankcie dokázali odradiť potenciálnych páchateľov takýchto priestupkov od ich páchania s vidinou toho, že riskujú to, že si za volant nesadnú niekoľko rokov.