Predkladaný článok má ambíciu poukazu na nejednoznačný právny rámec užívania zamýšľaných telových kamier pri výkone služby príslušníka PZ. Ak autor vzbudí v čitateľovi – kolegovi obozretnosť v súvislosti s kamerami splní tak, de facto svoj zámer.
Viaceré štátne orgány, neziskové organizácie, média či širšia verejnosť sa dožaduje zavedenia tzv. „odevných“ kamier do výstroja polície, uvedený zámer zdieľa aj vedenie PZ. V zásade dobrá myšlienka; avšak poctivý prístup vyžaduje, aby sme si mincu prezreli aj z druhej strany.
Na základe výkladu zákonov: č. 171/1993 Z. z. o PZ; č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok; č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním; č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov má autor za to, že aplikácia telových kamier môže spôsobiť vzhľadom k aktuálnemu právnemu rámcu viaceré sporné momenty, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku na ujmu príslušníka PZ.
V prvom rade je nutné si uvedomiť, že PZ predstavuje represívny orgán, ktorý vo svojej činnosti zasahuje do práv občanov v prípadoch a spôsobom ustanovených zákonom. Ústava SR určuje prísne, že: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Zákon č. 171/1993 Z. z. určuje, aké úlohy môže PZ plniť, a to v § 2. Samotné úlohy sú určené presne, avšak relatívne neurčito. Dozvieme sa z nich, že PZ napr. „vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch“, avšak samotný postup vyšetrovania a skráteného vyšetrovania sa opiera o Trestný poriadok. Môžeme tak povedať, že § 2 predstavuje „kompetenčnú“ nie „aplikačnú“ normu v zmysle, že sa o jej znenie môže oprieť príslušník PZ napr. pri zaistení osoby, nakoľko aplikačnou normou je v tomto prípade § 19 Oprávnenie na zaistenie osoby.
V prípade užívania telových kamier možno za „aplikačnú“ normu (nie výhradne) považovať § 69 ods. 2 zákona o PZ: „Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.“ A práve uvedené znenie veľmi špecifickým spôsobom formuje prípadné užívanie telových kamier. Aplikácia uvedeného ustanovenia v sebe obsahuje nasledujúce spôsoby užívania telových kamier v praxi:
1. plnenie úloh PZ + miesta verejne prístupné,
2. plnenie úloh PZ + priebeh služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
Prvou možnosťou užívania telových kamier je ich užívanie v súvislosťou s plnením úloh a snímania verejne prístupných miest. Uvedený postup by bolo možné využiť v súvislosti s úlohou PZ podľa § 2 ods. 1 písm. i) kde PZ „spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie“. Uvedené ustanovenie však oprávňuje k užívaniu kamier jedine v prípadoch, kde už je porušený verejný poriadok a pri následných opatreniach na jeho obnovenie. V tomto bode možno sledovať prienik s druhým alternatívnym spôsobom použitia telových kamier, a to pri výkone služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Podľa § 8 ods. 3: „Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov“ a § 9 ods. 3 „Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby“
V prípade úloh PZ podľa § 2 zákona o PZ sa môže javiť, že policajt ktorý vykonáva služobný zásah proti osobe, ktorá vykonáva trestnú činnosť (nie priestupok) je na mieste použite telových kamerových záznamov. Tu je ale potrebné povedať, že súdy pomerne dôsledne aplikujú zásadu lex specialis derogat legi generali čo znamená, že ak príslušný policajt vie, že dochádza k trestnému činu je povinný primárne použiť ustanovenia Trestného poriadku, ktoré majú prednosť pred obdobnými ustanoveniami zákona o PZ. V tomto prípade by teda mal príslušný policajt aplikovať § 114 Trestného zákona, kde je potrebný predošlý súhlas sudcu pre prípravné konanie/prokurátora, ak vec neznesie odklad. V zásade možno uviesť, že súdmi vymieňovaná aplikácia je v praxi pomerne ťažko realizovateľná, avšak nie nerealizovateľná.
Vieme si však predstaviť aj situácie, kde nie je možné hneď na začiatku určiť, či je skutok trestným činom. V uvedených prípadoch by sa mohlo jednať o aplikáciu § 69 ods. 2 zákona o PZ. Tu je ale nutné mať na pamäti, že ak nedochádza k dokumentovaniu TČ je na mieste dokumentovanie napr. priestupku alebo iného správneho deliktu.
Podstatou tohto článku nie je obsiahla právna analýza, ktorá by svojim spôsobom čitateľa unavila, skôr naopak, preto autor uvedie niekoľko vlastných postrehov k možným aplikačným problémom:
1. Príslušníci PZ nemôžu používať telové kamery neobmedzene – telové kamery možno používať na plnenie zákonom určeného cieľa a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Spôsob aplikácie má svoje limity aj v ustanovení § 8 ods. 1 o PZ kde je povinnosťou „Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou“.
2. Používanie telových kamier musí byť vyslovene známe osobám, ktoré sú v tomto zázname zachytené – či už tzv. červeným svetlom „on record“; vyhlásením policajta alebo iným preukázateľným spôsobom, nakoľko v prípadoch „utajovaného“ používania kamery je vylúčená vzťažnosť na § 69 ods. 2 zákona o PZ, ale na zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním, ktorý je na aplikáciu neporovnateľne zložitejší.
3. Zverejňovanie nahrávok širšej verejnosti samo o sebe nenapomôže zvýšeniu dôveryhodnosti PZ – občania zväčša posudzujú aplikáciu služobných zákrokov emocionálne a nie racionálne. Ešte menšie percento občanov porovnáva služobné zákroky s oprávnením policajta pri výkone služobných zákrokov. Len časť z nich je oboznámená s metodikou výkonu služobných zákrokov a len minimum niekedy v živote služobný zákrok aj reálne vykonalo. Prípadné zverejňovanie služobných zákrokov bez náležitého odborného výkladu nemá v zásade pozitívny význam.
4. Zverejňovanie nahrávok môže PZ len v prípadoch a spôsobom, ktorý predpokladá zákon – zverejňovanie v masovokomunikačných prostriedkoch môže byť odôvodnené napríklad v prípadoch pátrania po hľadaných, prípadne nezvestných osobách a pod. Rozhodne by sa zo strany PZ nemalo jednať o zverejňovanie napr. dehonestujúcich, komických, neúctivých a nedôstojných prípadov.
5. PZ by nemal zverejňovať videozáznamy z prípadov, ktoré sú alebo budú predmetom šetrenia – teda predstava, že PZ bude zverejňovať videozáznamy pri najbližších správach v prípadoch prebiehajúceho trestného stíhania, a tiež v prípadoch inšpekčného prešetrovania príslušníkov PZ je na hrane zásahov do týchto konaní a ovplyvňovania prípadných svedkov. Je potrebné tiež uviesť, že zverejňované videozáznamy musia byť technicky pozmeňované, aby vylúčili sekundárnu stigmatizáciu osôb zaznamenaných na kamerových záznamoch, a aby zverejnené záznamy nezasahovali do práva na súkromie týchto osôb (nie policajtov pri výkone služobných činností), či do prezumpcie neviny.
6. Dôkazné prostriedky do trestného alebo iného konania – autor nevylučuje, že prax bude akceptovať kamerové záznamy ako štandardný dôkazný prostriedok bez väčších obmedzení. Je však ale nutné uviesť, že otázku či sa tak reálne stane a ak áno tak kedy, nie je možné bližšie zodpovedať, nakoľko právna norma v uvedenej problematike nie je určitá a podlieha právnemu výkladu, ktorý môže byť formovaný viacerými faktormi. Zo znenia § 69 ods. 2 zákona o PZ je však možné vydedukovať, že v určitých prípadoch budú kamerové záznamy ako dôkazné prostriedky v trestnom alebo inom konaní použiteľné v podstate bezproblémovo, a to v prípadoch trestného stíhania voči príslušníkom PZ alebo v rámci disciplinárnych konaní v súvislosti s priebehom služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
7. Je nutné si uvedomiť, že používanie kamier zo strany represívneho orgánu nemôže byť v právnom štáte vnímané obdobne ako zhotovovanie súkromných videí na mobilný telefón, prípadne reportáží spravodajských relácií. Občan je právnym poriadkom chránený, aby štátne orgány nezasahovali do jeho súkromnej sféry neodôvodnenými zásahmi, napr. používaním video alebo audio prostriedkov, s odôvodnením ich preventívneho charakteru, prípadne s odôvodnením dodržiavania vágneho pojmu: verejný poriadok. Zákonom ustanovené zásahy štátnych orgánov do súkromnej sféry občanov za použitia elektronických prostriedkov je veľmi podrobne a špecificky upravené v Trestnom poriadku a v zákone o ochrane pred odpočúvaním a aj pri nich sa často vyskytujú sporné aplikačné momenty. Nazdávať sa, že § 69 ods. 2 zákona o PZ predstavuje multi aplikačnú normu pod ktorú sa „zmestí“ každé či neobmedzené zhotovovanie audiovizuálnych záznamov pre potreby: trestného konania, operatívneho preverovania, spravodajského preverovania, priestupkového konania, iného správneho konania, disciplinárneho konania, popularizačného zverejňovania služobných zákrokov a pod. je pomerne naivná.
Predložené „problémy“ nepredstavujú žiadnu neodvrátiteľnú pohromu. Takmer všetky sa v určitom rozsahu dajú subsumovať pod určité právne normy, avšak práve ich subsumcia predstavuje pre radového príslušníka PZ ďalšiu praktickú záťaž. Telové kamery v praxi neboli plošne zavedené a samotná problematika nebola podľa poznatkov autora v rámci PZ komplexne riešená internými predpismi, a teda možno predpokladať, že zákonodarca prípadne vedenie PZ pristúpi k špecifikácií zákonného rámca užívania telových kamier tak, aby sa z nich stal užitočný a spoľahlivý pomocník, ktorý bude na prospech výkonu služby.
JUDr. Miroslav Srholec