Už v minulosti bolo vo viacerých príspevkoch poukázané na absenciu oprávnenia vyhotovovať obrazové, zvukové alebo iné záznamy príslušníkom mestskej (obecnej) polície. Tento stav dlhodobo sťažuje výkon právomocí mestských policajtov pri objasňovaní priestupkov, najmä v doprave, keď vodič motorového vozidla svoje auto „zaparkuje“ v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z. z. alebo dopravnou značkou. Tento priestupok nemôže mestský policajt zdokumentovať napr. vyhotovením obrazových snímok. Uvedeným sa v článku nižšie zaoberá JUDr. Marcel Ružarovský.

Zákonodarca prijal však zákon č. 393/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „zákon č. 393/2019 Z. z.“), ktorý v ustanovení § 3 zákona o obecnej polícii (zákon č. 564/1991 Zb.) zavádza odsek 3, ktorý znie

„Obecná polícia je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.“.

Predmetným ustanovením sa podľa nášho názoru vyššie uvedený stav nijak nemení.

Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 6Sžo/252/2010 uviedol, že zákon o obecnej polícii vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných (medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť aj vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti) medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície, nezačleňuje. [1]

Od času vydania predmetného rozhodnutia sa zákon č. 564/1991 Zb. v tomto smere (začlenenie oprávnenia na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iným záznamov) nijak nezmenil. Oprávnenie mestského policajta na túto činnosť preto absentuje v zákone č. 564/1991 Zb. doposiaľ, dokonca ani zákon č. 393/2019 Z. z. neoprávňuje mestského policajta na to, aby mohol odfotiť vozidlo, ktoré stojí alebo zastavilo v rozpore so zákonom alebo dopravnou značkou.

Zákon č. 393/2019 Z. z. „iba“ umožňuje mestskej polícii, aby využívala zvukové, obrazové alebo iné záznamy, ktoré sú spracúvané v súlade s osobitným predpisom, a to zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takto spracúvané záznamy môže mestská polícia využiť pri plnení svojich úloh (napr. objasňovanie priestupkov) alebo na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.

Zákon č. 393/2019 Z. z. teda zakotvil právomoc mestskej polície využívať zvukové, obrazové a iné záznamy, ktoré sú spracované v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z., neumožňuje však mestskému policajtovi takéto záznamy vyhotovovať. Alebo povedané inak, mestská polícia môže využiť iba už existujúce záznamy, nie zhotoviť pri plnení úloh vlastné záznamy.

Ak by sme mali ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb. aplikovať v praxi, znamenalo by to, že záznam z kamery prevádzkovanej mestom, ktorá sníma napr. verejné parkovisko, môže následne mestská polícia využiť pri plnení svojich úloh (objasňovanie niektorých priestorov v doprave – porušenie zákazu zastavenia alebo státia). Išlo by teda o zákonne získaný dôkaz, ktorý by bol použiteľný pre správne konanie.

Pri nazretí do dôvodovej správy k zákonu č. 393/2019 Z. z. sme zistili, že táto vo vzťahu k predmetnému oprávneniu mestskej polície celkom mlčí.

Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť však v rámci pripomienok k zákonu č. 393/2019 Z. z. uviedol [2] : Obce na plnenie svojich samosprávnych činností (najmä zabezpečenie verejného poriadku) využívajú kamerové systémy na monitorovanie verejne prístupných priestorov. Ich používanie má najmä preventívny význam, ale aj význam operatívny. Na odstránenie možných pochybností o legálnosti využívania takto získaných záznamov obecnou políciou sa navrhuje v bode 2 jednoznačne zaviesť oprávnenie obecnej polície využívať takto získané záznamy na plnenie jej úloh. Z povahy veci pôjde najmä o využitie takto získaných záznamov ako dôkazov pri objasňovaní priestupkov, ktoré je obecná polícia oprávnená prejednať v blokovom konaní, o zasielanie takto získaných záznamov v rámci oznamovania príslušným orgánom porušení právnych predpisov, ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce, ako aj na účely zaznamenania priebehu jej činnosti alebo zákroku (s cieľom objektívneho posúdenia činnosti príslušníka obecnej polície).“

Z uvedeného teda vyplýva, že pri prijímaní tohto zákona nebolo ani zámerom zakotviť oprávnenie mestského policajta na vyhotovovanie zvukových, obrazových a iných záznamov, pričom toto oprávnenie považujeme, vzhľadom na rozsah priestupkov, ktoré je mestská polícia oprávnená v doprave objasňovať (najmä zákaz zastavenie a státia), za nevyhnutné v činnosti mestskej polície.

V praxi sme sa stretli aj s názormi jednotlivých príslušníkov mestskej polície, ktorí sa domnievajú, že vyhotovovať obrazové, zvukové alebo iné záznamy môžu.  V tejto súvislosti odkazujú spravidla na ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Tento názor je ale celkom nesprávny z nasledovných dôvodov.

Priestupkové konanie pozostáva z dvoch fáz, a to (i) objasňovanie priestupku a (ii) konanie o priestupku. Podobne to je v trestnom konaní – prípravné konanie a konanie pred súdom.

Objasňovaním priestupkov (ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch) sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu.

Objasňovanie priestupkov vykonáva mestský policajt (napr. pri parkovaní v rozpore so zákonom alebo dopravnou značkou), pričom ide o fázu priestupkového konania, na ktorú sa správny poriadok nevzťahuje (ani subsidiárne). Pri objasňovaní priestupkov sa totiž nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb (ustanovenie § 1 správneho poriadku). Ide o činnosť, pri ktorej sa obstarávajú podklady potrebné na rozhodnutie, ktoré rozhodnutie je následne vydané v konaní o priestupku.

Podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Konanie o priestupku je pritom upravené v ustanovení § 67 a nasl. zákona o priestupkoch, teda až v tejto fáze konania sa uplatňuje Správny poriadok, pretože sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb.

Skutočnosť, že objasňovanie priestupkov predchádza konaniu o priestupkoch vyplýva aj z ustanovenia § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku.

Napokon je potrebné tiež rozlišovať medzi orgánom oprávneným objasňovať priestupok (napr. mestský policajt, ktorý v súlade so zákonom získava podklady potrebné pre rozhodnutie) a medzi správnym orgánom, ktorý vykonáva konanie o priestupku a vydáva rozhodnutie.

Ak by sme to mali zhrnúť, platí, že objasňovanie priestupkov je predprocesná fáza konania, v rámci ktorej orgán objasňujúci priestupok (t. j. nie správny orgán) získava podklady potrebné na rozhodnutie správneho orgánu, pričom na túto fázu konania sa nevzťahuje správny poriadok. Správa o výsledku objasňovania priestupku následne tvorí podklad pre začatie konania o priestupku, v ktorom správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, teda na túto činnosť sa subsidiárne aplikuje aj správny poriadok.

Od 01.12.2019 sa teda oprávnenie mestského policajt vyhotovovať obrazové, zvukové a iné záznamy nijak nemení (t. j. stále absentuje), pričom mestské a obecné kamery nezachytia všetky vozidlá, ktoré parkujú v rozpore so zákonom alebo inak porušujú predpisy[3]

Napokon nemožno akceptovať ani tvrdenie, že vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov vyplýva zo samotnej podstaty objasňovania priestupku, pretože mestský policajt pri objasňovaní priestupku vystupuje v pozícii štátneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy (objasňovanie priestupkov totiž nie je originálna právomoc obce), teda môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

 

JUDr. Marcel Ružarovský

 

[1] Na závery tohto rozhodnutia odkazujú už aj niektoré správne orgány, napr. Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín, sp. zn. KRPZ-TN-KDI-57/2018-P

[2] Uznesenie č. 219 zo dňa 03.10.2019, 81. schôdza, CRD-1601/2019

[3] Napr. nezachytia, či zostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra (ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke) alebo či zostal voľný pruh široký najmenej 3 metre pre jeden alebo oba smery (ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke).