Zmyslom ustanovenia § 219 Trestného zákona je ochrana zákonom chráneného záujmu, a to majetku každého občana.
Prečinu Neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému.
V súvislosti s týmto ustanovením, je však potrebné reflektovať časový odstup od nástupu účinnosti predmetného ustanovenia, vtedajšou životnou úrovňou obyvateľstva a s tým spojenými príjmami. Ku dňu 1.7.2005 bola výška životného minima stanovená na sumu 4.730,-Sk [1] ( 157,-€ v prepočte kurzom 1,-€ = 30,126,-Sk). Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Pri hospodárskom raste krajiny dochádza k prirodzene zvyšujúcej sa životnej úrovni obyvateľstva a s ňou spojeným zvyšovaním životného minima. Toto minimum od 1.7.2005 v rámci trestného konania nebolo podľa názorov vyšetrovateľov doposiaľ až na pár výnimiek dostatočne reflektované v súvislosti s premietnutím a prihliadaním na význam spôsobenej spoločenskej škody na majetku obyvateľov, ktorí boli postihnutí kriminálnou činnosťou páchateľov. Ku príkladu možno uviesť už vyššie spomenuté ustanovenie § 219 Trestného zákona. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona postačí, ak si páchateľ takéhoto činu napríklad len zaobstará platobný prostriedok a následne s ním vykoná platbu vo výške 0,50,-€. Je pri tom úplne irelevantné, či sa pokúsil zistiť alebo vylákať od svojej obete zabezpečovací kód k platobnej karte, alebo jednoducho použije neoprávnene nadobudnutú platobnú kartu bezkontaktne. Výsledok je vždy ten istý – t.j. naplnil skutkovú podstatu úmyselného prečinu Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.
Ku dňu 1.7.2019 bola výška životného minima stanovená na 210,20,-€ [2]. Trestný zákon však pri uvedenom trestnom čine nielen, že dostatočne nereflektuje úpravu životnej úrovne obyvateľstva a s ňou spojenú jej minimálnu výšku životného minima, no tiež si dovolíme tvrdiť, že značne diskriminuje a kriminalizuje páchateľa takéhoto skutku pred páchateľom, ktorý sa napríklad dopustí úmyselného prečinu Krádež podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý hrozí trestnoprávny postih odňatia slobody ,,až na dva roky“.
Neprimeraná výška trestu hrozí napríklad aj pri komparácii dvoch prípadov, kedy v prípade páchateľa č. 1, ktorý odcudzí na stole voľne položenú peňaženku s hotovosťou 200,-€ a páchateľa č. 2, ktorý odcudzí na stole voľne položenú platobnú kartu s ktorou následne zaplatí za nákup v hodnote 1,-€. Páchateľovi č. 1 hrozí prinajhoršom sankcia za priestupok, zatiaľ čo páchateľ č. 2 môže skončiť s trestom odňatia slobody na jeden až päť rokov. Rozdiel medzi nimi je len v tom, že prvý páchateľ sa priamo zmocnil hotovosti, a to rádovo v stovkách eur, zatiaľ čo druhý páchateľ dajme tomu len zaplatil za cestovný lístok bezkontaktne.
Druhým príkladom neprimeranosti výšky trestu môže byť ak páchateľ č. 1 odcudzí z vrecka bundy poškodenému peňaženku s obsahom 2.500,-€, zatiaľ čo páchateľ č. 2 opäť len použije neoprávnene nadobudnutú platobnú kartu na platbu vo výške 15,-€. V prípade prvého páchateľa mu pri dokázaní viny hrozí trestnoprávny postih odňatia slobody ,,až na dva roky“, zatiaľ čo páchateľovi č. 2 trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Pri logickej úvahe je možné konštatovať, že obe ustanovenia chránia majetok poškodených, avšak obe sú zjavne neprimerané k výške spôsobenej škody. To, že páchateľ spôsobí škodu prostredníctvom platobnej karty je v konečnom dôsledku poškodenému tak isto jedno, ako keď mu priamo odcudzí hotovosť rádovo v stovkách či tisíckach eur.
Ďalším, nie menej dôležitým argumentom k potrebnej legislatívnej úprave ustanovenia § 219 Trestného zákona môže byť hospodárnosť samotného trestného konania. V prípade ak bola takýmto trestným činom poškodenému spôsobená škoda vo výške 10,-€, je na mieste sa zaoberať, koľko finančných prostriedkov musí štát vynaložiť na objasnenie takéhoto prípadu vyšetrovateľom, koľko musí vynaložiť na dozor prokurátorom, a v prípade ak sa obvinený nachádza napr. vo VTOS aj tým, koľko musí štát vynaložiť finančných prostriedkov na ustanoveného obhajcu. Proces s obvineným, ktorý sa nachádza na slobode, spolupracuje (t.j. nemusia po ňom napríklad pátrať iné zložky PZ ako operatívny pracovníci OKP), môže štát vychádzať až na stovky eur. V prípade ak sa obvinený nachádza napr. vo VTOS konečná suma môže vzrásť ešte vyššie.
Je však nepochybné, že páchatelia takéhoto skutku musia byť potrestaní. Dovoľujeme si teda vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody navrhnúť úpravu Trestného zákona v nasledovnom znení:
§219 Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
ods. 1 Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Kvalifikované skutkové podstaty by sa ďalej nemenili.
Pri navrhovanej legislatívnej úprave je potrebné uviesť, že ustanovenie § 219 Trestného zákona spadá pod štvrtú hlavu Trestného zákona, teda pod trestné činy proti majetku, kde pri ostatných trestných činoch, ktoré do štvrtej hlavy spadajú, ak sa v základnej skutkovej podstate vyžaduje spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza sa jej výška, tak s poukazom na § 125 ods. 2 Trestného zákona musí byť spôsobená aspoň škoda malá.
Uvedenou legislatívnou zmenou by sa zrovnoprávnil trestnoprávny postih za skutky spáchané formou zneužitia platobnej karty a formou krádeže, pričom hospodárnosťou konania by došlo k značným úsporám na výdavkoch štátu. Nutné je tiež poznamenať, že v čase kedy došlo k tvorbe uvedeného paragrafového znenia, t.j. v roku 2005, verejnosť nepoznala systém tzv. bezkontaktných platieb, nakoľko tento došiel na trh až o roky neskôr, čo však Trestný zákon nijak neupravil a v podstate nereflektovaním tejto skutočnosti dosiahol rigidnosť ustanovenia § 219 Trestného zákona.
npor. Mgr. Marek Horváth
[1] Vychádzajúc z https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/vyska-zivotneho-minima-od-1-jula-2005.html
[2] Vychádzajúc z https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/