Od 01.03.2019 nadobudla účinnosť novelizácia Trestného poriadku, ktorá pridala oznamovateľovi početné práva, na čo sme oznamom upozorňovali aj na našej facebookovej stránke Poradca Policajta. Táto novelizácia, okrem iného, umožňuje oznamovateľovi nazerať do vyšetrovacieho spisu, k čomu bez ďalšieho môžeme uviesť, že to považujeme za iracionálny krok v neprospech efektívneho vedenia vyšetrovania. Predmetné práva oznamovateľa môžu mať ďalekosiahle následky, medzi ktoré môže patriť zneužívanie postavenia oznamovateľa na zabezpečenie si osobných údajov, informácií, či dôkazov o skutočnostiach, ku ktorým okrem holej vedomosti o tom, že sa mal stať trestný čin, nemusí mať žiaden bližší vzťah. Do spisu tak budú môcť nazerať osoby, ktoré de facto nemusia mať okrem prvotnej informácie o spáchaní trestného činu s vyšetrovaním, zistením páchateľa alebo následkom trestného činu, vôbec žiadnu spojitosť. Nehovoriac o tom, že oznamovateľ sa jedinou novelizáciou stal subjektom trestného konania postaveného takmer na roveň poškodeného, keďže je súčasne osobou oprávnenou podať sťažnosť napríklad proti uzneseniu o prerušení, či zastavení trestného stíhania, môže navrhovať a predkladať dôkazy a i.
V praxi to znamená, že napríklad osoba X v postavení oznamovateľa, t.j. bez toho, aby vlastnými zmyslami alebo čo i len sprostredkovane vnímala spáchanie trestného činu, poznala jeho páchateľa, okolnosti, spôsob spáchania, následok (svedok) a súčasne bez toho, aby boli jej práva alebo právom chránené záujmy akokoľvek dotknuté (svedok-poškodený), bude môcť vykonávať svoj vplyv na trestné konanie. Stačí si predstaviť, že v nami prezentovanom teoretickom prípade táto osoba X oznámi spáchanie trestného činu, o ktorom má povedzme nekonkrétne podozrenie, ale orgány činné v trestnom konaní zistia, že sa stal skutok, ktorý má znaky trestného činu a na podklade oznámenia tejto osoby začnú trestné stíhanie. Hoci oznamovateľ môže mať len vágnu vedomosť o tom, že sa mohol stať nejaký skutok, ktorý môže byť trestným činom bez akýchkoľvek bližších informácií, zákon mu priznáva oprávnenie nazerať do spisu, v určitých prípadoch podávať opravné prostriedky a podobne.
Nadnesene povedané, takéto vyššie naznačené situácie bude možné označiť za prípady, keď sa v trestnom konaní doslova „ocitne tretia – nezainteresovaná osoba“. S tým však súvisia ďalšie problémy, ako napríklad zachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach nachádzajúcich sa v trestnom spise. Trestný poriadok síce v § 69 ods. 5 stanovuje, že pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Explicitne ale nerieši dôvod, prečo by sa „nezainteresovaný oznamovateľ“ mal oboznamovať napríklad s osobnými údajmi svedkov, vrátane dátumu narodenia, bydliska a podobne. Takýto oznamovateľ navyše bude mať právo na vyhotovenie kópií zo zápisníc obsahujúcich všetky spomenuté údaje. Nie je možné spravodlivo požadovať od vyšetrovateľov, aby v spisoch, ktoré majú tisíce strán, alebo ktoré obsahujú desiatky výsluchov, pre potreby toho ktorého oznamovateľa anonymizovali všetky takéto údaje. V neposlednom rade sa takáto osoba bude zásadne môcť oboznámiť s obsahom výpovedí svedkov, obvineného, poškodeného, s ich podnetmi, sťažnosťami, rozhodnutiami o sťažnostiach a ďalšími písomnosťami, čo v prípade medializovaných káuz môže mať z pohľadu nezainteresovaného oznamovateľa cenu zlata. Pre ilustráciu postačuje pozrieť sa, koľko rôznych a podrobných informácií sa z (neverejných) prípravných konaní dostáva na verejnosť v sledovaných kauzách dnes. Ak sa nájde oznamovateľ ochotný spolupracovať na zverejňovaní údajov zo spisu a bude tak robiť, tak zákon v podstate jeho postup do určitej miery konvaliduje. Opäť bude na orgánoch činných v trestnom konaní, aby citlivo zvažovali možnosť odmietnutia nazretia do spisu, čo ale neplatí pri uzneseniach, ktoré v stanovených prípadoch musia byť, z dôvodu vyššie uvedenej novelizácie, doručované aj nezainteresovaným oznamovateľom.
Pri týchto úvahách vychádzame z predpokladu, že oznamovateľ je osoba, ktorá urobila oznámenie o spáchaní akéhokoľvek trestného činu. Hoci nami kritizovaná novelizácia Trestného poriadku bola do zákona implementovaná zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, z Trestného poriadku nevyplýva, že by sa novelizované ustanovenia týkali len oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa uvedeného zákona. Oznamovateľ totiž v Trestnom poriadku nie je novým pojmom a nič nenasvedčuje tomu, že by v prípade oznamovateľa išlo o blanketové ustanovenie, odkazujúce na definíciu oznamovateľov v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. Predpokladáme, že takýto výklad by bol za súčasného znenia Trestného poriadku reštriktívny a nesprávny. Ak by teda zákonodarca mal na mysli rozšírenie práv oznamovateľov len pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, bolo by zjavne potrebné zákon opätovne novelizovať a rozlíšiť „oznamovateľa“ a „oznamovateľa podľa osobitného predpisu“. V súčasnosti preto trváme na vyššie uvedenom výklade.
Našou ambíciou nie je dať policajtom univerzálny návod na to, ako sa vysporiadať s naznačenými praktickými problémami, keďže podľa nášho názoru taký ani neexistuje. Na nami spomenuté skutočnosti však reagoval Úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý aktualizoval a doplnil záznam o nazretí do spisu o upozornenia pre osobu nazerajúcu do spisu. Nedovolíme si uzavrieť, že ide o všeliek, no s týmto postupom poučovania osoby nazerajúcej do spisu sa v plnom rozsahu stotožňujeme a odporúčame tento vzor používať. Do záznamu boli doplnené poučenia v znení:
„Obvinený, (obhajca, poškodený, oznamovateľ, zúčastnená osoba, splnomocnenec, opatrovník, zákonný zástupca obvineného, zákonný zástupca poškodeného, zákonný zástupca zúčastnenej osoby)* ………………………………………….. bol v súvislosti s nazretím do vyšetrovacieho spisu a v súvislosti s právom na vyhotovenie kópií listín z vyšetrovacieho spisu, upozornený na to, že vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj písomnosti, ktoré obsahujú
osobné údaje,
telekomunikačné, obchodné, bankové, poštové, daňové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ**)
iné …………………………………..,***)
ktoré sú predmetom ochrany podľa osobitných zákonov, s čím súvisí aj príslušná zodpovednosť po oboznámení sa s nimi, a to prípadne aj v trestnoprávnej oblasti (napr. trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona, a trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona).“
Vzor nového záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu spolu s ostatnými aktualizovanými vzormi nájdete na intranetovej stránke Úradu kriminálnej polície, samotný záznam o nazretí je k dispozícií na stiahnutie aj TU.