Po článku, v ktorom sme sa venovali novelizáciám Trestného poriadku s účinnosťou od 01.07.2018, a tiež s účinnosťou od 01.06.2019, sa medzičasom zákonodarca postaral aj o novelizáciu účinnú od 01.01.2019. Konkrétne ide, okrem iných, o novelizovanie ako Trestného poriadku tak i Trestného zákona. Nižšie Vám prinášame výber novelizovaných ustanovení, ktoré sú pre trestné konanie najdôležitejšie a je nutné ich pri našej služobnej činnosti neopomenúť.
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Po viacerých problematických situáciách, týkajúcich sa psychológa a zabezpečovania jeho prítomnosti najmä pri úkonoch trestného konania (najmä výsluchoch poškodených), a s tým spojenej otázky odmeňovania tejto odborne spôsobilej osoby prítomnej na procesných úkonoch trestného konania, pristúpil zákonodarca k zmene nie tak dávno vytvoreného (01.01.2018) § 30a Trestného poriadku, ktorý znie od 01.01.2019 nasledovne:
§ 30a
Psychológ
V prípadoch ustanovených týmto zákonom sa na vykonanie úkonu priberie psychológ. Psychológ má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu; ak bol psychológ pribraný na vykonanie úkonu v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, má právo na odmenu, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom spravodlivosti. Nárok zaniká, ak ho psychológ neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť psychológ upozornený.
V rámci možností sme uvedenému ustanoveniu venovali pozornosť, pričom uvádzame, že Ministerstvo spravodlivosti má aktuálne v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní vyhlášku pod č. LP/2018/867 – Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o výške odmeny pre psychológov v trestnom konaní, pričom jej účinnosť má nastať dňom 01.01.2019. Podnetom pre túto vyhlášku bol práve § 30a Trestného poriadku. Podľa navrhovaného znenia vyhlášky má výška odmeny psychológa predstavovať 20,- Eur za každú začatú hodinu (samozrejme prihliadnuc na podmienky nároku ustanovené v § 30a).
Ďalšou nemenej dôležitou novelizáciou je zmena v znení § 40 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý od 01.01.2019 znie:
§ 40
Ustanovený obhajca
(1) Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.
K § 40 ods. 1 Trestného poriadku tak pribudlo ustanovovanie obhajcu prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti. Ustanoviť obhajcu tak už nebude možné prostredníctvom voľného (dobre zváženého) výberu sudcu pre prípravné konanie, alebo predsedu senátu. Spôsob, ktorý ustanoví bližšie vyhláška MS SR, bude pravdepodobne založený na akomsi náhodnom prideľovaní týchto trestných vecí jednotlivým obhajcom. Uvedené budeme sledovať a skúsenosti (prípadne aj vzniknuté aplikačné problémy) nás ako i našich kolegov, budeme po účinnosti uvedeného ustanovenia v zhrnutí prinášať, nakoľko problémom môže byť jednak takýto výber obhajcov v dňoch pracovného pokoja, či vo večerných alebo nočných hodinách, ako i tá skutočnosť, že „programovým prostriedkom“ vybraný obhajca sa môže nachádzať na dovolenke, a teda úplne mimo Slovenskej republiky, resp. sa s ním nebude možné v krátkom čase skontaktovať. Pre úplnosť ešte pripomenieme, že v čase, kedy sa s uvedeným obhajcom nebude dať spojiť, bude vo veľa prípadoch bežať nekompromisná 48 hodinová lehota zadržania podozrivej osoby. Dúfajme, že na všetky tieto možné problémy a situácie, bude programový prostriedok schválený ministerstvom spravodlivosti pamätať.
Novela Trestného poriadku účinná od 01.01.2019, prináša zmenu aj v znení § 134 ods. 4 a v § 135 ods. 1 Trestného poriadku:
§ 134
(4) Ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu; ustanovenie § 270 ods. 2 tým nie je dotknuté. Orgán činný v trestnom konaní zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania. Ak je ako svedok vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Pred vypočutím svedka podľa štvrtej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
§ 135
(1) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
V súvislosti s § 134 a § 135 Trestného poriadku dávame do pozornosti najmä aktuálne platný a účinný zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Predmetný zákon v § 2 definuje, kto je obeťou, obzvlášť zraniteľnou osobou, druhotnú viktimizáciu, opakovanú viktimizáciu a iné.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákonodarca pripravil s účinnosťou k 01.01.2019 taktiež novelizovanie niektorých ustanovení Trestného zákona.
V § 66 Trestného zákona – podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ods. 1 pribudne písm. c), ktoré znie:
(1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Zhrnutím zákonodarca zmierňuje podmienky možného prepustenia osôb, ktoré sa po prvýkrát nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, v prípade, ak boli odsúdené za zločin. Doposiaľ sa na všetkých páchateľov odsúdených za zločin vzťahoval, pre možné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, výkon až 2/3 uloženého trestu odňatia slobody.
V súvislosti s trestným činom: Neoprávnené podnikanie, podľa § 251 Trestného zákona pribudlo v ods. 2 (v kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu) písm. e), ktoré znie:
§ 251
Neoprávnené podnikanie
(1) Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
e) tým, že poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť.