Trestný poriadok, teda zákon č. 301/2005 Z. z., z 24. mája 2005, účinný od 01.01.2006 prešiel za vyše 12 rokov svojej účinnosti viacerými novelizáciami. Celkovo sa tento zákon menil alebo dopĺňal viac ako 40-krát. V nasledujúcom texte Vám prinášame výber novelizácií za posledné obdobie, a to najmä tých, ktoré majú význam pre postup pred začatím trestného stíhania, pre samotné prípravné konanie alebo sa významne dotýkajú trestného konania ako takého. Dúfame, že uvedený prehľad pomôže či už vyšetrovateľom, povereným príslušníkom PZ alebo iným príslušníkom PZ a upozorní ich na zmeny, ku ktorým došlo, ako i pri aktualizácií poučení v jednotlivých zápisniciach trestného konania.
V nasledujúcom prehľade Vám prinášame vybranú časť novelizácie Trestného poriadku s účinnosťou od 01.01.2018 v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z., a to najmä z dôvodu aktualizácie poučení v zápisniciach o výsluchu svedka ako i svedka – poškodeného. Zákon č. 274/2017 Z. z. okrem novelizácie Trestného poriadku tiež prináša samostatnú právnu úpravu o obetiach trestných činov, ktorá úzko súvisí aj s trestným konaním.
čl. III štvrtý bod, šiesty bod, 15. až 24. bod:
V § 46 Trestného poriadku sú novelizované odseky 8 a 9, ktoré znejú:
46 ods. 8: „Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo
f) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.“
46 ods. 9: „Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.“
V súvislosti s § 46 ods. 9 Trestného poriadku je dôležitá tá skutočnosť, že orgán činný v trestnom konaní je povinný poskytnúť poškodenému informácie podľa § 46 ods. 8 Trestného poriadku ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to aj bez žiadosti poškodeného. Z tohto ustanovenia teda vyplýva OČTK povinnosť informovať (a to aj bez výslovnej žiadosti), poškodeného o zistenia OČTK, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode a v nadväznosti na to, v prípade potreby, prijať potrebné opatrenia.
§ 49 Trestného poriadku bol novelizovaný a znie: „Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.“
V prípade poučení svedka – poškodeného tiež došlo k novelizácii § 220 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku týkajúceho sa zmieru, ktorý znie: „zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.“
Okrem uvedeného bol tiež novelizovaný § 223 a § 227 Trestného poriadku týkajúci sa zmieru. Tieto ustanovenia však spravidla nie sú obsahom poučení svedka – poškodeného.
V prípade konania o dohode o vine a treste došlo k novelizácii niektorých ďalších ustanovení Trestného poriadku upravených v § 232 Trestného poriadku. Novelizovaná (prípadne menená) časť § 232 tak znie nasledovne:
§ 232 ods. 2: „Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody; o čase a mieste konania upovedomí obhajcu obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Ak je obvinený v čase konania mladistvý, postupuje sa primerane aj podľa ustanovenia § 340, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvého alebo jeho obhajca.“
§ 232 ods. 3: „V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného na dohode na náhradu škody. Ak je poškodený prítomný na konaní o dohode o vine a treste, vyjadrí sa najmä k rozsahu a spôsobu náhrady škody. Dohodu o vine a treste možno uzavrieť aj bez prítomnosti poškodeného, ktorý sa na konanie o dohode o vine a treste napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil. V takomto prípade môže prokurátor za poškodeného dohodnúť s obvineným rozsah a spôsob náhrady škody až do výšky uplatneného nároku na náhradu škody.“
§ 232 ods. 4: „Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste; dohodou o treste sa rozumie aj dohoda o upustení od potrestania a ak ide o mladistvého, aj podmienečné upustenie od potrestania vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvody na ich uloženie. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor na túto skutočnosť v návrhu na schválenie dohody o vine a treste upozorní súd a navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.“
§ 232 ods. 5: „Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.“
§ 232 ods. 6: „Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, podá prokurátor obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu a uznanie viny v tomto rozsahu, ako aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ktorý obvinený nepriznal, a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.“
§ 232 ods. 7: „Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo zhabaní veci, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.“
§ 232 ods. 8: „Dohoda o vine a treste obsahuje
a) označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,
b) opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona,
c) druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,
d) rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a
e) ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.“
§232 ods. 9: „Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.“
§ 232 ods. 10: „Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.“
Dávame do pozornosti, že uvedené zmeny Trestného poriadku menia poučenia svedka – poškodeného pri jeho výsluchu v trestnom konaní, preto je potrebné si tieto poučenia v týchto zápisniciach aktualizovať.
čl. III 14. bod:
Novelizácia účinná od 01.01.2018 taktiež upravila znenie § 139 Trestného poriadku, ktorý znie:
§ 139 ods. 1: „Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo
f) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.“
§ 139 ods. 2: „Bez žiadosti svedka orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne svedkovi informácie podľa odseku 1, ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode.“
§ 139 ods. 3: „Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice vzdať práva podľa odseku 1.“
Porovnateľne ako v prípade § 46 ods. 9 Trestného poriadku aj § 139 ods. 2 ustanovuje, že orgán činný v trestnom konaní je povinný poskytnúť svedkovi informácie podľa § 139 ods. 1 Trestného poriadku ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to aj bez žiadosti takéhoto svedka. Z tohto ustanovenia teda taktiež vyplýva OČTK povinnosť informovať (a to aj bez výslovnej žiadosti), svedka o zistenia OČTK, že mu hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode a v nadväznosti na to, v prípade potreby, prijať potrebné opatrenia.
Uvedená zmena Trestného poriadku mení poučenia svedka pri jeho výsluchu v trestnom konaní, preto je potrebné si tieto poučenia v týchto zápisniciach taktiež aktualizovať.