V kontexte tohoročných zákonodarcom opakovaných novelizácii Trestného poriadku bola NR SR dňa 07.12.2018 schválená ďalšia novelizácia zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, týkajúca sa problematiky anonymných trestných oznámení v znení:
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok sa dopĺňa takto:
V § 62 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
(3) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní odstúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2019.
Ide o pomerne stručnú novelizáciu, ktorá bola oproti pôvodnému návrhu Vlády SR pozmenená v NR SR, a to schválením pozmeňujúceho návrhu. Pôvodné vytvorenie dvoch odsekov bolo zjednotené do jedného, a tiež bolo podstatným spôsobom preformulované jeho znenie. Oproti pôvodnému návrhu zákona z neho bola poslancami NR SR vypustená časť týkajúca sa použiteľnosti novo schvaľovaného zákona aj na anonymné podania podané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. retroaktívne), ako i vynechanie ustanovenia, že „ za trestné oznámenie sa nepovažuje anonymné podanie“. Taktiež zákonodarca do zákona doplnil, že o postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
Navrhovaná účinnosť od 01. januára 2019 bola posunutá na 01. februára 2019.
Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona týkajúce sa anonymných trestných oznámení, si môžete pozrieť TU
K uvedenému si dovolíme podotknúť, že novelizácia Trestného poriadku v znení, v akom bola schválená, takmer žiadnym účinným spôsobom nerieši problematiku anonymných trestných oznámení, aj keď z obsahu vládneho návrhu vyplýva, že práve toto bol zámer navrhovateľa. Kým navrhovateľ zákona navrhoval (o. i.) znenie: „Anonymné podanie orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný vybavovať“, do zákona sa dostáva znenie: „Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať“. Máme za to, že v danom prípade konečné znenie novely Trestného poriadku nekorešponduje s úmyslom a zámerom navrhovateľa zákona. Dôvodom je tá skutočnosť, že anonymné trestné oznámenia, ktoré po posúdení ich obsahu orgánom činným v trestnom konaní neobsahovali žiadne dôvodné podozrenia, že bol spáchaný trestný čin, a tieto nemohli byť z dôvodu anonymity oznamovateľa ani doplnené postupom podľa § 196 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku, neboli ani doposiaľ vybavované v zmysle ustanovení §§ 196 a nasl. Dôvodom bola najmä tá skutočnosť, že podanie len označené ako trestné oznámenie v skutočnosti a obsahovo trestným oznámením vôbec nebolo. Novelizáciou Trestného poriadku vo vyššie uvedenom znení zákonodarca túto skutočnosť len explicitne doplnil do Trestného poriadku, a teda stále zostáva platné, že pokiaľ anonymné podanie obsahuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, je orgán činný v trestnom konaní povinný toto anonymné podanie vybavovať, rovnako ako tomu bolo doposiaľ.