Trestný poriadok, teda zákon č. 301/2005 Z. z., z 24. mája 2005, účinný od 01.01.2006 prešiel za vyše 12 rokov svojej účinnosti viacerými novelizáciami. Celkovo sa tento zákon menil alebo dopĺňal viac ako 40-krát. V nasledujúcom texte Vám prinášame výber novelizácií za posledné obdobie, a to najmä tých, ktoré majú význam pre postup pred začatím trestného stíhania, pre samotné prípravné konanie alebo sa významne dotýkajú trestného konania ako takého. Dúfame, že uvedený prehľad pomôže či už vyšetrovateľom, povereným príslušníkom PZ alebo iným príslušníkom PZ a upozorní ich na zmeny, ku ktorým došlo, ako i pri aktualizácií poučení v jednotlivých zápisniciach trestného konania.
Zákon č. 161/2018 Z. z. taktiež novelizoval Trestný poriadok vo viacerých bodoch, ktoré nadobudli účinnosť už od 01.07.2018. Ide najmä o nasledovné zmeny:
čl. II prvý bod
V § 48 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a je nebezpečenstvo z omeškania“ a posledná veta znie takto: „Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.“
Zákonodarca touto úpravou zmenil dôvody, resp. podmienky, pri ktorých dôjde k ustanoveniu opatrovníka predsedom senátu alebo sudcom pre prípravné konanie (na návrh prokurátora) poškodenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. V doterajšom znení Trestného poriadku tento vyžadoval v § 48 ods. 2 prvá veta, súčasné splnenie dvoch podmienok, a to, že zákonný zástupca takéhoto poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v § 48 ods. 1 a (v zmysle „a súčasne„) je nebezpečenstvo z omeškania. V takýchto prípadoch ustanoví predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie (na návrh prokurátora) na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Podľa vyššie uvedenej zmeny účinnej od 01.07.2018 je teda potrebné, aby toto ustanovenie ako i jeho zmenu vyšetrovateľ, či poverený príslušník PZ vzal na vedomie. V prípade, ak zákonným zástupca poškodeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, nemôže vykonávať svoje práva uvedené v § 48 ods. 1 Trestného poriadku, avizoval túto skutočnosť dozorujúcemu prokurátorovi, aby ten následne mohol predložiť sudcovi pre prípravné konanie návrh na ustanovenie opatrovníka takémuto poškodenému. Splnenie podmienky nastania takých okolností, ktorými by hrozilo nebezpečenstvo z omeškania, tak už nie je potrebné.
Môže ísť napríklad o prípady, kedy je zákonným zástupcom takéhoto poškodeného jeho rodič, ktorý však pre dlhodobú práceneschopnosť, prípadne z dôvodu vysokého veku, z dôvodu závažného ochorenia či dlhodobej práceneschopnosti, nemôže vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní. Taktiež nastávali v praxi situácie, v ktorých boli podozrivými osobami z trestného činu spáchaného na maloletom poškodenom práve jeho rodičia (respektíve jeho zákonní zástupcovia).
Zákonodarca tak vlastne odobral jednu podmienku uvedenú v § 48 ods. 2 prvá veta, a to: „a je nebezpečenstvo z omeškania“ a postup uvedený v tomto odseku má nastať aj bez existencie takéhoto nebezpečenstva. Uvedené je možné samozrejme hodnotiť pozitívne, nakoľko ide o krok v prospech poškodeného. Formu oznámenia tejto skutočnosti dozorujúcemu prokurátorovi Trestný poriadok bližšie nešpecifikuje, máme však za to, že môže ísť o podnet na podanie návrhu na ustanovenie opatrovníka poškodenému podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku.
Posledná veta § 48 ods. 2 sa mení len tým spôsobom, že zákonodarca rozhodnutie o ustanovení opatrovníka priamo pomenováva uznesením, a možnosť (právo) podať sťažnosť proti rozhodnutiu (už vlastne uzneseniu) o ustanovení opatrovníka rozširuje aj o možnosť podať sťažnosť proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka. V oboch prípadoch, ustanovenia opatrovníka, či zamietnutia návrhu prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je tak súd povinný rozhodnúť formou uznesenia, voči ktorému je prípustná sťažnosť.
Čl. II druhý bod:
Týmto bodom zákonodarca doplnil úplne nový odsek v § 121 Trestného poriadku, a to ods. 5, ktorý znie:
„Ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, orgány činné v trestnom konaní vykonajú výsluch s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä ak je pochybnosť, či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú jej najlepšie záujmy, a ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici.“
V druhom bode čl. II dotknutej novelizácie zákonodarca novým odsekom upravil výsluch obvineného, ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov, a to takým spôsobom, že tento výsluch sa vykoná za využitia technického zariadenia určeného na záznam zvuku a obrazu, teda spravidla sa vyhotoví z uvedeného výsluchu mladistvého obvineného kamerový záznam. V pokračovaní ods. 5 však zákonodarca dodáva ďalšie dve podmienky pre vyhotovenie takéhoto záznamu z výsluchu obvineného mladšieho ako 18 rokov, ktoré musia byť splnené súčasne, a to, že výsluch sa takto vykoná vtedy, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, pričom uvádza, že okolnosťami prípadu sú najmä pochybnosti o tom, či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu a výsluch sa takto vykoná vtedy, ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici.
Na tomto mieste by sme chceli dementovať niektoré informácie, ktoré sa šíria v prostredí vyšetrovateľov či poverených príslušníkov PZ, a teda, že od 01.07.2018 je vyšetrovateľ či poverený príslušník PZ povinný za každých okolností vypočuť akéhokoľvek obvineného mladšieho ako 18 rokov tzv. na kameru, teda vyhotoviť z takéhoto výsluchu obvineného zvukovo-obrazový záznam. Ustanovenie § 121 ods. 5 Trestného poriadku predpokladá pre obligatórne vyhotovenie takéhoto záznamu viacero podmienok:
– jednak obvinený, ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov, pričom tento vek musí mať v čase konania výsluchu. Pokiaľ ide o osobu, ktorej síce bolo vznesené obvinenie v čase keď mala napríklad vek 17 rokov, avšak v čase výsluchu má 18 rokov, či 19 rokov, táto podmienka požadovaná v § 121 ods. 5 nie je splnená,
– primeranosť vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorú hodností spravidla vypočúvajúca osoba (vyšetrovateľ či poverený príslušník PZ), pričom sa má zameriavať najmä na to, či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu; za týmto máme za to, že uvedené bolo zákonodarcom myslené v tom smere, že zvukovo-obrazový záznam je potrebné vyhotoviť v prípade vzhliadnutia takých okolností, pre ktoré je možné dôvodne predpokladať, že takýto obvinený nie je schopný pochopiť obsah výsluchu, resp. ho je schopný pochopiť iba čiastočne a
– ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici. V tomto prípade môže ísť napríklad o nemožnosť vyhotoviť takýto zvukovo – obrazový záznam z dôvodu, že to nie je v čase výsluchu zo strany OČTK technicky možné, z dôvodu nebezpečenstva z omeškania a pod. Ako požaduje Trestný poriadok, túto skutočnosť je potrebné jasne poznačiť v zápisnici o výsluchu obvineného, napríklad hneď v úvode časti, v ktorej sa k veci následne vyjadruje samotný obvinený.
Uvedená novelizácia (čl. II druhý bod) vyplynula zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/800 zo dňa 11.05.2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, a potreby jej riadneho transponovania do nášho právneho poriadku. Čl. 9 smernice 2016/800 ustanovuje:
– Členské štáty zabezpečia, aby bol vyhotovený audiovizuálny záznam výsluchu detí políciou alebo inými orgánmi presadzovania práva počas trestného konania, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, berúc do úvahy okrem iného i to, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom v prvom rade sa vždy zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa.
– Ak sa audiovizuálny záznam nevyhotoví, výsluch sa zaznamená iným vhodným spôsobom, napríklad prostredníctvom písomnej zápisnice, ktorá je riadne overená.
– Týmto článkom nie je dotknutá možnosť klásť otázky výlučne na účely zistenia totožnosti dieťaťa bez audiovizuálneho zaznamenávania.
Vzhľadom na vyššie uvedené znenie smernice možno len konštatovať, že táto jasnejšie opisuje okolnosti prípadu, kedy je potrebné vyhotoviť audiovizuálny záznam výsluchu detí políciou, najmä berúc do úvahy okrem iného i to, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom v prvom rade sa vždy zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa. Žiaľ, druhá časť vety sa doslovne nedostala do nášho Trestného poriadku a novelizácia zostala len pri slovách: „ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä ak je pochybnosť, či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú jej najlepšie záujmy“. Prihliadnuc na ustanovenia smernice č. 2016/800 však máme za to, že zmyslom a cieľom tejto smernice je chrániť dieťa, najmä v prípadoch, ak zjavne nechápe výsluch alebo nerozumie výsluchu, jeho podstate či obsahu, ako i v prípadoch, ak je pozbavené osobnej slobody. Nakoľko spojenie vzhľadom na okolnosti prípadu, nie je bližšie špecifikované, máme za to, že tieto sú vždy na zvážení a posúdení OČTK vykonávajúceho predmetný výsluch. Znenie čl. 9 dotknutej smernice síce nehovorí nič o tom, či je osoba schopná pochopiť obsah výsluchu alebo nie, ale táto skutočnosť vyplýva najmä z bodu č. 42 úvodných ustanovení dotknutej smernice, ktorá znie: „….deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Aby sa zabezpečila dostatočná ochrana takýchto detí, výsluchy zo strany polície alebo iných orgánov presadzovania práva by sa preto mali audiovizuálne zaznamenávať, ak je to primerané pri zohľadnení okrem iného toho, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom je zrejmé, že v prvom rade by sa vždy mali brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa….“
Taktiež dávame do pozornosti, že podľa § 37 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ide v prípade konania proti mladistvému o prípad povinnej obhajoby, a chápajúc podstatu vyššie uvedených ustanovení smernice č. 2016/800 ako i jej transponovania do Trestného poriadku odporúčame, z dôvodu právnej istoty a použiteľnosti takto získaného dôkazu, uvedený výsluch mladistvého obvineného vykonávať vždy za prítomnosti obhajcu mladistvého, v opačnom prípade ho vždy vykonávať spolu s jeho zvukovo – obrazovým záznamom. Kým v prvom prípade má hájiť a dohliadať na dodržiavanie práv mladistvého obhajca, v druhom prípade bude svedčať o dodržiavaní týchto jeho práv vyhotovený zvukovo – obrazový záznam. V prípade pochybností, či takéto okolnosti dané sú alebo nie, máme za to, že v takejto situácii je lepšie pristúpiť k vyhotoveniu zvukovo – obrazového záznamu, aby bolo zrejmé, že výsluch bol vedený v súlade s Trestným poriadok ako i inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a boli pri ňom zohľadňované najlepšie záujmy dieťaťa.
Pre úplnosť uvedieme, že na doplnený ods. 5 v § 121 Trestného poriadku nadväzuje novelizácia účinná od 01.06.2019, ktorá upravuje možnosti prehrania záznamu skoršej výpovede obžalovaného vyhotoveného podľa § 121 ods. 5 na technickom zariadení, a to za podmienok ustanovených v § 258 ods. 5 Trestného poriadku.
Čl. II tretí bod:
Z pohľadu vyšetrovateľov či poverených príslušníkov PZ je jednou z najpodstatnejších zmien, ktoré od 01.07.2018 v Trestnom poriadku nastali, a s ktorou sa títo takmer denne dostávajú do kontaktu, úprava lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu. Od 01.07.2018 sa sťažnosť podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia. Lehota troch dní, kedy sa do tejto lehoty zarátavali napríklad aj dni pracovného pokoja či dni pracovného voľna sa tak mení výlučne na lehotu troch pracovných dní.
V súvislosti s týmto odpadáva orgánu činnému v trestnom konaní povinnosť presúvať koniec tejto lehoty na najbližší budúci pracovný deň v prípade, ak by napríklad koniec lehoty na podanie sťažnosti pripadol na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna (viď § 63 ods. 5 Trestného poriadku), nakoľko tieto dni sa do plynutia lehoty už vôbec nezapočítavajú. Cieľom zákonodarcu bolo najmä poskytnúť oprávneným subjektom (najmä obvinenému, poškodenému či oznamovateľovi) lepšiu možnosť a príležitosť na vyhľadanie kvalifikovanej právnej pomoci a podanie opravného prostriedku, nakoľko v praxi mohla nastať situácia, že doručenie uznesenia nastalo v piatok, a teda 2/3 lehoty na podanie sťažnosti plynuli počas víkendu. Praktický príklad počítania lehôt pri doručovaní uznesenia uvádzame v článku Doručovanie v trestnom konaní a možnosti uplatnenia fikcie doručenia v zmysle Trestného poriadku v praxi.
Podstatným v súvislosti s touto zmenou je tiež to, že zákonodarca v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.07.2018 ustanovil, že ustanovenie § 187 ods. 1 v znení účinnom od 01.07.2018 – t.j. v znení lehoty troch pracovných dní, sa použije až na sťažnosti proti uzneseniam vydaným po 30.06.2018. V prípade ak teda vyšetrovateľ či poverený príslušník PZ vydal uzneseniu do 30.06.2018 (vrátane), voči takémuto uzneseniu je stále možné podať sťažnosť v lehote troch dní, nie v lehote troch pracovných dní, a to i v prípade, ak by bolo takéto uznesenie oprávnenej osobe doručené až po 30.06.2018.
Čl. II piaty bod:
Uvedené ustanovenie mení znenie § 347 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) Trestného poriadku takým spôsobom, že slovo „osemnásteho“ nahrádza slovom „devätnásteho“.
Táto zmena posilňuje ochranu v prípade konania proti obvineným mladistvým, ak dôjde k vzneseniu obvinenia takejto osobe, a to nie do dovŕšenia 18 roku ich veku, ale až do dovŕšenia 19 roku ich veku. Uvedené obmedzenie sa však týka len ustanovení druhého dielu siedmej hlavy (Osobitné spôsoby konania) Trestného poriadku, ktorá nesie názov: Konanie proti mladistvým. Ostatné ustanovenia Trestného poriadku, týkajúce sa postavenia mladistvých páchateľov v trestnom konaní týmto zostávajú nedotknuté.
Čl. II šiesty bod:
V § 419 ods. 1 Trestného poriadku sa na konci vypúšťajú slová „u mladistvého“.
Novelizovaný ods. 1 tak znie: „O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby.“
Pre vysvetlenie tejto novelizácie je potrebné poukázať na § 301 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje, že: „Na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.“
Kým doposiaľ podľa všeobecnej zásady, že senát rozhoduje vždy na neverejnom zasadnutí, pokiaľ nie je zákonom predpísané inak, súd rozhodoval o predĺžení skúšobnej doby vždy na neverejnom zasadnutí, a na verejnom zasadnutí to bolo len v prípade mladistvého, vypustením slov: „u mladistvého“ sa tak docielilo, že súd bude už rozhodovať o každom predĺžení skúšobnej doby odsúdeného len na verejnom zasadnutí, teda aj v prípade mladistvých ako i v prípade ostatných (dospelých) osôb.