NR SR bol dňa 21.10.2020 schválený Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem skutočnosti, že ide o úplné nový zákon, ktorým zákonodarca okrem iného upravil výkon rozhodnutí o zaistení majetku vydaných v trestnom konaní, pri správe daní, pri preukazovaní pôvodu majetku a pri vykonávaní medzinárodných sankcií, tak tento zákon výrazne a obsiahlo mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ako i zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

Zákonodarcom schválené zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku nadobúdajú účinnosť dňa 01.01.2021. Z dôvodu rozsiahlosti zmien a doplnení oboch vyššie spomínaných právnych predpisov, sa v tomto článku zameriame najmä na tie zmeny a doplnenia Trestného zákona, ktoré sú dôležité pre prácu príslušníkov PZ, najmä pre kolegov pôsobiacich ako poverení príslušníci a vyšetrovatelia.

Zmeny a doplnenia Trestného zákona sa od 01.01.2021 týkajú okrem iného aj nasledovných oblastí:

– zavedenie no­vého ochran­ného opat­re­nia zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku upraveného v novom § 83a TZ.

Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za iný trestný čin uvedený v § 83a TZ, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.

– doplnenie trestného činu prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d TZ do § 86 ods. 1 písm. f) TZ – podmienky zániku trestnosti trestného činu.

– zavedenie zme­ny v de­fi­ní­cii ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa v § 128 ods. 1 TZ.

Druhá veta ustanovenia § 128 ods. 1 TZ sa mení a táto znie: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak“.

Taktiež sa k § 128 ods. 1 TZ pripája na konci veta: „Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky“.

– v definovaní veci (§ 130 nový ods. 9 TZ) sa zavádza nový pojem, a to vý­no­s z tres­tnej čin­nos­ti.

Výnosom z trestnej činnosti sa na účely TZ rozumie:

a) vec, ktorá bola získaná trestným činom,

b) vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,

c) vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,

d) vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo

e) plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).

Zároveň, z dôvodu zavedenia samostatného pojmu výnos z trestnej činnosti, došlo v § 130 ods. 1 k vypusteniu písm. e): príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov.

– v definovaní veci (§ 131 ods. 4 TZ) sa zavádza nový pojem, a to nenáležitá výhoda.

Nenáležitou výhodou sa na účely TZ rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur alebo neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je oceniteľné v peniazoch. Nenáležitou výhodou nie je plnenie alebo zvýhodnenie, ktorých prijatie je s ohľadom na úradný alebo vecne oprávnený záujem obvyklé v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa alebo ktoré sú zapísané v zverejnenom Registri darov. Podrobnosti upraví vykonávací právny predpis.“

Nakoľko nás zaujala druhá veta uvedenej definície, a teda negatívne vymedzenie nenáležitej výhody, tak podľa dôvodovej správy k uvedenej novelizácii, nenáležitou výhodou nie sú obvyklé dary a plnenia, ktoré verejní činitelia dostávajú v zmysle existujúcich spoločenských konvencií v súvislosti s ich postavením alebo funkciou v rámci oficiálnych prijatí a návštev, ktoré sú súčasťou výkonu ich úradných právomocí. Typickými sú rôzne dary, napr. predmety alebo výrobky majúce súvis s miestom prijatia, pozvanie na spoločenské podujatie alebo pohostenie v rámci oficiálnej úradnej návštevy a pod.

– v definovaní veci (§ 131 ods. 6 TZ) sa zavádza nový pojem, a to platobný prostriedok.

Platobným prostriedkom sa na účely TZ rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá je chránená pred  falšovaním alebo neoprávneným použitím, a ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny.

– v definovaní veci (§ 131 ods. 7 TZ) sa zavádza nový pojem, a to virtuálna mena.

Virtuálnou menou sa na účely TZ rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

– v súvislosti s vyššie zavedenými pojmami taktiež došlo k novému definovaniu trestného činu neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku (§ 219 TZ).

Podľa dôvodovej správy, vzhľadom na zavedenie definície „platobného prostriedku“ do TZ, pod ktorú je možné subsumovať ako platobné karty, tak aj elektronické peniaze, prípadne iný predmet spôsobilý plniť takúto funkciu, sa upúšťa od používania týchto pomenovaní, resp. pojmov v skutkovej podstate trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, pričom sa používa výlučne jednotný pojem „platobný prostriedok“.

– zákonné usta­no­ve­nie, ke­dy sa ne­pou­ži­je práv­na kva­li­fi­ká­cia spá­chanie tres­tné­ho či­nu v nú­dzo­vom sta­ve – podľa § 134 ods. 3 TZ.

Ustanovenia o spáchaní trestného činu za krízovej situácie, konkrétne za núdzového alebo výnimočného stavu sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.

Žiaľ dôvodová správa navrhovaného zákona je pri návrhu tohto doplnenia TZ veľmi skúpa na slovo, a k uvedenému neposkytuje žiadne dodatočné vysvetlenie či spresnenie, ako pri posudzovaní spáchania trestného činu v čase vyhláseného núdzového stavu alebo výnimočného stavu postupovať.  

– úplné zru­še­nie tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva v § 231 a v § 232 TZ.

– zmena názvu trestného činu legalizácia príjmu z trestnej činnosti na legalizácia výnosov z trestnej činnosti, a taktiež novelizácia jeho skutkovej podstaty.

Súčasťou trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti sa stal aj (od 01.01.2021 z TZ vypustený) trestný čin podielnictva (zavedením nového § 233a TZ).

– za­ve­de­nie no­vého tres­tného činu ohý­ba­nie prá­va pod­ľa § 326a TZ.

Trestného činu ohýbania práva sa dopustí ten, kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní.

Subjekt tohto trestného činu je špeciálny a môže ním byť iba sudca, prísediaci sudca a rozhodca rozhodujúci v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy je podstatou pre spáchanie tohto trestného činu skutočnosť, že sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodne svojvoľne, teda v zjavnom rozpore so zákonom, resp. bez opory v zákone. Uvedená skutková podstata nepostihuje konanie založené na právnom názore rozhodujúceho, ktorý má oporu v zákone, hoci bol nadriadeným, odvolacím, opravným alebo obdobným súdom vyššej inštancie rozhodujúcim vo veci vyhodnotený ako nesprávny, nedostatočne odôvodnený alebo čo do uvedenia dostatku dôvodov v odôvodnení arbitrárny, ale má postihovať výlučne svojvoľné rozhodnutie bez opory v zákone.

– zmena v znení skutkovej podstaty trestného činu nepriama korupcia podľa § 336 TZ.

– za­ve­de­nie no­vého tres­tného činu pri­jí­ma­nia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c a § 336d TZ.

Trestného činu pri­jí­ma­nia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy sa dopusti ten:

kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou;

kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa.

Ide o tzv. trestný čin prikrmovania. Podľa navrhovateľa súčasný TZ umožňoval trestať len prípady, v ktorých bola zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatím (poskytnutím) úplatku a konaním v rozpore s povinnosťami, nie však motivovaním konať v rozpore s povinnosťami, tzv. prikrmovaním bez poskytnutia protislužby. Na prvý pohľad nevinné prijímanie pozorností, darčekov, pozvaní na kultúrne alebo športové podujatia, “sponzorovanie” osláv a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami, odporovalo elementárnym štandardom etiky a morálky, avšak nie zákonu. Zároveň dochádzalo k deformácií verejného života a oslabovaniu dôvery občianskej spoločnosti k inštitúciám a výkonu verejnej moci. Na naplnenie znakov zavedených skutkových podstát postačuje skutočnosť, že verejný činiteľ prijal nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, resp. tretia osoba poskytla nenáležitú výhodu verejnému činiteľovi s ohľadom na jeho postavenie alebo funkciu.

Novelizácia TZ obsahuje aj rôzne ďalšie zmeny či doplnenia Trestného zákona, najmä v časti kvalifikovaných skutkových podstát viacerých trestných činov (napr. obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, výroba detskej pornografie, neoprávnený prístup / zásah do počítačového systému a iné.).

Celé znenie novelizácie s prehľadne vyznačenými zmenami Vám odporúčame preštudovať TU.