Aktuálnou témou, ktorej je trvale venovaná pozornosť v rámci Slovenskej republiky, je výkon služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, ktorým sa zasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Jedným z inštitútov, ktorý predstavuje zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, patrí zastavovanie a prehliadka dopravného prostriedku. Analýze tohto inštitútu z hľadiska jeho právnej úpravy, postupu príslušníkov Policajného zboru a rozhodovacej činnosti slovenských súdov je venovaná pozornosť v tomto príspevku. Autormi príspevku sú prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD., a doc. JUDr. Mgr. Jana Šimonová, PhD.
Oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku
Za účelom zabezpečenia právomoci príslušníkov Policajného zboru vykonávať služobného zákroky a plniť ostatné úlohy vyplývajúce zo zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o PZ“) sú vybavení oprávneniami, ktorými nedisponujú akékoľvek fyzické osoby. Oprávnenia príslušníka Policajného zboru predstavujú zákonné a legitímne prostriedky, ktoré môže využívať pri plnení úloh v rámci svojej pôsobnosti, za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v zákone.
Jedným z takýchto oprávnení, ktoré môže príslušník Policajného zboru využívať patrí aj zastavovanie a prehliadka dopravného prostriedku. Z pohľadu kategorizácie predmetného oprávnenia ho možno zaradiť medzi tzv. univerzálne, resp. všeobecné oprávnenia, ktorými disponuje príslušník Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti a oprávnenia majetkového charakteru. V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s odlišnými názormi o správnosti, primeranosti a legálnosti postupu príslušníka Policajného zboru vo vzťahu k spochybňovaniu zákonnosti získaných dôkazov pri tomto inštitúte a ich možnej využiteľnosti v trestnom konaní.
Oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku subsumuje v sebe dve činnosti, ktoré príslušník Policajného zboru za zákonom ustanovených podmienok môže vykonať, a to zastaviť dopravný prostriedok a prehliadnuť ho.
Zastavenie dopravného prostriedku
Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o PZ oprávňuje príslušníka Policajného zboru, aby pri plnení jeho úloh dával pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázal jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázal smer dopravného prostriedku.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že oprávnenia príslušníka Policajného zboru musia byť realizované v súlade so zákonom, prihliadajúc na základné práva a slobody fyzickej osoby. Medze konania príslušníka Policajného zboru ako orgánu verejnej moci vyplývajúce všeobecne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konkretizuje zákon o PZ tým, že na základe ústavnej delegácie ustanovuje spôsob a podmienky služobnej činnosti a vykonávania služobných zákrokov príslušníkom Policajného zboru. Asi najrelevantnejším z pohľadu analýzy § 23 ods. 1 zákona o PZ je charakteristika pojmov „služobná činnosť“ a „služobný zákrok“, ktorý je predpokladom správnej aplikácie predmetného ustanovenia.
Príslušník Policajného zboru je oprávnený aplikovať ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o PZ pri plnení úloh ustanovených v § 2 zákona o PZ. Plnenie týchto úloh súvisí s vykonávaním služobnej činnosti, ktorá podľa § 8 ods. 3 zákona o PZ predstavuje činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa zákona o PZ alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
V súvislosti so zastavením dopravného prostriedku zákon o PZ ustanovuje, ktoré úlohy má príslušník Policajného zboru plniť pri výkone služobnej činnosti. Vzhľadom na zameranie činností, ktoré príslušník Policajného zboru má v zmysle zákona realizovať, je pri nástupe realizovaná inštruktáž hliadok Policajného zboru s cieľom oboznámiť príslušníkov Policajného zboru s úlohami, ktoré majú plniť a vzhľadom na dynamickosť a variabilnosť bezpečnostnej situácie vo vzťahu ku konkrétnym lokalitám, kde je potrebné zvýšiť výkon služby, prípadne na čo je potrebné sa viac zamerať (napr. z dôvodu zvýšenia efektivity zisťovania vodičov, ktorí vedú dopravný prostriedok pod vplyvom návykových látok).
Príslušník Policajného zboru pri vykonávaní služobnej činnosti podľa § 8 zákona o PZ musí vždy dodržiavať zákonné podmienky, a to dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú, dodržiavať etický kódex policajta, ak to je možné, nespôsobiť bezdôvodnú ujmu, realizovať zásah do práv a slobôd fyzickej osoby v čo najprimeranejšej miere s cieľom dosiahnuť účel sledovaný výkonom služobnej činnosti, poučiť osobu, do ktorej práv a slobôd bolo zasiahnuté, o jej právach a to podľa zákona o PZ alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o PZ služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Pre úspešné zvládnutie služobného zákroku je nutné dodržanie základných zásad, a to:
zákonnosti – vykonať služobný zákrok v medziach a spôsobom stanoveným zákonom, oficiality – povinnosti zakročiť ak je páchaný trestný čin, priestupok alebo ak je dôvodné podozrenie zo spáchania, primeranosti – služobný zákrok musí byť primeraný povahe a rozsahu narušenia verejného poriadku, aby osobám nevznikla bezdôvodná ujma, rýchlosti a rozhodnosti – zvolenie takého postupu, aby bol čo najrýchlejšie ukončený a aby sa narušenie verejného poriadku nerozšírilo do väčších rozmerov, bdelosti a ostražitosti – musí dbať na to, aby sa sám nevystavil nebezpečenstvu útoku, presvedčovania a výchovy – pozitívne pôsobiť na zúčastnené osoby pred, počas alebo po ukončení služobného zákroku.
Samotné dodržiavanie zásad je jedným z predpokladov na úspešné zvládnutie služobného zákroku. Je nutné pred samotným zákrokom stanoviť si vhodnú taktiku[1] služobného zákroku, ako aj cieľavedomý postup. V aplikačnej praxi vznikajú situácie, kedy príslušník Policajného zboru musí v krátkom časovom úseku zvoliť vhodnú taktiku na vykonanie služobného zákroku. Vtedy sa prejaví pripravenosť, miestna a osobná znalosť a jeho skúsenosť. Každý služobný zákrok je individuálny, jedinečný a neopakovateľný a príslušník Policajného zboru vykonávajúci služobný zákrok musí v reálnom čase s možnosťami, informáciami, vlastnými skúsenosťami a poznatkami z terénu improvizovať, zvážiť ďalší možný postup tak, aby bolo pristúpené k optimalizácii jednotlivých jeho krokov a nasadených úkonov (zaistenie dôkazov, vecí a osôb) bez toho, aby jeho konanie bolo v budúcnosti spochybňované.
Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o PZ oprávňuje príslušníka Policajného zboru dať pokyn na zastavenie dopravného prostriedku pri plnení úloh podľa zákona o PZ. V konkrétnom prípade ho príslušník Policajného zboru aplikuje pri vykonávaní služobnej činnosti, pričom nemožno daný postup viazať len výlučne k služobnému zákroku. Počas služobnej činnosti plní úlohy podľa zákona o PZ, tzn. v rámci výkonu služby. Na základe uvedeného sa nestotožňujeme s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)[2], ktorý pokyn na zastavenie dopravného prostriedku viazal len na služobný zákrok (podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade nebolo preukázané aspoň podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu osôb nachádzajúcich sa v motorovom vozidle), ktorý zrejme vychádzal z nedostatočného terminologického rozlíšenia pojmov ,,služobná činnosť“ a ,,služobný zákrok“.
Akceptácia tohto právneho názoru by mohla viesť k neodôvodnenému obmedzeniu činnosti príslušníka Policajného zboru, ktorý by bol nútený v záznamoch uviesť, že uplatnil predmetné oprávnenie napr. z dôvodu, že zastavil dopravný prostriedok, lebo išiel na červenú, nedal smerovku a pod.), keďže zákon neustanovuje povinnosť odôvodniť použitie § 23 ods. 1 zákona o PZ, avšak by ho nemohol uplatniť v prípade, ak by neboli zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu priestupku či trestného činu, aj keď by konal v rámci služobnej činnosti. V tejto súvislosti zvýrazňujeme, že príslušník Policajného zboru počas výkonu služobnej činnosti nemôže konať svojvoľne počas výkonu služby, ale musí konať v zmysle zákona o PZ a na základe inštruktáže. Jedným zo zákonných úloh je aj odhaľovanie priestupkov a trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Podľa nášho názoru by bolo kontraproduktívne, aby konanie príslušníka Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti podľa zákona o PZ vyznačovalo prehnaným formalizmom.[3] Pri úvahách ad absurdum na to, aby príslušník Policajného zboru mohol napr. objasniť priestupok týkajúci sa predovšetkým spôsobilosti vodiča viesť dopravný prostriedok by nemohol zastavovať žiadny dopravný prostriedok (ak by neexistovalo podozrenie z páchania priestupku), a tým by nemohlo dôjsť k naplneniu základného poslania pri plnení úloh Policajného zboru na úseku cestnej dopravy.[4] Takýto postup príslušníka Policajného zboru by nebol v súlade so zákonom o PZ.
Vychádzajúc z ustanovení zákona o PZ a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o cestnej premávke“) zastaviť dopravný prostriedok môže nielen príslušník Policajného zboru v služobnej rovnošate, ale aj v občianskom odeve. Následne je však povinný preukázať svoju príslušnosť k Policajnému zboru. Takéto použitie oprávnenia zastaviť dopravný prostriedok využíva príslušník Policajného zboru napr. pri pátraní po nebezpečných páchateľoch a zbraniach. Subjekty oprávnené dať pokyn na zastavenie vozidla sú ustanovené v § 63 zákona o cestnej premávke.[5] V § 69 zákona o cestnej premávke sú vymedzené aj ďalšie oprávnenia príslušníka Policajného zboru viažuce sa k plneniu úloh dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.[6]
Z gramatického a logického výkladu ustanovení § 23 ods.1 zákona o PZ a § 2 zákona o cestnej premávke vyplýva, že predmetné oprávnenie môže príslušník Policajného zboru aplikovať výlučne na dopravný prostriedok v pohybe, pričom zámerom je prerušiť jazdu a uviesť dopravný prostriedok do pokoja na čas nevyhnutne potrebný. Dopravným prostriedkom máme na mysli motorové a nemotorové vozidlá[7], cestné a koľajové vozidlá a prostriedky prepravujúce sa po vode i vo vzduchu. Taktiku zastavenia dopravného prostriedku možno odlíšiť za denného svetla (zastavovací terč, vztýčená ruka bez zastavovacieho terča), za zníženej viditeľnosti (červeným svetlom) a z pohybujúceho sa vozidla (rozsvietením nápisu „stop“, vysunutím zastavovacieho terča, kývaním ruky nahor a dole alebo zvukovým zariadením).[8]
Zastavovanie a prehliadka dopravného prostriedku sú de facto dve činnosti uvedené v rámci jedného oprávnenia. Na základe vyššie uvedeného zastavovať dopravný prostriedok môže príslušník Policajného zboru bez konkretizovaného opodstatnenia kedykoľvek počas realizácie služobnej činnosti za účelom plnenia úloh Policajného zboru.
Pozn. autorov portálu Poradca Policajta: Príspevok bol uverejnený v zborníku Pocta Pavlu Šámalovi k 65. narodeninám. Praha. C.H.Beck, 1. vydanie.2018, s. 27-39, ISBN 978-80-7400-709-5. Druhá časť príspevku bude zverejnená v samostatnom článku s názvom Oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku II. časť.
[1] Taktika služobného zákroku je zvolenie si optimálneho postupu k jej úspešnému ukončeniu.
[2] Napr. uznesenie najvyššieho súdu zo 16.12.2010, sp. zn. 5 To 21/2010.
[3] Primerane pozri R č. 47 /2013.
[4] Primerane pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30.9.2014, sp. zn. 9To/30/2014.
[5] Dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt, vojenský policajt v rovnošate, profesionálny vojak a vojak mimoriadnej služby v rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov). Dávať pokyny na zastavenie vozidla sú ďalej oprávnení a) sprievodca vedených alebo hnaných zvierat, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
b) vedúci organizovaného útvaru školskej mládeže alebo organizovanej skupiny detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, alebo sprievodca osôb so zdravotným postihnutím pri prechádzaní cez vozovku,
c) osoba vykonávajúca prácu na ceste spojenú s jej údržbou, opravou alebo s výstavbou, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
d) osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia,
e) dostatočne spôsobilá osoba staršia ako 18 rokov, ktorú na to písomne poveril orgán Policajného zboru s určením prípadov, v ktorých môže taká osoba zastavovať vozidlá,
f) iné osoby, ak je to nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo na zaistenie ochrany života, zdravia alebo majetku osôb.
Podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
[6] Policajt je oprávnený
a)zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
b)zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje rýchlosť podľa § 35; o zákaze vydá policajt potvrdenie,
c)požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu,
d)vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
e)kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii časti I alebo časti II, evidenčnom doklade vydanom v cudzine alebo technickom osvedčení vozidla s údajmi na vozidle,
f)merať rozmery a hmotnosti vozidla,
g)kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa tohto zákona.
[7] Pozri § 2 ods. 2 zákona o cestnej premávke.
[8] Pozri PEŤOVSKÝ, M., ODLEROVÁ M., ŠKRINÁR T.: Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. Plzeň: Aleš Čeněk, s.r.o., 2017. s. 127 a nasl.