Povinnosť mlčanlivosti policajta upravuje najmä zákon o Policajnom zbore v z.n.p. v ustanovení § 80 ods. 1 nasledovne: „Policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi, a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“ Podľa ods. 3 cit. zákona „Od povinnosti mlčanlivosti môže oslobodiť minister alebo prezident Policajného zboru.“
SITUÁCIA: Policajti vykonali služobný zákrok, lebo videli osobu s uloženým zákazom na vedenie motorových vozidiel ako vedie motorové vozidlo alebo videli podozrivého, ako pred nimi odhodil na zem papierovú skladačku obsahujúcu drogu.
V takýchto prípadoch policajtov možno po služobnom zákroku vypočuť ako svedkov bez oslobodenia od mlčanlivosti, pretože podľa cit. ustanovenia zákona veta za bodkočiarkou: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“ Ide tu o oznámenie kriminality, na ktoré sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje. Policajti, ktorí tu vykonali služobný zákrok sú de facto oznamovateľmi kriminality. Ďalej tu neexistuje ani žiadny legitímny záujem, či už fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý by si vyžadoval, aby tieto skutočnosti zostali utajené pred nepovolanou osobou (OČTK, resp. súdom), a preto nedošlo ani k naplneniu druhej časti kumulatívnej podmienky povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zákona o Policajnom zbore (oprávnený záujem na utajenie trestného činu pred OČTK ako „nepovolanou osobou“). Podobnými úvahami sa spravoval aj Okresný súd Brezno v rozsudku sp. zn. 1T/84/2016 zo dňa 26.09.2016.
Policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť, ak by mali vypovedať v procesnom postavení svedkov o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili počas výkonu služby alebo v súvislosti s ním. To však neplatí, ak prekazili trestný čin, pretože z ust. § 129 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že zákaz výsluchu svedka (s uloženou povinnosťou mlčanlivosti) sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona, pričom táto povinnosť sa týka podľa § 341 ods. 1 Trestného zákona prekazenia zločinu, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov alebo na korupciu. Pri ostatných trestných činoch neexistuje povinnosť prekaziť ich pre bežného občana. Policajt je však povinný prekaziť každý trestný čin podľa § 9 ods. 1 zákona o PZ. To znamená, že v prípade, ak by policajt prekazil akýkoľvek trestný čin v akomkoľvek vývinovom štádiu, nie je ho potrebné oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti. K obdobnému záveru dospeli aj autori v knihe s názvom ZÁKON O POLICAJNOM ZBORE. APLIKAČNÁ PRAX (PEŤOVSKÝ, ODLEROVÁ, ŠKRINÁR, 2017).
mjr. Ing. Marek TOMAN