Súčasťou domových prehliadok a prehliadok iných priestorov je často, pri rôznych druhoch trestnej činnosti, zaisťovanie počítačových údajov. Praktický postup zaisťovania takýchto údajov ale môže vyvolávať pochybnosti o zákonnosti ich zaistenia. V článku ponúkame návod, ako údaje zaistiť v súčinnosti so znalcom.
Či ide o daňovú trestnú činnosť, pri ktorej sa hľadajú účtovné doklady, ďalej napríklad trestnú činnosť spojenú s výrobou a držbou extrémistických materiálov alebo rôzne podvody spojené s listinami, resp. s ich vytváraním v počítači, mnohokrát sa tieto nachádzajú práve v počítačových systémoch. Nesporne dôležitým pre vyšetrovanie je využitie momentu prekvapenia, teda vykonanie zaistenia dôkazu tak, aby osoba nemala možnosť ho zničiť. Zároveň dochádza k prípadom, kedy osoba, ktorá je vopred vyzvaná na vydanie veci, môže predstierať, že vec už nemá, ale svoju držbu len zatajuje, alebo vec priamo zničí, aby sa nestala usvedčujúcim dôkazom trestnej činnosti. Práve preto orgány činné v trestnom konaní pristupujú k vykonaniu domových prehliadok, či prehliadok iných priestorov. Tieto prehliadky predstavujú závažný zásah do práv a slobôd dotknutých osôb, preto Trestný poriadok obsahuje všetky náležitosti, týkajúce sa dôvodov na ich vykonanie, príkazov aj samotného priebehu prehliadok. Zamerajme sa na prípad, kedy existuje dôvodný predpoklad, že veci nevyhnutné pre trestné konanie (vecou sa rozumie aj počítačový údaj), sa nachádzajú v počítači. Môže ísť povedzme o daňový trestný čin, pričom účtovníctvo podozrivej spoločnosti viedla externá účtovnícka firma.
V takýchto prípadoch sa zväčša postupuje tak, že vyšetrovateľ vydá príkaz na prehliadku iných priestorov (spravidla ide o priestory určené na podnikanie, kancelárie, neslúžiace na bývanie), a to so súhlasom prokurátora. Hoci príkaz obsahuje uvedenie vecí, ktoré sa majú prehliadkou zaistiť, t.j. účtovné údaje ako napríklad hlavná kniha, účtovný denník, kniha prijatých a vystavených faktúr, podklady pre spracovanie daňových priznaní k DPH v elektronickej podobe a podobne, v praxi sa neraz postupuje tak, že súčasne s príkazom podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku sa vydáva príkaz podľa § 90 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku. Existujú však odborné názory, ktoré akcentujú, že príkazy podľa § 100 Trestného poriadku a § 101 Trestného poriadku v sebe už zahŕňajú aj príkaz podľa § 90 Trestného poriadku, rovnako ako príkazy podľa §§ 89, 91 Trestného poriadku. Ako uvádza Šamko (s. 362, Dokazovanie daňových podvodných konaní, 2015, Wolters Kluwer, JUDr. Peter Šamko), ak je prehliadka vykonávaná s cieľom nájsť a zaistiť počítačové údaje nachádzajúce sa v priestore, ktorý sa má prehľadať, nie je možné považovať za porušenie zákona skutočnosť, že okrem príkazu na vykonanie domovej prehliadky nebol vydaný ešte aj príkaz podľa § 90 Trestného poriadku. Takýto procesný postup by totiž znamenal, že na základe príkazu na vykonanie DP alebo PIP by nebolo možné zaistiť hľadané veci, ale bolo by nutné vždy vydať osobitné príkazy. Súčasne, paralelné vydanie príkazu v zmysle § 90 Trestného poriadku nie je porušením zákona, ale ide o nadbytočné hromadenie príkazov, ktoré nie je nevyhnutné.
Následne, na mieste samom, dochádza k samotnému výkonu prehliadky, a počítačové údaje sa zaisťujú dvomi spôsobmi. Prvým je odňatie počítača (počítačov), a druhým, menej zasahujúcim do práv a slobôd dotknutej osoby, je vyhľadanie a zaistenie údajov znalcom priamo na mieste, resp. vyhotovenie obrazu (image) pevného disku počítača. Zámerne uvádzame znalcom, nakoľko na tieto účely je účelné pribrať znalca postupom podľa § 142 Trestného poriadku (resp. nasledujúcimi ustanoveniami, ak by išlo o organizáciu alebo v osobitných prípadoch o znalecký ústav). V uznesení, ktorým sa znalec priberá, môže byť priamo uvedená úloha znalca:
Zúčastnite sa na domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov. Pri prehliadke vykonajte technické úkony smerujúce k zaisteniu digitálnych stôp, a to v rozsahu jednotiek výpočtovej techniky, nosičov dát a počítačových údajov. Poskytnite odbornú súčinnosť podľa požiadaviek vyšetrovateľa PZ.
Väčšinou až na mieste vie znalec posúdiť, či je technicky možné vstúpiť do počítača (napr. zaheslovanie) a vyhľadať údaje, alebo bude nutné zaistiť celý počítač. Uprednostňovaný by v súlade so zásadou primeranosti mal byť postup, kedy orgán činný v trestnom konaní neodníme z držby celý počítač alebo všetky tam sa nachádzajúce počítače, ale vyhotoví buď kópiu súborov alebo celej pamäte počítača. To preto, že napr. uvedená účtovnícka firma potom môže počítač riadne ďalej používať, môže ďalej účtovať a spracovávať daňové priznania a podklady k mzdám pre iné spoločnosti a podobne. Rozdiel medzi tým, či sa na mieste len vyhľadajú a skopírujú súbory alebo sa vytvorí obraz celého disku, je predovšetkým v časovej náročnosti. Stretli sme sa s prípadom, kedy vyhľadávanie žiadaných súborov a priečinkov (vrátanie obnovy tých odstránených), by na mieste výkonu prehliadky podľa prepočtu znalca trvalo 27 hodín. Po celý tento čas by bolo potrebné zotrvať na mieste výkonu prehliadky, čo by neúmerne predĺžilo prehliadku, zasahovalo do práv osoby, u ktorej sa prehliadka vykonávala a bolo aj personálne a technicky náročné. Naproti tomu, vytvorenie obrazu disku bolo hotové za približne 3 hodiny. Znalec potom mohol už v podstate bez časového obmedzenia, vyhľadávať aj skryté a odstránené súbory a priečinky. Ako však takýto postup detailne poznačiť do zápisnice?
Využívaným spôsobom je program slúžiaci na overenie integrity súborov, a to vytvorením kontrolnej sumy MD5. Každému znalcovi by mali byť programy ako md5sum známe. Pre orgány činné v trestnom konaní je podstatné vedieť to, že prostredníctvom takéhoto kľúča sa vytvorí unikátny digitálny odtlačok súboru alebo súborov. Zjednodušene povedané, vytvorený obraz disku sa prepočíta touto kontrolnou sumou, ktorá sa poznačí do zápisnice, a z uvedeného údaju bude zrejmé, že dáta, ktoré boli skopírované, a ktoré sa prípadne budú ďalej znalecky skúmať, sú totožné s dátami skopírovanými na mieste výkonu prehliadky a nedošlo k žiadnej neskoršej manipulácii s nimi. Ak by až následne, po skopírovaní súborov, bola s nimi vykonaná akákoľvek manipulácia, napr. zmena názvu čo i len jedného súboru alebo vymazanie, či premiestnenie iného, unikátne číslo kontrolnej sumy sa nenávratne zmení. Ponúkame príklad zaznačenia kopírovania len určitých žiadaných dát v zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov:
Znalcom zaistené dáta z PC PRESTIGIO SN: xxx (sériové číslo počítača, pokiaľ ho PC má)
– export účtovných dát z programu MRP podvojné účtovníctvo + sklad, verzia 7.80 (920)
– vytvorený súbor xyz.zip, kapacita 14,4 MB
– prepočítané kontrolnou sumou MD5: 92c74007484c95db640f2e8f8c9ef1fd (nadiktovaná znalcom do zápisnice)
– súbor skopírovaný na ext. HDD WD Elements SN: xxx (sériové číslo externého disku)
– ide o dáta týkajúce sa spol. xyz, s. r. o. od marca 2016 do júla 2017
– iné dáta podľa kľúčových slov neboli nájdené
Z takéhoto zápisu možno bez ďalšieho jednoznačne stotožniť konkrétny počítač z ktorého súbory pochádzajú, konkrétny externý disk, na ktorý boli skopírované, a predovšetkým kontrolnú sumu súborov, ktoré boli na mieste výkonu prehliadky skopírované, a až následne budú súbory podrobné znaleckému skúmaniu. Niet však pochýb, že pokiaľ sa budú ďalej skúmať počítačové údaje s uvedenou kontrolnou sumou, tak ide o presne tie isté údaje, ktoré boli zaistené v rámci prehliadky, a ktoré daný počítač skutočne obsahoval. Takýto postup je nielen v záujme osoby, v ktorej držbe sa nachádza počítačový systém, z ktorého sa údaje zaistili, ale hlavne orgánu činného v trestnom konaní, aby v priebehu vyšetrovania alebo ďalšie konania, nevznikli pochybnosti o správnosti, úplnosti, či totožnosti zaistených údajov s údajmi, ktoré boli skopírované z prehliadaného počítačového systému.