Dňa 17.01.2020 došlo podľa medializovaných informácií k prepusteniu zo zadržania obvineného D. T., ktorý bol zadržaný a obvinený vyšetrovateľom NAKA PPZ za spáchanie trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V tej súvislosti sa pre Topky.sk vyjadrila hovorkyňa ÚŠP GP SR Jana Tökölyová tak, že „V predmetnej trestnej veci bolo zo strany dozorujúceho prokurátora preštudované uznesenie o vznesení obvinenia JUDr. D. T., ako aj súvisiaci vyšetrovací spis, pričom bolo zistené, že v danom prípade nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na absenciu materiálnej podmienky väzby, ktorou je dôvodnosť trestného stíhania, neprichádza do úvahy posudzovanie existencie dôvodov väzby (§ 71 ods. 1 Tr. por.). Na základe uvedených skutočností bol zadržaný obvinený JUDr. D. T. príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, prepustený zo zadržania. Na margo medializovanej nahrávky ohľadne rozhovoru JUDr. D. T. s Ing. J. P- v súvislosti s kauzou LEMIKON LIMITED je možné hovoriť o existencii podozrenia z možného spáchania rôznej ekonomickej trestnej činnosti. Bude preto potrebné zo strany polície preveriť ekonomické vzťahy a ich účel v danej veci a v prípade zistenia relevantných skutočností, vyvodiť zodpovedajúce právne kroky“.
Čo ale znamená v praxi takéto vyjadrenie prokuratúry? Ustanovenia o väzbe sa v Trestnom poriadku nachádzajú v § 71 a nasledujúcich.
§ 71 Trestného poriadku
1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.
Na to, aby mohol súd vôbec rozhodovať o väzbe, najprv prokurátor, ktorému policajt podal podnet (ale aj bez jeho podania) skúma naplnenie tzv. formálnych a materiálnych podmienok väzby. Formálne podmienky sú uvedené predovšetkým v citovanej časti § 72 ods. 2 Trestného poriadku, teda rozhodovať o väzbe konkrétnej osoby možno len vtedy, keď bolo proti nej vznesené obvinenie. Zároveň je však nutné skúmať naplnenie materiálnych podmienok. Materiálne podmienky dôvodov väzby sú hmotnoprávne predpoklady väzby, ktoré možno rozdeliť do dvoch častí. Prvou časťou sú skutkové predpoklady vzatia do väzby, a to ak zistené skutočnosti pri obvinenom nasvedčujú tomu, že
– 1. skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný
– 2. tento skutok má znaky trestného činu,
– 3. sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.
Po súčasnom naplnení uvedených podmienok musí byť naplnená jedna alebo viaceré podmienky uvedené v jednotlivých písmenách ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku, a teda z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva obava z naplnenia väzobných dôvodov tzv. útekovej, kolúznej alebo preventívnej väzby.
Z vyjadrenia prokuratúry vyplýva, že pri posudzovaní dôvodnosti podnetu vyšetrovateľa na vzatie obvineného do väzby prokurátor zistil nenaplnenie už „prvej časti“ materiálnych podmienok väzby, a to vyššie uvedeného bodu 2. – že skutok má mať znaky (konkrétneho) trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. Prokuratúra sa nikde nevyjadrila, že by konaním osoby zachytenom na videozázname nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu (t.j. nezaznelo, že by sa skutok nestal a pod.), ale že neboli naplnené (obligatórne) znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sú konanie, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). Znamená to, že v konaní, za ktoré bolo vznesené obvinenie, prokurátor nevzhliadol spáchanie toho trestného činu, za ktorý policajt vzniesol obvinenie. Avšak toto vyjadrenie nie je generálne, teda nevzťahuje sa na všetky skutkové podstaty trestných činov, preto mohlo medializovaným konaním D. T. dôjsť k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty iného trestného činu. To potvrdzuje prokuratúra záverom svojho vyjadrenia o tom, že je potrebné preveriť medializovanú nahrávku ohľadne rozhovoru spojeného s kauzou LEMIKON z pohľadu spáchania iných trestných činov, najmä ekonomického charakteru. Po zistení takýchto súvislostí nie je vylúčené, že bude opätovne vznesené obvinenie rovnakej osobe, avšak pre spáchanie iného trestného činu. Preto podrobnejším dokazovaním môže byť preukázané, že na skutku sa konkrétna osoba podieľala len vo forme účastníctva (napr. ako pomocník), prípadne ako spolupáchateľ s inými osobami. Poznajúc len túto časť vyšetrovania je však jednoznačne predčasné vynášať súdy o tom, že policajt alebo prokurátor konal nezákonne, nedôvodne atď. Až ďalší priebeh vyšetrovania po pokynoch prokurátora a prípadnom preverení postupu nadriadeným prokurátorom ukáže, či vôbec došlo k pochybeniam a kde sa stali.
Vychádzajúc z medializovaných informácií možno zhrnúť, že
– trestné stíhanie v uvedenej veci rozhodnutím prokurátora o prepustení osoby nebolo zastavené;
– rozhodnutie prokurátora neznamená beztrestnosť prepustenej osoby;
– rozhodnutie prokurátora neznamená, že pochybil vyšetrovateľ, ktorý vzniesol v tejto veci obvinenie;
– vo veci sa bude ďalej konať, nie je meritórne rozhodnuté;
– nikto právoplatne nerozhodol, že by sa skutok nestal, že by skutok nebol trestným činom a pod.