Príslušníci Policajného zboru vykonávajúci vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie (ďalej len „policajti“) dôverne poznajú stav, keď sú neúmerne zaťažení trestnými spismi, ktorých množstvo a rozsah objektívne neumožňuje vybavovať ich všetky plynule v zákonných lehotách a vzniká neželaný jav – prieťahy v trestnom konaní. Interné predpisy nedávajú policajtom žiaden návod, ako majú postupovať, keď stoja pred neľahkou Sophiinou voľbou a musia si vybrať, ktorému zo spisov sa budú venovať viacej, a ktorému menej, pretože pri nadmernej zaťaženosti nie je v ľudských silách venovať sa všetkým spisom s rovnakou intenzitou. Nejde o prípad „lenivého“ policajta, ktorému sa nechce pracovať, ale naopak, do tejto situácie sa dostal nezavinene, pretože ide o dlhodobý alarmujúci stav, ktorého príčiny nie sú predmetom tohto článku, pričom sa však policajt musí vedieť s takouto situáciou vyrovnať. Na úvod treba upozorniť, že tu už neexistujú ideálne riešenia, s ktorými by boli spokojní všetci. Extrémne situácie vyžadujú extrémne opatrenia. Riešenie tu spočíva v tom, že policajti by si mali uvedomiť, že na vybavovanie trestných vecí vplýva množstvo faktorov, ktoré možno charakterizovať a následne kategorizovať podľa možných následkov, a podľa toho si následne určiť priority a zorganizovať vykonávanie úkonov do jednotlivých spisov tak, aby vznikali čo možno najmenšie škody. Nižšie autor uvedie niektoré faktory, ktoré považuje za najdôležitejšie.
Faktor: LEHOTA NA ROZHODNUTIE O TRESTNOM OZNÁMENÍ
Zákon ukladá policajtovi začať trestné stíhanie bez meškania, alebo ak trestné oznámenie neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v ust. § 199 ods. 3 TP a treba ho doplniť, tak do 30 dní. Uvedená 30 dňová lehota na rozhodnutie o trestnom oznámení má poriadkový charakter. Nejde o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím by došlo k zmareniu účelu trestného konania alebo by mala iné závažné následky. Zákonodarca si uvedomuje, že môžu existovať aj prípady, keď nebude o trestnom oznámení rozhodnuté ani po roku od jeho prijatia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 113 ods. 5 ostatná veta TP, kde sa predpokladá, že sledovanie osôb a vecí pred začatím trestného stíhania môže trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. Zákonodarca tým uznal, že o trestnom oznámení nie je v niektorých prípadoch možné rozhodnúť ani po roku od jeho prijatia. Taktiež možno poukázať na trestno-procesnú zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ktorá je zakotvená v ust. § 2 ods. 10 TP, a podľa ktorej môže policajt rozhodnúť o trestnom oznámení len vtedy, keď je zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Táto zásada je základnou zásadou trestného konania a ako taká je významnejšou ako 30 dňová poriadková lehota na rozhodnutie o trestnom oznámení. Z toho vyplýva, že pokiaľ policajt potrebuje viac ako 30 dní na zabezpečenie podkladov na rozhodnutie o trestnom oznámení, tak do 30 dní rozhodnúť nesmie. Inak by takéto jeho rozhodnutie malo byť prokurátorom zrušené ako nezákonné alebo vydané predčasne. Policajti by nemali podľahnúť tlakom „štatistiky“, kde sa vec nerozhodnutá v lehote do 30 dní zobrazí negatívne. V prípade, ak je policajt nadmerne zaťažený, tak mu možno ešte odporučiť, aby aj veľmi prísne posudzoval či sú splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania a či nie je dôvodné vec odmietnuť, odovzdať, odložiť, odstúpiť, aplikovať ultima ratio, atď. Neodporúčam vo veci začínať trestné stíhanie s alibistickým poukazom na možné zmeškanie 30 dňovej lehoty len preto, že policajt nemá čas na spracovanie precízne odôvodneného uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia. Trestné stíhanie sa má začínať len v prípadoch, ktoré relatívne jasne stanovujú skutok, resp. protiprávny následok alebo protiprávne konanie. Účelnejšie je investovať z fondu pracovného času viacej spisu v predprípravnom štádiu trestného konania a kvalifikovane odôvodniť prečo sa nemôže jednať o trestný čin, ako viesť následne síce v lehote začaté, ale inak zbytočné trestné stíhanie s hroziacimi prieťahmi vo viacerých trestných konaniach. Na kvalifikované odmietnutie trestného oznámenia možno policajtom odporučiť, aby si naštudovali čo možno najviac rozhodnutí prokurátorov a súdov, ktoré sú v dnešnej dobe prístupné aj na internete, zabezpečiť si odbornú literatúru, napr. na hlbšie pochopenie a lepšiu odbornú argumentáciu v prípadoch podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu sa dobre osvedčila kniha Trestný čin podvodu od sudcu Petra Šamka z roku 2012.
Hodnotenie faktoru: Nedodržanie lehoty 30 dní na rozhodnutie o trestnom oznámení nemá spravidla žiadne následky pre policajta, uvedená lehota nemá podstatný význam z hľadiska možného zmarenia účelu trestného konania alebo porušenia práv a záujmov jednotlivca alebo spoločnosti. Prieťahy v tomto štádiu trestného konania pred začatím trestného stíhania nemajú pre policajta takmer žiadne následky.
Použité zákony:
§ 196 ods. 2 TP ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná (…) tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197alebo § 199v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.
§ 197 ods. 1 TP ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo d) odmietne.
§ 199 ods. 1 TP ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť.
§ 113 ods. 5 TP ak sledovanie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.
§ 2 ods. 10 TP orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Faktor: LEHOTY PO ZAČATÍ TRESTNÉHO STÍHANIA
Zákon policajtovi neukladá lehotu do kedy musí vzniesť obvinenie proti konkrétnej osobe alebo skončiť trestné stíhanie vo veci. Ukladá mu však povinnosť postupovať tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu (§ 201 ods. 2 TP). Lehoty sa nachádzajú až v podzákonnej norme, a to v čl. 44 ods. 2 Nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 v účinnom znení, podľa ktorého je potrebné vyšetrovanie veci, kde páchateľ nie je známy, skončiť do troch mesiacov a skrátené vyšetrovanie do jedného mesiaca, odo dňa začatia trestného stíhania. Pokiaľ je však policajt nadmerne zaťažený, týmito lehotami sa nemusí zaťažovať. Jediná lehota, ktorú by mal v tomto štádiu trestného konania sledovať, je kedy nastane premlčanie trestného stíhania. Základná premlčacia doba je 3, 5, 10, 15, 20 alebo 30 rokov od dokonania, resp. dokončenia trestného činu alebo ukončenia protiprávneho stavu u trestných činov trvácich (§ 87 ods. 1, ods. 5 TZ) a u mladistvého 3, 5 alebo 10 rokov (§ 96 ods. 1 TZ). Uplynutím premlčacej doby zanikne oprávnenie štátu uložiť páchateľovi trest (§ 9 ods. 1 písm. a) TP). Premlčanie znamená, že štát stratil záujem na trestnom stíhaní páchateľa, nakoľko plynutím času vymizol dojem v spoločnosti vyvolaný trestným činom, a ak páchateľ počas premlčacej doby nespáchal ani ďalší úmyselný trestný čin, ani sa nezdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, zaniká dôvod pôsobiť naňho trestno-právnymi sankciami. Aj dôkazné prostriedky strácajú plynutím času svoju presvedčivosť. Premlčanie trestnej veci môže pre policajta znamenať, že bude trestne stíhaný a následne právoplatne odsúdený, napr. ak nevykoná v spise žiaden úkon po dobu jedného roka a vec sa premlčí, môže tým naplniť znaky nedbanlivostného prečinu Marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 TZ. Preto odporúčam policajtom vždy si niekde poznačiť, kedy sa trestné stíhanie premlčí.
Hodnotenie faktoru: V tomto štádiu trestného konania treba venovať pozornosť prioritne tomu, kedy nastane premlčanie trestného stíhania, pretože voči policajtovi môže byť následne vyvodená aj trestno-právna zodpovednosť. Síce len za nedbanlivostný prečin, kde právoplatné odsúdenie nie je ani len dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru, čo vyplýva z ust. § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., avšak nikoho určite neteší, ak bude mať policajt zápis v registri trestov.
Zákony a nariadenie:
§ 201 ods. 2 TP policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.
čl. 44 ods. 2 Nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v z.n.p. – vo veciach, v ktorých páchateľ nie je známy, je potrebné skončiť vyšetrovanie podľa okolností a závažnosti prípadu spravidla v lehote do troch mesiacov a skrátené vyšetrovanie do jedného mesiaca, odo dňa začatia trestného stíhania.
§ 87 ods. 1 TZ trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny, d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, e) tri roky pri ostatných prečinoch.
§ 96 ods. 1 TZ (mladistvý) trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je a) desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie, b) päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov, c) tri roky pri ostatných trestných činoch.
§ 87 ods. 5 TZ trestné stíhanie sa premlčí najskôr pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin (…), dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
§ 9 ods. 1 písm. a) TP trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
§ 327 ods. 1 TZ verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície zápis do registra trestov v z.n.p. – policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
mjr. Ing. Marek TOMAN, starší vyšetrovateľ PZ
Pozn. autorov Poradcu Policajta: Téma prieťahov v trestnom konaní bude pokračovať v ďalšom článku. V ňom sa bude autor venovať faktorom ako lehoty po vznesení obvinenia, väzobné trestné stíhanie a pokyny prokurátora.