Jednou z aktuálnych tém, ktorou sa v súčasnosti Ministerstvo vnútra SR, zaoberá je novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Jej účinnosť by mala podľa predpokladu navrhovateľa nastať k 01.09.2021.
Nakoľko sa nám dostala od našich čitateľov do rúk pracovná verzia návrhu novelizácie a doplnenia tohto zákona, nižšie Vám prinášame tie najzaujímavejšie časti z doposiaľ existujúcej pracovnej verzie tohto návrhu, samozrejme dotýkajúce sa Policajného zboru a jeho príslušníkov.
1. Znenie zákona sa navrhuje v § 3 doplniť o úplne nový ods. 2, ktorý znie:
„Minister je nadriadeným všetkým policajtom“.
2. Taktiež sa navrhuje vypustiť celé doterajšie ustanovenia o službe kadeta. (časť z § 6 a celý § 6a zákona).
3. Návrh predpokladá predĺženie prípravnej štátne služby policajta, ktorý získava kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania denným štúdiom bakalárskeho študijného programu na celú dobu tohto štúdia a predĺžiť ju ešte o rok po splnení kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania. Uvedená zmena by znamenala možné trvanie prípravnej štátnej služby napr. v dĺžke až 4 rokov, čo by mohlo napríklad z pohľadu banky, ktorá pri poskytovaní hypotekárneho úveru požaduje preukázanie trvania stálej štátnej služby, spôsobovať začínajúcim kolegom značné sťaženie napríklad zabezpečenia si vlastného bývania.
4. Zákon aktuálne v § 12 ods. 4 ustanovuje, že v tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským vzdelaním určí požadovaný stupeň vysokoškolského vzdelania. Navrhovaná novelizácia má uvedené doplniť o nasledujúce:
„….a pre vybrané funkcie sa môže určiť aj študijný odbor…“
Máme za to, že ide napríklad o funkciu vyšetrovateľov, v prípade ktorých bude PZ vyžadovať druhostupňové vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, či v iných vybraných odboroch.
5. Príslušníkom PZ sa bude môcť opätovne stať občan SR, starší ako 18 rokov. Pre pripomenutie od 01.01.2016 bola veková hranica na vstup občana SR do PZ zvýšená z 18 rokov na 21 rokov. Uvedeným návrhom sa má veková hranica opätovne znížiť na 18 rokov.
6. Okrem zníženia vekovej hranice nebude môcť byť uchádzač o vstup do PZ občanom žiadneho iného štátu ako SR.
7. Bezúhonným sa na účely tohto zákona nebude považovať občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj v prípade, ak mu bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený alebo ak v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania alebo o schválení dohody o uznaní viny a prijatí trestu.
Do zákona teda majú pribudnúť (výluky bezúhonnosti) v prípadoch zahladenia odsúdenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania, zmieru či dohody o vine a treste. Tieto inštitúty vyradia možných uchádzačov o službu v PZ z dôvodu nesplnenia podmienky bezúhonnosti.
8. Podľa navrhovanej zmeny zákona, prezident PZ bude vymenovaný ministrom vnútra SR, na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Vypustené sú však zo zákona slová: „….ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie…“
Verejné vypočutie kandidáta na prezidenta PZ vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a stanovisko výboru k jednotlivým kandidátom, tak môže byť pre vymenovanie prezidenta PZ absolútne irelevantné, zbytočné a čisto formálne.
Okrem uvedeného sa do výberového konania môžu prihlásiť už aj bývalí príslušníci PZ. Títo musia spolu s prihlásením sa do výberového konania podať žiadosť o opätovné prijatie do služobného pomeru.
Pôvodne a aktuálne platné 4 ročné funkčné obdobie je v navrhovanej novelizácii úplne vypustené, a teda funkcia prezidenta PZ bude zastávaná bez akéhokoľvek časového obmedzenia. V súvislosti s týmto je zo zákona navrhované aj vypustenie možnosti skončenia funkcie prezidenta PZ uplynutím jeho funkčného obdobia.
Úprava možnosti odvolať prezidenta PZ navrhovanou zmenou pokračuje vypustením ustanovenia, v rámci ktorého minister vnútra SR odvolá prezidenta PZ z funkcie, ak na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra Slovenskej republiky odporučí jeho odvolanie výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru. Po novom minister vnútra SR môže odvolať prezidenta PZ z funkcie po prerokovaní vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak si neplní povinnosti vyplývajúce z funkcie prezidenta Policajného zboru. Pripomíname, že slovo môže vyjadruje, že síce tak môže urobiť, ale aj nemusí.
§ 33c má prejsť úplnou zmenou, a to v nasledovnom znení: Výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru uskutočňuje komisia, ktorá sa skladá z najvyšších nadriadených, ktorí metodicky riadia služby Policajného zboru a z členov, ktorých po jednom menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, verejný ochranca práv a odborový orgán, ktorý pôsobí v Policajnom zbore. Generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a verejný ochranca práv nesmie za člena komisie vymenovať osobu, ktorá je príslušníkom Policajného zboru.
Oproti aktuálnej úprave nám pribúdajú do komisie k výberu prezidenta PZ zástupcovia prezidenta SR a verejného ochrancu práv. Naopak vypadávajú nám zástupcovia prezidenta PZ, riaditeľa UIS a rektora APZ. Či uvedené zabezpečí náležitú odbornosť niektorých osôb prítomných v tejto komisii zrejme ukáže až prax.
9. § 46 ods. 1 po novom ustanovuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a
a) je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo
b) bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin, alebo
c) bolo psychologickou komisiou vydané rozhodnutie, že nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.“.
Namiesto spáchania trestného činu tak dôvodom na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta môže byť už aj samotné vznesenie obvinenia za trestný čin.
10. § 48 ods. 3 sa navrhuje doplniť o úplne nové povinnosti policajta, a to:
x) dodržiavať liečebný režim určený lekárom zdravotníckeho zariadenia počas preventívnej rehabilitácie podľa § 146 ods. 3 písm. b),
y) odovzdať služobný preukaz nadriadenému dňom oznámenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením alebo prepustením, alebo dňom skončenia služobného pomeru v ostatných prípadoch,
z) podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis, alebo ak tak určí minister.
Uvedené napríklad znamená, že minister vnútra SR môže poslať na psychofyziologické overenie pravdovravnosti ktoréhokoľvek policajta. Dúfame, že na takéto určenie ministra budú musieť byť splnené aj ďalšie zákonné podmienky a nebude tento inštitút svojvoľný a tým pádom aj ľahko zneužiteľný.
11. Návrh upravuje aj prestávky v službe ustanovené v § 67 a okrem jemnej úpravy počtu odpracovaných hodín pre nárok na prestávku na jedenie a oddych, pridáva aj ďalšiu (novú) prestávku na jedenie a oddych, a to po 17 hodinách služby v trvaní 15 minút.
12. V § 136 sa písm. e) dopĺňa o povinnosť policajta podrobiť sa nielen dychovej skúške, ale i odberu krvi, ak to nariadi nadriadený.
13. Citeľnejšia zmena môže nastať od 01.09.2021 v príplatku za nerovnomernosť času služby. Jeho výška sa síce zvyšuje zo zákonom aktuálne ustanovených do 100,- eur mesačne na výšku do 150,- eur mesačne. Avšak zároveň má byť takýto príplatok vyplácaný len za skutočne odslúžené hodiny v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Maximálna suma príplatku za nerovnomernosť času služby môže predstavovať 4 eurá za ukončenú hodinu a konkrétna „hodinová sadzba“ bude bližšie určená ministrom vnútra SR. V praxi to tak môže znamenať, že si niektorí kolegovia z aktuálne „fixných“ 100,- eur pohoršia, iní zase polepšia až na možných 150,- eur.
14. Taktiež sa navrhuje zvýšenie príspevku na bývanie z aktuálne maximálnych 232,36,- eur na maximálne 500,- eur. V tomto prípade je však potrebné podotknúť, že príspevok na bývanie novelizácia navrhuje určiť policajtovi len podľa miesta výkonu štátnej služby a už nie zároveň aj podľa služobných činností, ktoré policajt vykonáva, a útvaru jeho služobného zaradenia, tak ako tomu je teraz. Uvedené by znamenalo, že napríklad všetci policajti v Bratislave dostanú rovnaký príspevok na bývanie bez ohľadu na akom útvare pôsobia (teda rovnaký príspevok na bývanie od OO PZ až po PPZ). Obdobne by bolo takto prispievané na bývanie napríklad policajtom v krajských mestách, okresných mestách a podobne. V uvedenom vidíme určite logiku a spravodlivosť, nakoľko cena nehnuteľnosti či cena samotného bývania sa pre policajta neodvíja od toho na akom útvare v danom meste pôsobí, ale záleží od vývoja cien na trhu.
15. Novelizácia navrhuje taktiež zavedenie tzv. motivačného príspevku až od výšku 500,- eur. Ide o novozavedený príspevok, ktorým sa pravdepodobne PZ bude snažiť lákať záujemcov o službu na pozíciách a útvaroch, ktoré sú dlhodobo neobsadené, resp. o službu v mestách či na miestach, ktoré dlhodobo bojujú s nezáujmom o službu v PZ. Zaujímavosťou je tiež ustanovenie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, podľa ktorého bude motivačný príspevok základom pre výpočet vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta.
16. V poslednom bode ešte v krátkosti doplníme k navrhovanej novelizácii zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov. V § 34 ods. 1 sa navrhuje::
Odchodné znížiť o jednu tretinu policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil
a) prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
b) odňatím výnimky na výkon činnosti na úseku kriminálneho spravodajstva alebo spravodajskej služby,
c) stratou oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Máme za to, že vyššie uvedené dôvody nijako automaticky nepreukazujú, že by policajt nevykonával svoju doterajšiu služobnú činnosť riadne. Preto máme za to, že v daných troch prípadoch je samotné skončenie služobného pomeru policajtovi dostatočne veľkým „trestom“ a nie je v týchto prípadoch, bez ďalšieho, potrebné automaticky znižovať výšku odchodného o jednu tretinu.
Plánovaný legislatívny proces budeme podrobne sledovať a v prípade ďalších zmien Vás budeme o týchto informovať.