Projekt Poradca Poradca obdržal od jedného z čitateľov elektronický dokument nazvaný ako revízia výdavkov Ministerstva vnútra. Podľa názvu dokumentu ide o revíziu výdavkov vypracovanú dňa 26.06.2020. Podľa obsahu by malo ísť o pracovnú verziu záverečnej správy projektu (útvaru) Ministerstva financií SR – Hodnota za peniaze, ktorá sa venuje revízii výdavkov verejnej správy, a teda mimo iného aj revízií výdavkov štátneho rozpočtu na fungovanie, činnosť ako i materiálne a sociálne zabezpečenie Policajného zboru. Snahou je poukázať na oblasti, v ktorých môže byť Policajný zbor z hľadiska vynakladaných prostriedkov efektívnejší, a teda oblasti, v ktorých je možné ušetriť. Uvedená záverečná správa je jednou z viacerých záverečných správ vypracovávaných útvarom Hodnota za peniaze vo viacerých oblastiach, pričom tieto sú postupne zverejňované na stránke Ministerstva financií SR: https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/revizia-vydavkov.html.
Nakoľko sa nami obdržaná verzia záverečnej správy útvaru Hodnota za peniaze obsiahlo venuje nákladom vynaloženým na fungovanie Policajného zboru a sociálne zabezpečenie jeho príslušníkov, rozhodli sme sa Vám tieto priblížiť. Záverečná správa sa venuje najmä oblastiam ako sú nadštandardne dlhé dovolenky príslušníkov PZ, vysoký počet príslušníkov PZ, rôznorodosť a početnosť príplatkov, veľké množstvo policajných miest, ktoré je potrebné „scivilniť“, dôverou v Policajný zbor ako i problematikou poberania výsluhových dôchodkov, a to nasledovne:
Potenciál úsporných opatrení na ministerstve vnútra dosahuje 147 mil. eur. Opatrenia revízie výdavkov vychádzajú najmä z verejne dostupných dát. Lepšie výsledky a vyššiu hodnotu za peniaze prinesú:
Personálny audit a analýza fungovania polície. Personálny audit identifikuje príležitosti na zamestnávanie civilných zamestnancov, ako aj vyhodnotí opodstatnenosť počtov policajtov na jednotlivých riaditeľstvách a službách.
Podľa priloženej tabuľky však možnosti ušetriť prinesú aj iné oblasti, a to:
Znížiť počet policajtov na obyvateľa na úroveň priemeru V3
Administratívne pozície na MV SR a v Policajnom zbore obsadzovať civilnými zamestnancami
Rozšíriť systém hodnotenia práce polície podľa najlepšej medzinárodnej praxe
Prehodnotiť výsluhové dôchodky v porovnaní s inými benefitmi alebo vyššími mzdami
Prehodnotiť systém výsluhových dôchodkov v kontexte dôchodkového zabezpečenia na Slovensku
Zvýšiť podiel menšín a marginalizovaných skupín medzi príslušníkmi v Policajnom zbore s cieľom zvýšiť demografickú reprezentatívnosť
Preskúmať stratégie na zvýšenie dôvery polície a zahraničnú prax
Uskutočniť analýzu atraktívnosti policajného povolania so zreteľom na limity počtu príslušníkov v Policajnom zbore
Podporovať využívanie analytických kapacít pri tvorbe politík v silových zložkách MV SR
V policajnom zbore slúži takmer 22-tisíc policajtov, v prepočte na počet obyvateľov Slovensko prevyšuje okolité krajiny aj EÚ15. Znížiť počet policajtov na Slovensku je možné zmenou organizácie práce a vykonávaných procesov. Dosiahnutie priemeru V3 by si vyžadovalo znížiť počet o 14 % a prinieslo by úsporu mzdových výdavkov až do výšky 73 mil. eur ročne. Dosiahnutie priemeru krajín EÚ15 by znamenalo redukciu počtu príslušníkov policajného zboru o viac ako pätinu s úsporou mzdových výdavkov vo výške 113 mil. eur.
Mzdy policajtov sú porovnateľné s inými krajinami. Výška ich platov na Slovensku je na úrovni vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v hospodárstve. Veľkým benefitom pre príslušníkov Policajného zboru sú výsluhové dôchodky. V porovnaní s rovnako plateným civilným zamestnancom môže získať policajt 10 ročných priemerných miezd navyše. Rozdiel vzniká najmä kratšou dobou platenia odvodov na dôchodok a jeho dlhším poberaním.
Autori dokumentu aj citujú myšlienku v znení: Zvyšujúce sa bohatstvo a starnúca spoločnosť v niektorých oblastiach zníži nároky na políciu.
Mzdy policajtov teda dosahujú úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V 2018 bol priemerný mzdový výdavok policajta vo výške 1 630 eur mesačne vrátane odmien.
Podľa medzinárodného porovnania sú platy policajtov na Slovensku primerané (2015). Mzda policajtov je v zahraničí štandardne vyššia ako priemerná mzda v hospodárstve. Na Slovensku je to 1,39-násobok priemernej mzdy (2018), medzinárodne dostupné údaje ukazujú priemer na úrovni 1,44-násobku.
Takmer 90 % všetkých policajtov poberá osobný príplatok, ktorého podiel na vyplatených príplatkov je 31 %. Až 84 % policajtov poberá príspevok za starostlivosť o auto alebo čln, 75 % príspevok za nerovnomerný čas služby a 69 % rizikový príspevok. Tretina policajtov má nárok na príplatok za nadčas. Prostredníctvom týchto piatich príplatkov je vyplatených až 81 % všetkých výdavkov na príplatky.
Dokument považuje za hlavný nefinančný benefit dlhšiu dovolenku policajtov, zároveň správne konštatuje, že policajti dostávajú relatívne malé množstvo nefinančných benefitov. Oproti väčšine zamestnancov v súkromnom alebo verejnom sektore majú policajti o jeden týždeň dovolenky viac. Dodatočnú dovolenku v trvaní jedného týždňa (spolu 7 týždňov) môžu čerpať policajti vykonávajúci službu v sťaženom prostredí. Zároveň však autori uvádzajú, že kratšia dovolenka by priniesla úsporu 2 mil. eur a ďalšie nevyčíslené úspory by sa dosiahli na výcviku, výzbroji, výstroji a pod. Z dlhodobého hľadiska by sa Slovensko malo približovať krajinám EÚ 15, ktoré dosahujú porovnateľné výsledky polície s nižším počtom policajtov.
„Skorší vek odchodu do dôchodku tradične zohľadňuje náročnosť a fyzický charakter policajnej práce. Dlhodobá opodstatnenosť tohto nefinančného benefitu (napríklad oproti vyššej mzde) však nebola systematicky preskúmaná. Oproti iným zamestnancom verejného sektora sú policajné dôchodky financované štedrejšou schémou. Zvýšené výdavky reflektujú vyššie bezpečnostné riziko a stres, ktorému sú policajti vystavovaní. Policajným útvarom to umožňuje udržovať zbor v dobrej kondícii a efektívne obmieňať ľudské zdroje. Opodstatnenosť výsluhových dôchodkov a ich postavenie v slovenskom dôchodkovom systéme by mali byť podrobené revízii.“
Dokument tiež pracuje s teóriu zvýšenia fyzického veku vyplácania výsluhového dôchodku až od 64. roku života. V takomto prípade by však policajt zaplatil do dôchodkového systému viac, ako by z neho vybral, čo v žiadnom inom príklade (ani v porovnaní s civilnými dôchodkami) nevyšlo.
Policajti a vojaci odvádzajú na starobné výsluhové dôchodky vyššie odvody ako civilní zamestnanci. V priemere ich však odvádzajú o polovicu menej rokov, a naopak, na dôchodku strávia v priemere o tretinu viac rokov. Odvody do dôchodkového systému sú u policajtov 27 %, u civilov 22 %.
Systém výsluhového zabezpečenia policajtov a záchranárov bude aj napriek reforme z dlhodobého hľadiska mierne deficitný. Podľa projekcie RRZ bude deficit systému pre vojakov v blízkej budúcnosti niekoľkonásobne vyšší ako deficit policajtov. Policajný účet je momentálne v miernom prebytku (cca 0,01 % HDP), z dlhodobého hľadiska RRZ očakáva cyklický priebeh s deficitmi do 0,025 % HDP.
Slovensko patrí v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy ku krajinám s vyššími výsluhovými dôchodkami v porovnaní s mediánovým príjmom v hospodárstve. Podľa prieskumu Svetovej banky boli výsluhové dôchodky slovenských vojakov aj policajtov v roku 2016 vyššie ako mediánový príjem v hospodárstve, u vojakov približne 138 % a u policajtov 114 %.
Nakoľko uvedený dokument nebol ku dnešnému dňu zverejnený na webovej stránke útvaru Hodnota za peniaze napriek tomu, že iné, júlové projekty na tejto stránke už zverejnené sú, jeho úplné znenie Vám prinesieme po jeho oficiálnom zverejnení. Vyššie uvedené príklady revízie výdavkov Ministerstva vnútra SR však môžu čitateľom slúžiť ako predstava možného smerovania Policajného zboru v budúcnosti.