Streľba policajtov na unikajúce vozidlo a otázky jej oprávnenosti

V augustovom čísle novín OZP SR POLÍCIA sa objavil článok prevzatý od autora JUDr. Petra Šamka zo stránky pravnelisty.sk. Išlo o krátenú verziu rozsudku ESĽP, ktorý sa v ňom vysporiadaval so sťažnosťou rodičov usmrteného vodiča vozidla, ktorý unikal pred francúzskymi policajtmi.

V stručnosti uvedieme, že policajná hliadka prenasledovala vozidlo, v ktorom sedeli tri osoby, ktoré krátko predtým odcudzili palivo a vlámali sa do práčovne. Napriek výzvam a pokusom o zastavenie vozidla, vodič pokračoval ďalej v jazde a vozidlo nasmeroval na jedného z policajtov, okolo ktorého práve prechádzali. Policajt sa uhol a následne šesťkrát vystrelil smerom k unikajúcemu vozidlu. O niekoľko minút bolo nájdené mŕtve telo osoby z posádky vozidla, o ktorej sa vyšetrovaním potvrdilo, že zomrela v dôsledku piateho alebo šiesteho výstrelu policajta. Vnútroštátne súdy policajta oslobodili spod obžaloby, nakoľko dospeli k záveru, že použitie zbrane bolo na zastavenie vozidla celkom nevyhnutné.

ESĽP však konštatoval, že výstrely policajta na rýchlo unikajúce vozidlo nepredstavovali reálnu šancu na zastavenie vozidla zasiahnutím motora vozidla alebo pneumatík. Za tých­to a ďalších okol­nos­tí súd dos­pel k zá­ve­ru, že smrť syna sťa­žo­va­te­ľov bo­la vý­sled­kom pou­ži­tia sily, kto­rá v tom­to prí­pa­de ne­bo­la cel­kom ne­vyh­nut­ná pre vy­ko­na­nie zá­kon­né­ho za­tknu­tia v zmys­le člán­ku 2 ods. 2 písm. b) Do­ho­vo­ru.

Citácia zhrnutia rozhodnutia z článku JUDr. Šamka:

Z uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia mož­no vy­vo­diť zá­ver, že vo­di­ča mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la a je­ho ko­na­nie ne­mož­no me­cha­nic­ky sto­tož­ňo­vať s os­tat­ný­mi pa­sa­žier­mi na­chá­dza­jú­ci­mi sa vo vo­zid­le, a preto ani ne­mož­no auto­ma­tic­ky pred­pok­la­dať, že súh­la­sia s ko­na­ním vo­di­ča, kto­rý uni­ká polí­cii na­priek jed­noz­nač­ným sig­ná­lom na za­sta­ve­nie. Po­kiaľ te­da nej­de o oso­by po­doz­ri­vé z pá­chania ná­sil­ných tres­tných či­nov, či te­ro­ris­tic­kých tres­tných či­nov, prí­pa­de nie je ani pred­pok­lad, že by ma­lo ísť o oz­bro­je­né oso­by, po­tom by ma­lo byť použi­tie strel­nej zbra­ne proti uni­ka­jú­ce­mu vo­zid­lu zo stra­ny po­lí­cie cel­kom vý­ni­moč­né (oje­di­ne­lé a nás­led­ne by ma­la byť po­lí­ciou po­d­rob­ne a pres­kú­ma­teľ­ne zdô­vod­ne­ná nut­nosť ta­ké­ho­to spô­so­bu za­sta­vo­va­nia vo­zid­la). Cel­kom ur­či­te by strel­ná zbraň, bez ďal­šie­ho, pri za­sta­vo­va­ní uni­ka­jú­ce­ho vo­zid­la nema­la byť zo stra­ny po­lí­cie pou­ži­tá pri po­doz­re­ní zo spá­chania ba­ga­teľ­ných tres­tných či­nov, či pries­tup­kov. To pla­tí o to viac, keď nič ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by bo­li vo vo­zid­le ne­bez­peč­ní pá­cha­te­lia, res­pek­tí­ve, že by uni­ka­jú­ce vo­zid­lo bo­lo ne­bez­peč­ným pre os­tat­ných účas­tní­kov ces­tnej pre­máv­ky. Aj v ta­kých­to prí­pa­doch je te­da mož­né za­sta­vo­vať uni­ka­jú­ce vo­zid­lo, a to prí­pa­dne aj s ur­či­tým ri­zi­kom pre je­ho po­sád­ku, av­šak pou­ži­tie strel­nej zbra­ne by ma­lo byť pos­led­nou (kraj­nou) mož­nos­ťou a aj to iba v prí­pa­de vzni­ku bez­pros­tred­né­ho oh­ro­ze­nia ži­vo­ta, či zdra­via iných osôb.

Považujeme za nevyhnutné vyjadriť sa k tomu, prečo toto rozhodnutie žiadnym výrazným spôsobom neobmedzuje právomoc slovenských policajtov použiť v takýchto prípadoch zbraň. V zmysle § 61 ods. 1 písm. f) ZoPZ je policajt oprávnený použiť zbraň vtedy, ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví. Predmetné rozhodnutie ESĽP nepredstavuje žiadne nóvum, ale je v priamom súlade so znením a výkladom citovaného ustanovenia. Streľbou policajtov na unikajúce vozidlo sme sa už zaoberali v článku Použitie zbrane na zadržanie dopravného prostriedku – komentár k § 61 ods. 1 písm. f) ZoPZ. Pripomenieme, že na to, aby mohla byť na zastavenie unikajúceho motorového vozidla použitá zbraň, je nutné, aby vodič svojou bezohľadnou jazdou vážne ohrozoval život a zdravie (kumulatívne). Zároveň musí byť vodičovi znamenie na zastavenie dané opakovane počas jeho prenasledovania a súčasne naplnená podmienka toho, že dopravný prostriedok nemožno zadržať inak. Bezohľadná jazda vážne ohrozujúca život a zdravie je jazda, pri ktorej vodič najmä zjavne prekračuje rýchlosť, nerešpektuje úpravu cestnej premávky (bezdôvodná jazda v protismernej časti, po chodníku) a znamenia vyplývajúce z dopravných značiek a zariadení (daj prednosť, prejazd križovatkou na signál STOJ!), z čoho logicky pramení vážna hrozba nielen pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Sledovaným účelom použitia zbrane v prípadoch podľa tohto ustanovenia nikdy nie je zastavenie vozidla pre to, aby mohla byť voči vodičovi vyvodená zodpovednosť za jeho protiprávne konanie. Cieľom je odstránenie bezprostredne hroziaceho alebo trvajúceho útoku na zákonom chránené záujmy aj tak krajným prostriedkom, akým je zbraň.

Rozsudok ESĽP (rovnako ako slovenský ZoPZ) považuje použitie zbrane na zastavenie takéhoto vozidla za krajný inštitút, ktorý môže byť použitý iba v prípade vzniku bezprostredného ohrozenia života, či zdravia iných osôb. Za rozhodnutím súdu zrejme stoja aj podstatné premenné, ktorými sú jednak streľba policajta po tom, čo sa útok na neho skončil, tzn. policajt sa vozidlu uhol a pri ďalšom unikaní (opúšťaní miesta páchateľom) spustil na vozidlo streľbu, a zároveň nemožnosť zastavenia vozidla jeho streľbou vzhľadom na vzdialenosť, rýchlosť unikajúceho vozidla a trajektóriu striel. Zaiste inak by situácia bola posudzovaná, ak by policajt strieľal priamo v momente, keď sa na neho vozidlo rútilo, pretože takéto konanie by zjavne napĺňalo medze nutnej obrany. Podľa nášho názoru súd mohol a mal posudzovať aj tú skutočnosť, že vodič vozidla už bezprostredne ohrozil život policajta, preto je dôvodné predpokladať, že pri ďalšom unikaní by tak spravil aj voči chodcom alebo iným účastníkom cestnej premávky.

Aj napriek predmetnému rozhodnutiu zastávame názor, že konanie policajtov, pri ktorom príde k zraneniu alebo postreleniu posádky unikajúceho vozidla, môže byť za splnenia zákonom stanovených podmienok považované za legálne a dôvodné. Nie je podstatné ani rozhodujúce, či vodič uniká preto, že ide o nebezpečného páchateľa alebo jednoducho ide o vodiča, ktorý zareagoval skratovo a zľakol sa policajtov preto, že si zabudol vodičský preukaz. Otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne na to, aby policajt mohol oprávnene použiť zbraň voči unikajúcemu vodičovi znejú nasledovne:

(1) Je vodičovi dávané opakované znamenie alebo výzva na zastavenie tak, aby ju mohol vnímať?

(2) Pokračuje vodič v jazde aj napriek zjavným opakovaným výzvam a znameniam?

(3) Ohrozuje vážne vodič svojou bezohľadnou jazdou život a zdravie osôb?

(4) Je použitie zbrane jediným spôsobom, ako zadržať unikajúci dopravný prostriedok?

(5) Je nevyhnutné bezprostredne zabrániť ďalšiemu vážnemu ohrozovaniu života a zdravia osôb?

Záporná odpoveď na ktorúkoľvek z predmetných otázok znamená nemožnosť oprávneného použitia zbrane policajtom. Napríklad, ak by vodič napriek opakovaným znameniam na zastavenie pokračoval v unikaní a prenasledujúca hliadka je jediná v ďalekom okolí a vozidlo sa jej nedarí inak zastaviť (splnenie podmienok uvedených v otázkach 1,2,4), avšak vodič uniká po vyľudnenej ceste mimo obývanej oblasti a ani do obývanej oblasti nesmeruje, tak nedochádza k vážnemu ohrozeniu života a zdravia, preto by použitie zbrane v danom momente bolo neprimerané. Podobne by sme mohli načrtnúť situáciu unikajúceho vodiča, ktorý nereaguje na znamenia policajtov a pri úniku pred policajtmi vážne ohrozí ostatných vodičov na frekventovanej ceste. V danom okamihu, ak neexistujú iné možnosti jeho zastavenia, sú splnené podmienky použitia zbrane podľa bodov 1-5, no zrazu vodič odbočí na poľnú cestu, o ktorej policajti majú vedomosť, že je slepá a vedie len k opustenej budove družstva, kde sa nezdržiavajú žiadne osoby. V takom prípade by nebola splnená podmienka uvedená v otázke č. 5, preto strieľať na unikajúce vozidlo v tomto čase by už bolo neprimerané.