Vykonávanie procesných úkonov trestného konania patrí k neodmysliteľnej súčasti každého vyšetrovania a skráteného vyšetrovania. Okrem iných, tiež často vykonávaných procesných úkonov, je asi každému zrejmé, že jedným z najčastejšie vykonávaných procesných úkonov trestného konania je výsluch. V priebehu prípravného konania, konkrétne v čase pred vznesením obvinenia, nie je spravidla OČTK povinný o plánovanom procesnom úkone vopred nikoho upovedomovať. Na jeho priebehu sa môžu totiž zúčastniť len osoby, u ktorých to predpokladá Trestný poriadok. Napríklad pri výsluchu poškodeného to môže byť dôverník, pri výsluchu svedka zase advokát zabezpečujúci svedkovi tzv. právnu pomoc v zmysle čl. 47 Ústavy SR a pod. Kombinácie týchto osôb môžu byť rôzne, podľa ich procesného postavenia a druhu procesného úkonu, ktorý OČTK vykonáva. V zásade však platí, že tieto osoby (poškodený, svedok a pod.) si v prípravnom konaní, vo fáze pred vznesením obvinenia, sami určujú, či takúto ďalšiu osobu chcú mať prítomnú na procesnom úkone alebo nie, a jej prítomnosť si na samotný procesný úkon aj sami zabezpečujú.

K zásadnej zmene tejto situácie dochádza po vznesení obvinenia konkrétnej osobe, kedy momentom vznesenia obvinenia nastáva vznik viacerých práv, a to nielen obvinenému. Okrem možnosti policajta povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky (§ 213 ods. 1 TP), vzniká od vznesenia obvinenia aj právo obhajcu (nie možnosť policajta povoliť) zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Trestný poriadok zároveň pamätá na možnosť, kedy je potrebné takýto úkon vykonať, nakoľko jeho vykonanie nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť (§ 213 ods. 2 TP). Trestný poriadok následne v § 213 ods. 3 ustanovuje, že ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.

Vo väčšine prípadov, kedy sú po vznesení obvinenia postupne vykonávané jednotlivé procesné úkony a zároveň sú vyšetrovateľom či povereným príslušníkom tieto úkony vopred a v dostatočnom predstihu plánované, nedochádza k aplikačným problémom pri uplatňovaní tohto práva obhajcom. Taktiež pripomenieme, že je len na prospech zachovania práv obhajoby a korektnosti medzi policajtom vykonávajúcim vyšetrovanie a obhajcom, ak tento obhajcovi vyhovie a vo výnimočných prípadoch posunie či zmení termín plánovaného procesného úkonu v prípade, ak napríklad obhajca čerpá dovolenku, má preukázateľne iné pojednávanie, či je nevyhnutná jeho účasť na inom procesnom úkone a podobne. Samozrejme v prípade, ak by sa takéto situácie opakovali pravidelne, resp. by nimi dochádzalo až k prieťahom v konaní, je potrebné, aby obhajca zvážil svoju zastupiteľnosť na procesných úkonoch niektorým z jeho kolegov. 

V praxi však v priebehu vyšetrovania môžu nastať situácie, kedy je po vznesení obvinenia nevyhnutne potrebné vykonať niekoľko procesných úkonov súčasne. Ako príklad môže slúžiť situácia, pri ktorej dôjde k zadržaniu skupiny osôb páchajúcej trestnú činnosť. Môže ísť o spolupáchateľov alebo napríklad organizovanú či zločineckú skupinu. V takomto prípade je prioritou, ktorú si každý policajt stráži (často aj za cenu obetovania vlastného spánku), maximálna možná lehota zadržania, ktorá je 48 hodín, v ktorej je potrebné rozhodnúť o prepustení osoby alebo o návrhu na jej väzobné stíhanie. Podotýkame, že ide o lehotu policajta ako i prokurátora zároveň. Takže z tejto lehoty je vždy potrebné pre policajta odpočítať určitý čas, počas ktorého bude vyšetrovací spis študovať a o ďalšom postupe rozhodovať prokurátor.

Po zadržaní osôb páchajúcich trestnú činnosť dochádza najprv k ich výsluchom v procesnom postavení podozrivých (v zmysle § 85 ods. 3  TP), čo zaberie značný čas. Následne dôjde k vzneseniu obvinenia týmto osobám, a pred podaním podnetu prokurátorovi na vzatie osôb do väzby, sú tieto opätovne vypočuté v procesnom postavení obvinených. Samotným rozhodnutím obvinených zvoliť si obhajcov alebo požiadať o to, aby im boli obhajcovia ustanovení súdom, prípadne nastania niektorého z prípadov povinnej obhajoby predpokladaných samotným Trestným poriadkom v § 37 ods. 1, môže vzniknú situácia, že máme napríklad 6 či 7 obvinených, z ktorých má každý svojho vlastného obhajcu. Títo obhajcovia sa samozrejme dožadujú práva zúčastniť sa na všetkých procesných úkonoch, ktoré sa budú vykonávať. Prihliadnuc na krátkosť lehoty, ktorá od zadržania osôb plynie, ako i na možnú dĺžku trvania výsluchov obvinených, ktorým po ich samostatnom vyjadrení ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu, kladie otázky vyšetrovateľ a potom jednotliví obhajcovia, ako i na predpoklad, že spravidla nie je možné tieto procesné úkony realizovať v neskorých nočných hodinách, je nevyhnuté pristúpiť k tomu, že sa do prípravného konania zapoja viacerí vyšetrovatelia či poverení príslušníci a uvedené výsluchy obvinených budú prebiehať súčasne. V takýchto prípadoch je nutné vyrozumieť všetkých dotknutých obhajcov o týchto procesných úkonoch. Pre krátkosť času (nezavinenú OČTK), však ide o procesné úkony, ktorých vykonanie nemožno odložiť. V tomto prípade je nutné zabezpečiť hlavne to, aby vypočúvaný obvinený mal pri výsluchu prítomného svojho obhajcu. Ostatní obhajcovia sa môžu rozhodnúť, ktorého procesného úkonu sa zúčastnia a v akom rozsahu. Samozrejme prítomnosť týchto obhajcov na tom-ktorom procesnom úkone je potrebné dôsledne poznačiť v zápisnici. Taktiež je treba poznačiť v zápisnici i tú skutočnosť, že sa až v priebehu procesného úkonu dostavili na úkon obhajcovia, ktorí predtým boli prítomní na inom výsluchu.

Každý kolega, ktorý sa v podobnej situácii už ocitol nám dá za pravdu, že aj vyššie uvedený postup trvá niekoľko dlhých hodín, počas ktorých na druhej strane nervózne vyčkáva prokurátor s otázkou, kedy….?

K námietkam obhajcov, k vyššie uplatňovanému postupu, ktorí majú za to, že uvedeným dochádza (okrem iného) najmä k hrubému porušeniu práv ich klientov na obhajobu, je potrebné uviesť, že výsluch obvineného nie je (bez ďalšieho) v tejto fáze trestného konania neopakovateľným procesným úkonom. Jeho vykonávanie v lehote, kedy je osoba zadržaná, je požiadavkou najmä zo strany sudcov pre prípravné konanie, nakoľko títo považujú za potrebné, aby bolo obvinenému umožnené pred rozhodovaním o jeho vzatí do väzby, vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Taktiež z hľadiska zásady kontradiktórnosti (teda zachovania rovnosti zbraní), ktorej porušenie je často obhajcami dávané do pozornosti v súvislosti s aplikovaním nami vyššie uvedeného postupu uvádzame, že podľa právnej teórie a praxe je podľa tejto zásady potrebné, aby bolo obhajcovi (či obvinenému) počas celého trestného konania aspoň raz umožnené klásť vypočúvaným osobám otázky.

Poukazujeme pritom na medzinárodné zmluvy, ktoré založili právo na kontradiktórny postup v trestnom konaní, ako aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. 4/2010. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup).

Nie je teda v ďalšom, nielen v prípravnom (resp. predsúdnom) ale následne i v súdnom konaní vylúčené, aby bol výsluch obvineného zopakovaný za účasti všetkých obhajcov, ktorí majú záujem sa na tomto výsluchu zúčastniť. Samozrejme v tomto štádiu konania už bez toho, aby súčasne prebiehal aj akýkoľvek iný procesný úkon toho istého trestného konania.

V závere ešte pripomenieme, že účasť obhajcu obvineného je zastupiteľná, a teda nie je nijako vylúčené, aby v takomto prípade poveril obhajca niektorého z iných advokátov (alebo svojho koncipienta), aby ho zastupoval. Taktiež má obvinený právo zvoliť si viacerých obhajcov. Samozrejme vyššie uvedený postup by mal byť využitý len v krajnom prípade, najmä vtedy, kedy si to bezprostredne vyžadujú okolnosti trestného konania.