V rámci približovania činnosti Policajného zboru širokej verejnosti sa stále častejšie stretávame s uverejňovaním videozáznamov vyhotovených v rámci služobnej činnosti jednotlivých služieb PZ (najmä poriadkovej a dopravnej polície), ktoré obsahujú videozáznamy vodičov unikajúcich pred vozidlom označeným príslušnosťou k PZ, ktoré dáva tomuto vodičovi pokyn na zastavenie dopravného prostriedku. Kým v minulosti boli takéto videozáznamy vôbec vyhotovované a následne zverejňované len veľmi zriedkavo, zavedením systému SOITRON do vybavenia väčšiny policajných motorových vozidiel označených ich príslušnosťou k PZ v priamom výkone služby, sú takéto záznamy vyhotovované a ukladané automaticky. Práve toto umožňuje Policajnému zboru poskytnúť širokej verejnosti ukážky toho, ako v praxi vyzerá počínanie si unikajúceho vodiča a jeho vozidla ako i okolitého sveta, vrátane prenasledujúceho policajného vozidla. Podotýkame, že Policajný zbor nezverejňuje ani z ďaleka všetky videozáznamy unikajúcich vozidiel, ktorú sú takto vyhotovené.
Po vzhliadnutí uverejnených videozáznamov je aj osobám nepôsobiacim v službách Policajného zboru zrejmé, že nebezpečenstvo, ktoré vzniká v situáciách, keď sa vodič rozhodne uniknúť pred hliadkou PZ, ktorá mu dáva pokyn na zastavenie, je obrovské. Samotný vodič neohrozuje len seba a posádku, ktorú má vo vozidle, ale opakovane svojou jazdou (aj závažne) porušuje pravidlá cestnej premávky, prechádza križovatkou na signál „Stoj!“, nedáva prednosť v jazde, opakovane prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť, a to aj niekoľkonásobne, jazdí v protismere, nerešpektuje vodorovné ani zvislé dopravné značenie a podobne. Okrem samotného unikajúceho vodiča, musí svoj život či zdravie riskovať aj vodiča prenasledujúca policajná hliadka, ktorá sa snaží jeho jazde „prispôsobiť“. Tieto dva subjekty (unikajúci vodič a policajt) sú však v tejto situácii ako keby automaticky. Vodič sa sám rozhodol unikať a riskovať svoj život, zdravie i majetok, policajt je zase povinný plniť svoje služobné povinnosti, a preto sa snaží unikajúceho vodiča prenasledovať a zastaviť. Okrem nich je však do tejto „policajnej nahánačky“ takmer vždy priamo zainteresovaných veľké množstvo iných osôb, sú to vodiči ostatných motorových vozidiel, chodci, cyklisti a pod. Pri prezeraní si zverejnených videozáznamov je každému jasné, že je len otázkou obrovského šťastia a náhody, prípade vďakou pozornosti ostatných účastníkov cestnej premávky, často aj reagujúcich na svetelné a zvukové znamenia použité hliadkou PZ, že pri prejazde unikajúceho vodiča na červenú sa na priechode pre chodcov nenachádza žiadny chodec, prípadne, že do križovatky nevojde iné auto, ktoré tak podľa svetelnej signalizácie urobiť môže. Taktiež treba mať na pamäti, že nielen unikajúce vozidlo, ale i vozidlo hliadky PZ je tým, ktoré môže obrovskú škodu na živote, zdraví či majetku pri tomto služobnom zákroku nechtiac spôsobiť.
Samotný vodič, ktorý sa rozhodne neuposlúchnuť pokyn na zastavenie dopravného prostriedku, tak koná najčastejšie z dôvodu, že mu je uložený zákaz činnosti, je pod vplyvom návykových látok, nemá vodičské oprávnenie alebo v menej častých prípadoch sa chce vytiahnuť pred kamarátmi a ukázať, že svojimi vodičskými schopnosťami a výkonným autom dokáže hliadke PZ uniknúť. Takéto jeho konanie možno podľa § 137 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke označiť ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a podľa § 22 ods. 1 písm. k) ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Za takýto priestupok možno uložiť vodičovi pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.
Prihliadnuc na vyššie opísané nebezpečenstvo, ktoré vodič unikajúceho vozidla svojou bezohľadnou a agresívnou jazdou spôsobuje však máme za to, že uvedené uloženie pokuty, a to aj v maximálnej výške 300,- Eur, či dokonca s tým uložený zákaz činnosti unikajúcemu vodičovi na 24 mesiacov, nie je z hľadiska preventívneho pôsobenia na vodiča a ani z hľadiska generálnej prevencie vôbec dostatočný. Vodič si tak môže zvážiť, že radšej skúsi hliadke uniknúť, ako by mal dobrovoľne zastaviť vozidlo a nechať sa odhaliť, že vedie vozidlo napríklad pod vplyvom návykovej látky alebo v čase uloženia zákazu činnosti. Obe konania, ktoré môže hliadka PZ u vodiča odhaliť sú totiž trestným činom (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky; marenie výkonu úradného rozhodnutia). Kým samotné unikanie zastavujúcej hliadke PZ je „len“ priestupkom. Porovnaním týchto dvoch možností vodiča je zrejmé, ktorú možnosť si tí odvážnejší vyberú. Po tomto nastávajú nebezpečné situácie, ktoré môžeme sledovať na zverejňovaných videozáznamoch.
V zmysle týchto okolností máme za to, že takéto počínanie vodiča, by malo byť pre neho nie lákavé, teda radšej skúsiť uniknúť a dopustiť sa priestupku, ako nechať odhaliť svoje konanie, ktoré je trestným činom. Práve naopak, vedomím ohrozením životov, zdravia a majetku iných osôb, by malo byť toto konanie sankcionované ešte prísnejšie. Pokiaľ totiž nedôjde k tomu, že unikajúci vodič reálne niekoho zraní, usmrtí či úmyselne poškodí niečí majetok alebo úmyselne ohrozí funkčnosť všeobecne prospešného zariadenia, nie je vyslovene naplnená žiadna skutková podstata trestného činu podľa Osobitnej časti Trestného zákona, ktorá by o takomto protiprávnom konaní vyslovene pojednávala. V praxi sa preto OČTK správne snažia toto konanie vyhodnotiť aspoň ako trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona. Tento zločin je výškou trestnej sadzby trestu odňatia slobody v základnej skutkovej podstate (4 – 10 rokov) oveľa prísnejší, ako prečiny ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a marenie výkonu úradného rozhodnutia. Je jasné, že takáto bezohľadná jazda vodiča bezprostredne ohrozujúca okolitých účastníkov je hodná kvalifikácie ako trestného činu, no prihliadnuc na skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia, je možné toto konanie spravidla zahrnúť len pod spojenie „dopustí sa iného podobného nebezpečného konania“. V praxi sa však nie vždy táto kvalifikácia konania unikajúceho vodiča stretne s pochopením dozorujúceho prokurátora či neskôr sudcu.
Pre jednoznačnosť možnej kvalifikácie vyššie opísaných konaní unikajúcich vodičov preto máme za to, že by bolo vhodné zákonodarcom vytvoriť samostatnú skutkovú podstatu takéhoto nového trestného činu, prípadne ju ako základnú skutkovú podstatu zahrnúť pod iný trestný čin (napríklad aj pod všeobecné ohrozenie), ktorá by vo svojej objektívnej stránke jednoznačne ustanovovala, kedy sa unikajúci vodič dopúšťa takéhoto trestného činu, a aký trest mu za to môže byť uložený. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu by vyjadrovala, že už samotné neuposlúchnutie pokynu policajta na zastavenie dopravného prostriedku, a s tým následne spojené porušovanie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, či hrubé prekračovanie najvyššej povolenej rýchlosti, by malo za následok naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Keďže by objektívna stránka uvedeného trestného činu obsahovala aj ustanovenie o tom, že unikajúci vodič poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, či hrubo bude prekračovať najvyššiu povolenú rýchlosť, eliminovala by sa tak možnosť naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu nepozornými vodičmi, ktorí si z dôvodu nepozornosti, hlasnej hudby v aute, či vysokého veku, niekoľko kilometrov nevšimnú, že im hliadka PZ jazdiaca za nimi dáva pokyn na zastavenie. Takýto vodič totiž len pokračuje vo svojej jazde bez toho, aby ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.
Nami načrtnutá zmena zákona by mala pozitívny dopad aj na konanie zasahujúcich policajtov, nakoľko títo by už prenasledovali vodiča, ktorý by nebol len priestupcom, ale evidentne už páchateľom trestného činu.
Pokiaľ však nedôjde k takejto zásadnej legislatívnej zmene, ktorú je potrebné zohľadniť nielen v Trestnom zákone, ale pre potreby aplikačnej praxe aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch naň nadväzujúcich, sa jednoznačne prikláňame k názoru, že konanie vodiča, ktorý neuposlúchne pokyn policajta na zastavenie dopravného prostriedku, a následne sa snaží hliadke PZ uniknúť porušovaním pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, či hrubým prekračovaním najvyššej povolenej rýchlosti, tak ako to vidíme na zverejňovaných videozáznamoch, je potrebné z hľadiska individuálnej ako i generálne prevencie kvalifikovať ako trestný čin všeobecného ohrozenia, čo by sa mohlo stať akousi notorietou pre orgány činné v trestnom konaní.