Musí byť svedok v inej trestnej veci poučený o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch nepravdivej výpovede?
Trestný poriadok určuje postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s výpoveďou svedka. Pred samotným výsluchom sa musí vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému. Zároveň musí byť svedok poučený nielen o význame svedeckej výpovede, ale aj o jeho práve odoprieť výpoveď, či o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať a takisto o trestných následkoch krivej výpovede.
Aký ale bude mať následok nepoučenie svedka o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať v súvislosti s trestným činom krivej výpovede a krivej prísahy?
Trestný poriadok stanovuje, že svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede (ustanovenie § 131 ods. 1 posledná veta). Pokiaľ takéto poučenie absentuje, hoci ostatné poučenia boli poskytnuté, nemožno túto výpoveď považovať za zákonnú a v ďalšom konaní z nej nemožno vychádzať.
Podobne uviedol aj Okresný súd Pezinok, ktorý dodal, že ide o procesné pochybenie spôsobujúce relatívnu neúčinnosť tohto dôkazu, t. j. toto pochybenie možno napraviť len zopakovaním výsluchu takéhoto svedka. [1]
Rovnako Krajský súd Trenčín uviedol, že výpoveď svedka je pre absenciu riadneho poučenia pre ďalšie konanie nepoužiteľná. [2]
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dokazovanie tak, aby bolo zabezpečené, že každý vykonaný dôkaz bude použiteľný v ďalšom štádiu trestného stíhania, predovšetkým na hlavnom pojednávaní. To znamená, že sú povinné vykonávať dôkazy pri plnom rešpektovaní všetkých ustanovení Trestného poriadku. [3]
Hoci skutková podstata trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy explicitne nestanovuje, že svedok musí byť riadne (t. j. v celom rozsahu práv a povinností) poučený, zastávame názor, že svedok, ktorý poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať nebol, nedopustí sa trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy.
Napriek tomu, že skutková podstata sa výslovne nezmieňuje o povinnosti poučiť svedka, táto povinnosť zo skutkovej podstaty podľa nášho názoru aj tak vyplýva. Trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa dopustí ten, kto „ako svedok v trestnom konaní…“. Ako sme už vyššie uviedli, trestným konaním je konanie podľa Trestného poriadku, teda každý procesný postup podľa Trestného poriadku.
Postup podľa Trestného poriadku vyžaduje dôsledné rešpektovanie jeho ustanovení, vrátane ustanovenia § 131 Trestného poriadku, ktoré stanovuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poučiť svedka. Ak svedok nie je podľa predmetného ustanovenia poučený, nebol postup podľa Trestného poriadku dodržaný. Uvedené podľa nášho názoru preto vyžaduje, aby bol svedok poučený aj o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede.
Výpoveď svedka, ktorý nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a následkoch krivej výpovede, bude teda pre ďalšie konanie nepoužiteľná a orgány činné v trestnom konaní a súd z nej nemôžu vychádzať.
V tejto súvislosti preto poukazujeme na objekt trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorým je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní.
Ak je výpoveď svedka nepoužiteľná pre trestné konanie, nemôže tvoriť ani podklad pre rozhodnutie. Preto aj keby svedok vedome klamal o podstatných okolnostiach v inej trestnej veci, alebo by takéto okolnosti zamlčal, nemôže sa dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ak nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať, pretože rozhodnutie v trestnom konaní z takej výpovede nemôže vychádzať. To znamená, že záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí nemôže byť dotknutý.
Pre absenciu objektu, ako jedného zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, nemožno potom o trestnom čine hovoriť.
Môže byť pre absenciu znakov skutkovej podstaty trestného činu vec postúpená na priestupkové konanie?
V mnohých trestných konaniach je vec postúpená na priestupkové konanie, ak skutok nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu, resp. nedosahuje závažnosť vyžadovanú Trestným zákonom.
Pokiaľ ide o trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy, takýto postup podľa nášho názoru neprichádza do úvahy.
Z hľadiska kvalifikácie skutku ako priestupku do úvahy prichádza priestupok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne podá nepravdivú alebo neúplnú svedeckú výpoveď v správnom konaní alebo podá nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení pred orgánom štátnej správy alebo obce.
Ak by svedok v trestnom konaní vypovedal nepravdu o okolnosti, ktorá nie je podstatná pre rozhodnutie, vec by nemohla byť postúpená na priestupkové konanie z dôvodu absencie znaku spočívajúceho v podaní nepravdivej výpovede v správnom konaní.
Pokiaľ teda svedok v trestnom konaní vypovie nepravdu o okolnosti, ktorá nemá podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, nedochádza k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu a takéto konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty priestupku.
Záver
Podanie nepravdivej výpovede, alebo zamlčanie podstatných okolností pre rozhodnutie je negatívny jav, najmä pre orgány, ktoré sú zodpovedné za vydanie zákonného rozhodnutia. V dôsledku nepravdivých svedeckých výpovedí tak môže byť vydané nesprávne rozhodnutie, čo ale nie je podmienkou zodpovednosti páchateľa podávajúceho takúto výpoveď.
V článku sme sa snažili priblížiť základné znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy a poukázali sme na niektoré praktické otázky súvisiace s týmto trestným činom.
Poukázali sme na nesprávny postup niektorých orgánov činných v trestnom konaní, ktoré pre trestnosť skutku (krivej výpovede) vyžadujú právoplatné skončenie inej trestnej veci, v ktorej bola svedecká výpoveď podaná. V súlade s rozhodovacou praxou by však orgány činné v trestnom konaní mali (ne)pravdivosť tejto výpovede posudzovať ako otázku predbežnú, a to porovnaním výpovede svedka so skutočnosťou.
Vyzdvihli sme taktiež dôležitosť poučenia svedka o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede, nakoľko absencia tohto poučenia spôsobuje nepoužiteľnosť výpovede pre rozhodnutie vo veci samej, čím nedochádza k ohrozeniu ani porušeniu záujmu na riadnom zistení skutkového stavu.
JUDr. Marcel Ružarovský
[1] Dostupné na [online].[cit.01.11.2019] http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a120-pravo-obvineneho-na-vedenie-kontradiktorneho-vysluchu-svedka-mladsieho-ako-15-rokov
[2] Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2017, sp. zn. 3To/61/2016
[3] R 9/1985