Napriek tomu, že k účasti obvineného na úkonoch tak, ako to má na mysli § 213 ods. 1 Trestného poriadku, bolo napísaných množstvo článkov, ponúkame prehľad relevantných súdnych rozhodnutí, ktoré sú využiteľné pri rozhodovaní vyšetrovateľov a poverených príslušníkov o (ne)povolení účasti obvineného na úkonoch.
Právo účasti obvineného na úkonoch prípravného konania je spojené so zásadou kontradiktórnosti trestného konania, ktorá by si zaiste zaslúžila osobitný článok, avšak bez jej spomenutia nie je možné dôkladne analyzovať účasť obvineného na úkonoch trestného konania.
Podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
Z doslovného znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že ide o právo obvineného, ktorému nezodpovedá kogentná povinnosť orgánu činného v trestnom konaní tomuto vyhovieť, resp. bez ďalšieho účasť umožniť. Zákon zároveň exemplifikatívnym spôsobom uvádza situácie, za ktorých by orgán činný v trestnom konaní mal (nie musel) povoliť účasť obvineného na úkonoch vyšetrovania a skráteného vyšetrovania. Súčasne je nepriamym spôsobom zakotvená povinnosť orgánu činného v trestnom konaní zaoberať sa otázkou, či existuje dôvodný predpoklad, že výsluch svedka, pri ktorom obvinenému, ktorý nemá obhajcu a nebola mu povolená účasť na úkone, nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Ide najmä o prípady, ak by bolo zrejmé, že vypočúvaný svedok sa chystá na dlhodobé alebo trvalé odcestovanie do zahraničia, nemá stále bydlisko a jeho zabezpečenie pre výsluch prípravného konania bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, či prípady, ak svedok zjavne trpí vážnou chorobou a podobne.
Uvedené podporuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Tdo 71/2015, podľa ktorého z citovaného ustanovenia procesného predpisu (§ 213 ods. 1 Trestného poriadku, pozn. autora) jednoznačne vyplýva, že účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch nie je povinná. Je to právo, ktoré obvinený využiť môže a nemusí, a pokiaľ sa rozhodne ho využiť, musí orgán činný v trestnom konaní požiadať o povolenie. Udelenie povolenia je potom na výlučnom zvážení rozhodujúceho orgánu, pričom Trestný poriadok demonštratívne vypočítava situácie, za ktorých by takéto povolenie malo byť udelené. Ide o situáciu, kedy obvinený nemá obhajcu a zároveň úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Dôvodný predpoklad si pritom vyžaduje vyššie percento istoty, že k tomu dôjde.
Ako už bolo naznačené, právo účasti obvineného na úkonoch prípravného konania súvisí so zásadou rovnosti zbraní, resp. kontradiktórnosti. Dodržanie tejto zásady by sa však malo týkať predovšetkým konania pred súdom. Za pravdu tejto úvahe dáva aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, sp. zn. Tpj 63/2009, prijaté dňa 7. decembra 2009, podľa ktorého treba mať na zreteli, že vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup). Pre spravodlivé súdne konanie tak postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke.
Doplniť možno, že účasti obvineného na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní teda povinne predchádza jeho žiadosť o povolenie účasti, pričom jej forma nie je zákonom daná – môže požiadať ústne do zápisnice pri výsluchu obvineného, ale aj písomne. Takisto môže vopred požiadať o povolenie účasti na všetkých úkonoch trestného konania, čomu bude zodpovedať povinnosť orgánu činného v trestnom konaní o takejto žiadosti rozhodnúť. Je však opodstatnené posudzovať žiadosť obvineného takpovediac od výsluchu k výsluchu a zisťovať existenciu okolností odôvodňujúcich prípadnú nemožnosť vykonania výsluchu v konaní pred súdom. V prípade, ak orgán činný v trestnom konaní nepovolí účasť obvineného na úkone, toto svoje rozhodnutie mu oznámi. Nevyžaduje sa však vydanie rozhodnutia obsahujúceho náležitosti uznesenia (o. i. výrok, odôvodnenie) a už vôbec nie poučenie, keďže proti rozhodnutiu o nepovolení neexistuje opravný prostriedok. Rozhodnutie de facto má formu oznámenia. Obvinený ako aj jeho obhajca však pravdaže majú možnosť požiadať prokurátora o preskúmanie takéhoto rozhodnutia policajta podľa § 210 Trestného poriadku.
V praxi sme situáciu, pri ktorej obvinený žiadal o povolenie účasti na výsluchu svedka, avšak mu bola zamietnutá, riešili nasledovne. Keďže vyšetrovateľ sám nemal žiadne poznatky o tom, že by výsluch svedka nebolo možné vykonať pred súdom, na záver výsluchu bola svedkovi položená nasledujúca otázka: Existuje nejaká okolnosť, ktorá by mohla brániť Vášmu výsluchu ako svedka v konaní pred súdom – napr. dlhodobá pracovná cesta v zahraničí, odsťahovanie sa do zahraničia, zdravotný stav a pod.? Z odpovede na otázku v kontexte uvedeného bolo zrejmé, či v dobe vykonania výsluchu existoval dôvodný predpoklad o tom, že svedok nebude môcť byť vypočutý v konaní pred súdom. Ak by svedok uviedol napríklad to, že sa o dva mesiace chystá presťahovať do Austrálie, bolo by opodstatnené, aby orgán činný v trestnom konaní prehodnotil svoje rozhodnutie a prípadne svedka opakovane predvolal s umožnením účasti obvineného na tomto úkone, a s tým súvisiacou možnosťou obvineného klásť svedkovi otázky. Takým spôsobom by sa zadosťučinilo spomínaným zásadám trestného konania a tento dôkaz by mohol byť použitý pred súdom. Súčasne tento postup bol v uvedenej trestnej veci zo strany prokuratúry v plnom rozsahu akceptovaný.