V predošlých článkoch sme sa venovali účasti obvineného na vyšetrovacích úkonoch a tiež účasti svedkom splnomocneného advokáta na jeho výsluchu. Posledným okruhom osôb, ktorým sa venujeme v súvislosti s účasťou na výsluchoch prípravného konania, sú poškodení, resp. ich splnomocnenci.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. V rovnakom ustanovení sú súčasne uvedené práva poškodeného v prípravnom aj v súdnom konaní. Poškodený sa môže dať zastupovať splnomocnencom, ktorý je podľa § 54 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.
Poškodený má okrem iného právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom. Trestný poriadok však poškodenému, a teda ani jeho splnomocnencovi, nepriznáva právo zúčastňovať sa výsluchov prípravného konania. Zásada kontradiktórnosti je, čo sa poškodeného týka, premietnutá až do súdneho konania, pričom podľa § 272 ods. 1 Trestného poriadku po skončení výsluchu prokurátorom, obžalovaným, jeho obhajcom alebo predsedom senátu môže zákonný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnených práv poškodený alebo jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predsedu senátu klásť vypočúvaným otázky, keď už členovia senátu otázky nemajú.
V prípravnom konaní preto poškodený ani jeho splnomocnenec nemajú právo zúčastňovať sa na výsluchoch, o plánovaných úkonoch nemá orgán činný v trestnom konaní povinnosť ich informovať, resp. upovedomovať, a už vôbec nemajú právo klásť vypočúvaným osobám otázky.
V prípade, ak by orgán činný v trestnom konaní v prípravnom konaní umožnil účasť poškodeného či jeho splnomocnenca, došlo by k vykonaniu dôkazu v rozpore so zákonom, čo by mohlo spôsobiť jeho prípadnú nepoužiteľnosť v konaní pred súdom. Rovnako tomu bolo v prípade, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. k. 4 Tdo 38/2011 rozhodoval o dovolaní obvineného a rozsudkom zo dňa 20. septembra 2011 rozhodol, že bol porušený zákon v neprospech obvineného. V priebehu daného prípravného konania bolo okrem obvineného a poškodeného vypočutých celkovo 9 osôb v procesnom postavení svedka. Splnomocnenec poškodeného sa zúčastnil pri výsluchu 8 osôb a v prípade viacerých svedkov do ich výsluchu aj aktívne vstupoval kladením otázok. Jednu zo svedkýň splnomocnenec poškodeného pri výsluchu vyťažoval dokonca v neprítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu. Na podklade týchto zistení (spolu s citáciou a analýzou aj nami vyššie uvedených ustanovení, pozn. autora) Najvyšší súd dospel k záveru, že prítomnosťou splnomocnenca poškodeného pri výsluchu svedkov v prípravnom konaní v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, a navyše jeho aktívnym zasahovaním pri vykonávaní týchto dôkazov, došlo k závažnému porušeniu práva obvineného na obhajobu a za toho stavu tieto dôkazy boli vykonané v rozpore so zákonom a pri rozhodovaní vo veci nebolo možné na ne prihliadať.