V trestnom konaní okrem obhajcu obvineného či splnomocnenca poškodeného, využívajú práva aj svedkovia, ktorí sa na svoje výsluchy dostavia v sprievode nimi splnomocneného advokáta. Aké sú ale v tejto súvislosti práva svedka, advokáta a povinnosti orgánu činného v trestnom konaní?
Svedecké výpovede sú súčasťou vlastne každého trestného konania. Svedkom sa venuje Trestný poriadok v § 127 a nasledujúcich, podľa ktorého je každý povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. V tomto, ani v nasledujúcich ustanoveniach však nie je Trestným poriadkom definovaná právna pomoc, ktorú môže svedok využiť pri jeho svedeckej výpovedi.
Pri otázke, či má svedok právo zvoliť si advokáta a dostaviť sa s ním na výsluch prípravného konania, je potrebné vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne článok 47 ods. 2 uvádza, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ide tak o všeobecné právo každej jednej osoby, ktorá príde do styku so štátnymi orgánmi, či ide v tomto prípade o trestné konanie, ale aj napríklad správne konanie, týkajúce sa prejednávania priestupkov.
Ústava Slovenskej republiky, ale ani Trestný poriadok, nezakotvuje toto oprávnenie ako bezvýnimočné alebo ako rigidný stav, ktorý treba pri výsluchu svedka dodržať. Svedok tak je oprávnený, nie povinný zvoliť si advokáta, ktorý mu poskytne právnu pomoc. Ak si ale svedok zvolí advokáta, ten splnomocnenie prijme a preukáže sa ním, môže svedok vypovedať za jeho prítomnosti, resp. sa s ním poradiť napr. o okolnostiach týkajúcich sa odopretia výpovede a podobne. Svedok sa však, rovnako ako obvinený či iná osoba, nesmie s advokátom radiť, ako odpovedať na položenú otázku. Úloha advokáta pri takomto výsluchu spočíva prevažne v pomoci svedkovi uplatniť svoje práva a dbať na ich dodržanie. Advokát nemôže svedkovi klásť otázky alebo iným spôsobom zasahovať do výpovede, pokiaľ nie sú porušované práva svedka.
Vo vyšetrovaní dochádza k prípadom, keď svedok už pri predvolaní alebo pred samotným výsluchom uvedie vyšetrovateľovi, že sa na výsluch nedostaví, alebo nemôže dostaviť, pretože si ako právnu pomoc splnomocnil advokáta, ktorý sa v daný termín so svedkom na výsluch nemôže dostaviť, povedzme z dôvodu zaneprázdnenosti. Prípadne dôjde k situácii, keď sa svedok síce dostaví, ale hoci nie sú naplnené dôvody podľa § 130, odoprie vypovedať s poukazom na to, že bez svojho advokáta vypovedať nebude. Prvý aj druhý prípad „ospravedlnenia“ je právne neakceptovateľný. Napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní takéto ospravedlnenia bežne akceptujú, takéto ich konanie nemá oporu v zákone. Nie je totiž v súlade najmenej so zásadou efektívnosti a rýchlosti trestného konania, ak sa umelým spôsobom rozširujú práva svedka a tým sa odkladá výsluch do doby, než si konkrétny, svedkov splnomocnený advokát, nájde na výsluch čas. Táto premisa okrem iného vychádza aj z toho, že advokát je zastupiteľný, svedok si môže zvoliť ktoréhokoľvek advokáta a nedisponuje oprávnením mať „svojho“ advokáta, ktorý, ak je napríklad dlhodobo práceneschopný, tak sa svedok jednoducho nemusí zúčastňovať výsluchov, pretože iného advokáta nechce. Rovnako nie je povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní reagovať na žiadosť svedka, ktorý sa síce dostaví na výsluch, ale uvádza, že vypovedať bude, až keď mu orgán činný v trestnom konaní poskytne advokáta. V takýchto prípadoch je na mieste svedka opakovane a dôkladne poučiť a vysvetliť mu, že jeho právu zvoliť si advokáta nezodpovedá povinnosť orgánu činného v trestnom konaní mu advokáta hľadať, a už vôbec nie mu ho dať súdom ustanoviť, ako je to v prípade obvineného.
Ak je svedok riadne predvolaný, ale z uvedeného dôvodu sa na výsluch nedostaví, alebo len z uvedeného dôvodu odoprie vypovedať, pokiaľ bol na možnosť uloženia poriadkovej pokuty upozornený, je možné mu ju v zmysle § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložiť, a to až do výšky 1650,-€. Ani uloženie pokuty však nekonvaliduje postup svedka, ide len o uloženie sankcie za nežiaduce správanie predpokladané zákonom, a preto orgán činný v trestnom konaní môže (a de facto by mal) svedka predvolať na výsluch znova. Opäť však orgán činný v trestnom konaní nie je povinný skúmať alebo prihliadať na tú skutočnosť, či svedok v takomto prípade splnomocneného advokáta už má, príp. či je tento k dispozícií.
Zhrnutím uvedeného možno uviesť, že jedinou povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní v súvislosti so splnomocneným advokátom svedka, je umožniť jeho prítomnosť pri výsluchu takéhoto svedka, a umožniť mu poskytnutie právnej pomoci svedkovi v intenciách Trestného poriadku. Túto argumentáciu podporuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 248/07 z 3. júla 2008, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pritom v žiadnom prípade nejde o to, aby orgán činný v trestnom konaní mal povinnosť zaistiť advokáta v každom prípade alebo odkladať vykonanie svedeckej výpovede preto, že si svedok praje mať pri výsluchu svojho advokáta, ale len o povinnosť toto zastúpenie umožniť. Je preto vecou svedka, či sa rozhodne prísť na podanie svedeckej výpovede v sprievode ním splnomocneného advokáta v podobe právnej pomoci či sám.