Dňa 15.05.2020 vyhotovila GP SR usmernenie s názvom „Aplikácia ustanovení §85 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku“, pod č. IV/1 Spr27/18/1000-9, ktoré nadobúda záväznosť od 25.05.2020. V deklaratórnej časti sa uvádza, že „GP SR v rámci svojej pôsobnosti získala poznatky o problémoch v aplikácii ustanovení §85/1/2 TP v postupe OČTK. Za účelom zjednotenia postupu… vydáva nasledovné usmernenie…“ Usmernenie sa delí na tri časti, pričom prvá časť sa delí na celky I.1-I.3. Pre lepšiu orientáciu som rozdelil výklad podľa neočíslovaných odsekov usmernenia.
S predmetným usmernením sa spájajú dva základné problémy, všetky lokalizované v kapitole I.1. Prvý problém uvedeného usmernenia je priamo spojený s definíciou konkrétnych pojmov, ktoré odporujú všeobecným definíciám trestného poriadku, ale aj všeobecným zásadám trestného konania. Druhý problém spočíva v tom, že na určitých miestach textu usmernenia dochádza k zmätočným alogickým výkladom, ktoré nerešpektujú základné pravidlá výrokovej logiky. Tieto slabé miesta môžu mať dopad práve na konkrétny výkon a realizáciu OČTK v aplikačnej praxi. A teraz konkrétne.
V odseku 2 predmetného usmernenia sa konštatuje, že „obmedzenie osobnej slobody je upravené viacerými procesnými inštitútmi ako je aj §85/1, §85/2 TP – ktoré predstavujú dva samostatné procesné inštitúty.“ Táto definícia má kľúčový význam, pretože ustanovenie §85/2 TP sa považuje nie za prostriedok dôkaznej, resp. zabezpečovacej povahy, ale procesnej povahy, tzn. je s ním automaticky spájaný postup po začatí trestného stíhania, nakoľko procesné inštitúty sa viažu až na prípravné konanie a nie na postup orgánov pred začatím trestného stíhania (s výnimkou meritórnych uznesení a rozhodnutí v zmysle §197-198 TP).
K odseku 2 predmetného usmernenia sa výkladovo viažu odseky 8 a 14. Tieto odseky svojou povahou odporujú argumentácii odseku 2.
Odsek 8 predmetného usmernenia uvádza že „Od zadržania podozrivej osoby podľa §85/1 TP majú úkony OČTK za splnenia zákonných podmienok procesný charakter…“. Postupu podľa §85/1 TP spravidla predchádza postup podľa §85/2 TP. Ale ak podľa ods. 2 usmernenia aj §85/2 TP je procesný inštitút, ktorý sa realizuje až po začatí trestného stíhania, tak potom si tieto dva ustanovenia odporujú, pretože už od momentu aplikovania §85/2 TP majú úkony procesný charakter za splnenia zákonných podmienok.
Argumentačným chaosom je podobne ako odsek 8 doplnený aj odsek 14, kde sa konštatuje, že „obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa §85/2 TP nie je zaisťovacím úkonom, ktorým sa začína trestné stíhanie.“ Tento odsek si priamo, podobne ako odsek 8, protirečí s odsekom 2 predmetného usmernenia, pretože ten konštatuje, že obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa §85/2 TP je procesným úkonom a ten sa môže realizovať len po začatí trestného stíhania. Teoreticky ak sa teda aplikáciou §85/2 TP nezačína trestné stíhanie a dôjde k jeho aplikácii v uvedených podmienkach, už musí „bežať“ nejaké iné trestné stíhanie, a toto obmedzenie osobnej slobody musí mať súvis s vyšetrovanou vecou, čo sa v aplikačnej praxi sa jednoducho nerealizuje, resp. iba výnimočne. Ak dochádza k dodatočnému obmedzeniu osobnej slobody už v začatej veci, deje sa to prostredníctvom §85/1 TP so súhlasom prokurátora a nie ad hoc prostredníctvom §85/2 TP.
Zároveň v odseku 9 predmetného usmernenia sa konštatuje, že „Obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby predstavuje krátkodobé obmedzenie osobnej slobody. Podmienkou na aplikáciu tohto inštitútu nie je prítomnosť väzby, ani možnosť postupu podľa §204/1 TP…)“. Pri tomto konštatovaní sa hovorí paradoxne už len o „inštitúte“ a nie o „procesnom inštitúte“.
V odseku 17 predmetného usmernenia sa dokonca dozvieme, že zadržanie podľa §85/1 TP je forma obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby podľa §85/2 TP. Pýtam sa teda – zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby sú dva procesné inštitúty alebo zadržanie je len forma obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby, alebo obmedzenie osobnej slobody nie je procesný inštitút?
Podľa môjho názoru ďalší problém predmetného usmernenia predstavuje odsek 4, kde sú definované podmienky aplikácie §85/1 TP. Uvedený výpočet je priamo definovaný v TP a je vymedzený aj v usmernení, ale nevhodným spôsobom výpočtu. Môžeme sa domnievať, že podmienky v odseku 4 sú taxatívne vymedzené, ale nevieme ako majú byť naplnené, či alternatívne alebo kumulatívne. Pomocou odrážok v texte nevieme teda či ide o alternatívny alebo kumulatívny výpočet, v každom prípade ide o celkom mylný výpočet. Aplikácia §85/1 TP predpokladá existenciu podozrenia z trestného činu, ktorá musí byť prítomná v každom jednom prípade a zároveň aj súhlas resp. dodatočný súhlas prokurátora. Zároveň ak sú naplnené tieto predpoklady sa ďalej popri iných skutočnostiach skúma prípadný dôvod väzby, alebo postup podľa §204 TP. Postup uvedený v odseku 4 predmetného usmernenia je contra legem.
Podobne zlá logická argumentácia je v prípade odseku 10 predmetného usmernenia, kde sa zase pomocou odrážok uvádzajú zákonné dôvody aplikácie §85/2 TP, kde sa neuvádza spôsob logického výpočtu, a ktorý evokuje taxatívny kumulatívny výpočet. V skutočnosti sú tu tri zákonné kumulatívne podmienky aplikácie §85/2 TP, ktoré musia byť splnené a to zistenie totožnosti podozrivej osoby a zabránenie jej úteku a zabezpečenie dôkazov (pretože čiarka predstavuje logickú spojku „a“ ktorá predstavuje konjunkciu) a následne alternatívny výpočet pomocou logickej spojky „alebo“, ktorá predstavuje alternatívny výpočet, teda alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Odsek 6 predmetného usmernenia konštatuje, že „v momente udelenia súhlasu policajtovi na postup podľa §85/1 TP sa začína prokurátorovi dozorová právomoc podľa §230 TP“, teda v momente začatia trestného stíhania, čo nie je pravda, nakoľko dozorová právomoc resp. „dozor podľa §230 TP nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.“
Účelom tohto usmernenia bolo vniesť poriadok do „rôznorodej“ aplikácie §85/1/2 TP OČTK, avšak pri chaotickej „pojmológii“ a nezvládnutým základom výrokovej logiky sa k zadanému cieľu úsilie GP SR nepriblížilo, práve naopak, odhalilo argumentačné slabiny, ktoré môžu vniesť do aplikačnej praxe ďalšie problémy.
Celé znenie usmernenia GP SR zo dňa 15.05.2020 nájdete TU
ppor. JUDr. Dávid Šimek, PhD.