Róbert Okoličány, označovaný tiež ako boss z východného Slovenska (resp. boss východoslovenského podsvetia), bol dňa 11.04.2018 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odsúdený na doživotný trest odňatia slobody. Nakoľko sa menovaný Róbert Okoličány na súdne pojednávanie, pri ktorom došlo k vyneseniu uvedeného rozsudku, nedostavil, a taktiež sa nenachádzal v súdnej väzbe, nebolo možné uskutočniť jeho okamžité dodanie (resp. premiestnenie) do výkonu trestu odňatia slobody a začali sa šíriť správy, že odsúdený Róbert Okoličány je na úteku. Informácie medializované krátko po vynesení rozsudku však začali okamžite zo vzniknutej situácie viniť Policajný zbor a jeho neschopnosť zaistiť osobu odsúdeného ešte v čase, kedy bol na to čas.
Podľa informácií medializovaných prostredníctvom médií, v niektorých prípadoch odvolávajúcich sa aj na informácie získané od hovorcov Policajného zboru, bol Róbert Okoličány, častokrát označovaný ako „boss východoslovenského podsvetia“, obžalovaný z viacerých obzvlášť závažných zločinov. Súdny proces s obžalovaným trval od roku 2007 až do roku 2018, teda dlhých 11 rokov a ako posledný rozhodoval o vine obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten po dlhotrvajúcom súdnom procese dňa 11.04.2018 rozhodol, že obžalovaný je vinný a uložil mu trest odňatia slobody na doživotie. Obžalovaný Róbert Okoličány sa na súdne pojednávanie, pri ktorom došlo k vyneseniu uvedeného rozsudku, nedostavil, a taktiež sa nenachádzal ani v súdnej väzbe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol tak vynesený v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu nebolo možné uskutočniť jeho okamžité dodanie (resp. premiestnenie) do výkonu trestu odňatia slobody a začali sa šíriť správy, že odsúdený Róbert Okoličány je (logicky v súvislosti s uznaním jeho osoby za vinného) na úteku. V súvislosti so vzniknutou situáciou sa v priebehu pár hodín objavovali na najznámejších spravodajských portáloch titulky či články v znení:
Boss z východného Slovenska Róbert Okoličány dostal doživotie, ale polícii utiekol.
Róbert Okoličány dostal doživotie, ale polícii utiekol.
Polícii unikol ďalší zločinec: Boss Okoličány dostal doživotie a je na úteku.
Ak sa potvrdia informácie, že na doživotie odsúdený Róbert Okoličány ušiel do zahraničia, je to hrubé zlyhanie polície a podobne.
Samozrejme už samotné názvy článkov spravodajských portálov naznačujú, že vina za vzniknutú situáciu bola kladená len na plecia Policajného zboru. Začalo sa porovnávanie a štatistické výpočty, kto všetko Policajnému zboru už utiekol, kde sa skrýval, ako neuveriteľne dlho trvalo policajtom, kým osobu našli, akú úspešnosť má Policajný zbor pri vyhľadávaní takto unikajúcich osôb a podobne. Ťažko nájsť verejne známy a dostupný spravodajský portál, ktorý by si uvedenú problematiku, oprávnenia a možnosti Policajného zboru ako i vzniknutú situáciu podrobne naštudoval a informoval v súlade s okolnosťami a možnosťami, ktorý Policajný zbor v uvedenej veci vôbec mal, alebo skôr nemal.
Pre scelenie okolností, ktoré nasledovali po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ešte doplníme, že po vynesení rozsudku, a teda z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, resp. už odsúdeného na súdnom pojednávaní a v súlade s § 408 ods. 1 Trestného poriadku, súd podľa dostupných informácii vydal príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadil výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody.
Účelom tohto článku nie je akokoľvek spochybňovať súdne konanie a jeho trvanie, vedúce k samotnému odsudzujúcemu rozsudku. V praxi existuje veľká množina na dokazovanie zložitých a časovo náročných konaní, ktoré zaberú veľa času už v prípravnom konaní a následne aj v konaní pred súdom. Mnohé dôkazy sa opakujú, dopĺňajú, vypracovávajú sa nové či tzv. kontrolné znalecké posudky a podobne. Konštatovať môžeme len toľko, že konanie pred súdom malo trvať od roku 2007 do roku 2018. Prihliadnuc na samotnú maximálnu lehotu súdnej väzby, a teda ustanovenie § 76 ods. 6 a v tomto prípade aj § 76a Trestného poriadku, je jednoduchou matematikou každému zrejmé, že v prípade, ak by začala lehota väzby plynúť napríklad až samotným začatím hlavného pojednávania na súde, tak v roku 2018, teda v čase vynesenia odsudzujúceho rozsudku, sa už Róbert Okoličány nemohol nachádzať v súdnej väzbe, a ani sa nenachádzal. Taktiež podaním návrhu na podanie obžaloby zo strany vyšetrovateľa PZ, ako i následným akceptovaním tohto návrhu zo strany dozorujúceho prokurátora, a teda podaním obžaloby a neskôr aj nariadením hlavného pojednávania, stratil Policajný zbor nielen všetky právomoci v uvedenej trestnej veci, ale i akýkoľvek dohľad nad trestnou vecou a jej postupom a priebehom. Súd v rámci konania pred súdom nie je povinný akokoľvek oboznamovať Policajný zbor o tom, kedy a aké súdne pojednávania prebiehajú a aké dôkazy, či iné úkony sa budú na nich vykonávať. Nakoľko teda súdy nie sú povinné, žiadnu takúto informačnú činnosť ani nevykonávajú. Zákon tiež neustanovuje v akých prípadoch, z akého dôvodu a akou formou by toto malo alebo mohlo prebiehať.
Prezídium Policajného zboru sa na otázky novinárov, ako je možné, že polícii ušiel takýto zločinec, snažilo situáciu (správne) vysvetliť nasledovne: „…súdy ani prokuratúra neoznamujú polícii dátumy pojednávaní a už vôbec nie spôsob, akým bude rozhodnuté….“ V medializovaných článkoch spravodajských portálov sa však na margo tohto vyjadrenia objavili špekulácie o tom, že predsa Najvyšší súd – ako súdy všetkých stupňov – dátum a čas vytýčených pojednávaní síce policajtom neoznamujú, no samotné vytýčené pojednávania sú zverejňované na internete, a teda sú dostupné každému, aj členom Policajného zboru.
K tomuto možno doplniť už len toľko, že príslušník Policajného zboru si môže sám, z vlastného záujmu, vlastnými prostriedkami a vo svojom voľnom čase pozrieť na stránke ministerstva spravodlivosti rozpis trestných konaní a mať vedomosť o tom, či vo veci, v ktorej niekedy bol činný ako vyšetrovateľ či poverený príslušník, bude prebiehať pojednávanie a ak áno, kedy. Žiadny zákon či služobný (interný) predpis mu však neustanovuje povinnosť takéto pojednávania sledovať. Pri agende, ktorú príslušníci PZ denne vybavujú na toto ani nie je čas. Taktiež v Policajnom zbore doposiaľ neexistuje funkcia, ktorá by mala vo svojej náplni práce vykonávanie takejto činnosti.
Policajný zbor sa v čase konania pred súdom (teda predložením návrhu na podanie obžaloby a jej akceptovaním dozorujúcim prokurátorom) stáva už len akousi výkonnou mocou pracujúcou na požiadanie toho – ktorého súdu, napr. pri predvedení osoby, doručení písomnosti a pod. Žiadny príslušník Policajného zboru sa nemôže v tomto štádiu trestného konania sám rozhodovať a plní len príkazy či žiadosti súdu. Taktiež treba pripomenúť, že žiadosti súdu realizujú úplne iné služby Policajného zboru (napr. poriadková polícia) ako tie, ktoré boli činné pri vyšetrovaní skutku (napr. kriminálna polícia). Pokiaľ teda súd nariadi predvedenie osoby, požiada Policajný zbor, aby toto predvedenie zrealizovalo. Policajný zbor až za týchto okolností osobu predvedie, prípadne vykoná len nevyhnuté úkony (vyťaženie príbuzných či operatívne šetrenie) vedúce k tomu, aby bol zistený aktuálny pobyt či pohyb predvádzaného, a aby bolo žiadosti súdu o predvedenie vyhovené. Je nemysliteľné, aby úkony prebiehali tak, ako ich média naznačujú vo svojich článkoch, teda aby príslušníci Policajného zboru sami sledovali činnosť súdov a podľa možných konaní, kde by eventuálne mohlo dôjsť k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku voči obžalovanému, takéto obžalované osoby vopred a z vlastnej samovôle či iniciatívy „pre istotu“ vyhľadávali a predvádzali na súdne pojednávania. Takýto postup by bol vyslovene protizákonný a protiústavný.
Niektoré média tiež v súvislosti s útekom Róberta Okoličányho uviedli (bez uvedenia zdroja informácie) skutočnosť, že Policajný zbor vykonával ešte deň pred vynesením odsudzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pre prípad možného úteku obžalovaného Róberta Okoličányho, jeho sledovanie. Nikde sa však neuvádza tá podstatná skutočnosť, že Policajný zbor, a teda ani jeho jednotliví príslušníci nemôžu svojvoľne bez príkazu súdu osobu sledovať, odpočúvať, vyhotovovať obrazové, zvukové či obrazovo – zvukové záznamy k tejto osobe alebo svojvoľne využívať akékoľvek iné prostriedky OPČ alebo ITP. Takýto postup nemôže Policajný zbor zvoliť bez príkazu súdu (v niektorých výnimočných prípadoch na dočasný príkaz prokurátora) ani v prípravnom konaní, a nie to ešte v konaní pred súdom. Nakoľko nie je známe, či takéto sledovanie Róberta Okoličányho naozaj prebiehalo, pre prípad, že by sa tak naozaj dialo v medziach Trestného poriadku, a teda na príkaz konkrétneho súdu, treba uviesť, že sledovaním osoby sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom. V prípade ak by teda aj zákonne prebiehalo deň pred vynesením rozsudku sledovanie obžalovaného, bez ďalšieho nie je príslušník Policajného zboru vykonávajúci sledovanie oprávnený zabrániť osobe opustiť územie Slovenskej republiky, teda prekročiť štátnu hranicu alebo nastúpiť do lietadla, ktorým toto územie Slovenskej republiky opustí. Na toto je potrebný ďalší príkaz súdu smerujúci k zaisteniu tejto osoby. Opäť pripomíname, že žiadny príslušník Policajného zboru sa nemôže v tomto štádiu trestného konania svojvoľne rozhodnúť, ako s obžalovaným naloží.
Pokiaľ súd, podľa medializovaných informácii, po vynesení odsudzujúceho rozsudku vydal príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadil výkon trestu odňatia slobody tohto odsúdeného, Policajný zbor v tomto čase mohol začať konať len pod ťarchou tých okolností, ktoré už nastali, a teda pokiaľ Róbert Okoličány územie Slovenskej republiky už opustil, vykonávať úkony smerujúce k jeho vypátraniu v zahraničí, kde sa nachádza. Príslušníci Policajného zboru takpovediac naskočili do rýchlo rozbehnutého vlaku a začali robiť všetko preto, aby odsúdeného zločinca vypátrali a do výkonu trestu odňatia slobody aj dodali. Vyjadrenia o tom, že Policajný zbor zlyhal či niečo hrubo zanedbal, sú však prihliadnuc na doposiaľ známe okolnosti uvedeného prípadu nielen predčasné, ale zatiaľ aj neopodstatnené.
Vyššie uvedenou analýzou vzniknutej situácie a jej okolností je evidentné, že Policajný zbor mohol zabrániť úteku obžalovaného Róberta Okoličányho len vtedy, keď by bol o to včas, príslušným orgánom a zákonným spôsobom požiadaný. Následne mohol Policajný zbor zvažovať (prípadne navrhovať dožiadajúcemu orgánu) použitie vhodných ITP či vhodnej OPČ, ktoré by dosiahli a splnili účel ich nasadenia, a teda zabezpečenie dodania osoby obžalovaného / odsúdeného po vynesení rozsudku do výkonu trestu odňatia slobody. Žiadny zo spravodajských portálov však neinformoval o tom, či Policajný zbor bol o niečo takéto požiadaný, a teda ako konkrétne a v čom zlyhal. Z medializovaných článkov je však cítiť, že ich jediným účelom a cieľom je snaha vytvoriť medzi laickou verejnosťou obraz o nečinnosti, nezákonnom postupe a obrovskom zlyhaní polície. Autori týchto článkov si však neuvedomujú, že činnosť, ktorú vo svojich článkoch (takmer totožne) opisujú, a ktorú podľa nich mal Policajný zbor vykonávať už dlho pred vynesením odsudzujúceho rozsudku, nemá žiadnu oporu v zákone a práve naopak, spôsobila by protizákonnú až protiústavnú činnosť polície. Otázkou však zostáva, či by sa v takomto prípade nezačali vo veľmi krátkom čase objavovať v médiách články, poukazujúce na tento protizákonný a protiústavný postup polície…