Sťažnosť v trestnom konaní ako riadny opravný prostriedok proti uzneseniu, je bežnou súčasťou praxe vyšetrovania. Týmto opravným prostriedok je možné napadnúť každé uznesenie policajta, okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Napriek tomu, že sa s tým policajti často nestretávajú, a spravidla sa o svojich rozhodnutiach, ich obsahu, dôvodnosti, logickosti, ďalšom zotrvaní v Policajnom zbore, ako i o svojom vzdelaní a vedomostiach, ktoré ich k rozhodnutiu viedli, dozvedajú v sťažnostiach skôr negatívne názory sťažovateľa, existuje v Trestnom poriadku aj inštitút výslovného vzdania sa sťažnosti a vzatia sťažnosti späť. Upravuje ho § 188 Trestného poriadku. Oprávnená osoba (definovaná v § 186 TP) podľa § 188 ods. 2 TP môže už podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Nasledujúce ustanovenia § 188 TP, konkrétne v ods. 3 ďalej ustanovujú podmienky vzatia sťažnosti späť, ktorá bola podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou, ako je sám obvinený.
Nakoľko sa väčšina poverených príslušníkov ako i vyšetrovateľov PZ v praxi s takýmito situáciami stretávajú skôr výnimočne, je účelom tohto článku poukázať na ustanovenie § 188 ods. 4 TP.
§ 188 ods. 4 TP: Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom o tom rozhoduje predseda senátu.
V prípade ak je poverenému príslušníkovi alebo vyšetrovateľovi PZ doručená sťažnosť, spravidla bez odkladu predloží vyšetrovací spis dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie o tejto sťažnosti. Ak následne, napríklad o niekoľko dní, obdrží vzatie tejto sťažnosti späť, toto taktiež bez odkladu predloží dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie.
Iná situácia pre poverených príslušníkov a vyšetrovateľov PZ však nastáva v prípade, ak sťažnosť, ktorá im bola doručená ešte nepredložia orgánu príslušnému na rozhodnutie, teda dozorujúcemu prokurátorovi, a v tomto čase obdržia od sťažovateľa vzatie podanej sťažnosti späť. Teda v praxi si obvinený môže v jeden deň podať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a zároveň o jeden či dva dni môže sťažovateľ doručiť vzatie tejto sťažnosti späť. V takomto prípade spravidla ešte policajt nestihol predložiť sťažnosť orgánu príslušnému na rozhodnutie, a teda v zmysle ustanovenia § 188 ods. 4 TP je povinný sám, ako orgán proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, uznesením rozhodnúť o tom, že berie na vedomie vzatie sťažnosti obvineného (alebo inej oprávnenej osoby) späť. Táto krkolomná slovná kombinácia vychádza pritom priamo z ustanovenia § 188 ods. 4 TP, ktorý hovorí…..vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán…..V praxi to teda znamená, že poverený príslušník alebo vyšetrovateľ PZ, vydá uznesenie podľa § 188 ods. 4 TP, v ktorom by (pre lepšiu zrozumiteľnosť) mohol uviesť, že berie na vedomie vzatie sťažnosti obvineného (či inej oprávnenej osoby) späť. Nakoľko tieto situácie v praxi často nenastávajú, nie je vzor takéhoto uznesenia obsiahnutý ani vo vzoroch pre vyšetrovateľov a poverených príslušníkov PZ vydávaných Prezídiom Policajného zboru a Akadémiou Policajného zboru.
Príklad takéhoto uznesenia Najvyššieho súdu SR podľa § 188 ods. 4 TP prikladáme v prílohe. Pre úplnosť však upozorňujeme, že ide o uznesenie súdu, pričom v prípade, ak takéto uznesenia vydáva policajt, je ho možné podľa § 185 ods. 2 TP napadnúť sťažnosťou, nakoľko TP takúto možnosť vo svojich ustanoveniach nevylučuje (ako napríklad v prípade uznesenia o začatí trestného stíhania).
Trestný poriadok v § 188 ods. 4 tiež ustanovuje, že takéto vzatie sťažnosti späť sa vezme uznesením na vedomie, ak niet prekážok. Prekážkou môže byť v tomto prípade napríklad skutočnosť, že v prípade ak sťažnosť bola podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou (nie však prokurátorom), je k vzatiu takejto sťažnosti späť potrebný výslovný súhlas obvineného. V prípade ak takého niet, ide o prekážku, ktorá spôsobí, že príslušný OČTK nevezme uznesením vzatie sťažnosti späť na vedomie, ale bude o sťažnosti riadne rozhodovať. Taktiež prekážkou môže byť situácia, kedy bolo vzatie sťažnosti späť podané po tom, ako už bolo o podanej sťažnosti rozhodnuté alebo keď sťažnosť späť vzala osoba, ktorá na to nie je oprávnená.