Väzba, v priebehu prípravného konania často nazývaná aj vyšetrovacia väzba, je jedným zo základných inštitútov zaistenia osôb dôležitých pre trestné konanie, upravených v štvrtej hlave prvej časti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Vzatím obvineného do väzby z väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) (prípadne aj z viacerých väzobných dôvodov súčasne) však práca s takýmto obvineným ani zďaleka nekončí. Trestný poriadok v § 76 ods. 6 a ods. 7 ustanovuje, že celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť:
– 12 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin (z čoho pre prípravné konanie pripadá najviac 7 mesiacov),
– 36 mesiacov, ako je vedené trestné stíhanie pre zločin (z čoho pre prípravné konanie pripadá najviac 19 mesiacov) a
– 48 mesiacov, ako je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin (z čoho pre prípravné konanie pripadá najviac 25 mesiacov).
Zároveň však § 76 ods. 2 Trestného poriadku ustanovuje, že základná lehota väzby v prípravnom konaní predstavuje 7 mesiacov. Uvedené sa vzťahuje na každú väzbu, a to bez ohľadu na to, či je proti obvinenému vedené trestné stíhanie za prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. V prípade ak v rámci prípravného konania aj po uplynutí základnej lehoty väzby podľa názoru vyšetrovateľa či dozorujúceho prokurátora dôvody väzby naďalej trvajú, je potrebné navrhnúť sudcovi pre prípravné konanie predĺženie tejto základnej lehoty väzby. Predĺženie väzby je možné maximálne o ďalších 7 mesiacov, a to aj opakovane, až do dosiahnutia vyššie uvedenej celkovej lehoty väzby pre ten – ktorý druh trestného činu, ktorý je obvinenému vo väzbe kladený za vinu. Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku možno predĺžiť lehotu väzby len vtedy, ak bol takýto návrh podaný včas, a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Aj keď sa vyššie uvedená základná lehota trvania väzby v dĺžke 7 mesiacov môže vyšetrovateľovi či dozorujúcemu prokurátorovi javiť ako dostatočne dlhá a v prípade potreby ľahko predĺžiteľná, je potrebné upozorniť na zradné ustanovenie § 76 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré hovorí, že v prípade návrhu na predĺženie lehoty väzby musí byť tento návrh podaný najmenej 20 pracovných dní pred jej uplynutím. Prihliadnuc na skutočnosť, že kalendárny mesiac obsahuje 4 – 5 víkendov, a v niektorých prípadoch aj jeden či dokonca viac štátnych sviatkov, alebo dní pracovného pokoja, dochádza v praxi k situácii, že prokurátor musí uvedený návrh podať v dostatočnom predstihu, a to dokonca ešte aj niekoľko dní pred uplynutím už šiestich mesiacov, odkedy je osoba vo väzbe, resp. odkedy bola zadržaná alebo jej bola obmedzená osobná sloboda. Za týmto účelom musí byť vyšetrovateľom vedúcim vyšetrovanie predložený dozorujúcemu prokurátorovi vyšetrovací spis ešte oveľa skôr, nakoľko dozorujúci prokurátor potrebuje minimálne niekoľko dní na jeho preštudovanie, zváženie trvania dôvodov väzby, napísanie návrhu a jeho doručenie spolu s vyšetrovacím spisom príslušnému súdu. Tak, aby bol súdu návrh doručený najmenej 20 pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty väzby. V prípade, ak by takýto návrh bol súdu doručený 19 či menej pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty väzby, podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku návrh nebol podaný včas, v dôsledku čoho nie je možné lehotu väzby predĺžiť. V takomto prípade je prokurátor povinný postupovať podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku, a teda prepustiť obvineného na slobodu, a to najneskôr v posledný deň trvania lehoty väzby.
Pre príklad, mesiac jún má 30 dní a v roku 2019 má 5 víkendov a začína sobotou. Znamená to, že len samotných 5 víkendov skracuje tento mesiac na rovných 20 pracovných dní. V prípade, ak by sa v tomto mesiaci vyskytol nejaký ďalší štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, nestačil by ani celý kalendárny mesiac jún 2019 na to, aby sa v ňom našlo aspoň 20 pracovných dní. Je preto dôležité, aby si každý vyšetrovateľ vedúci vyšetrovanie vo väzobnej trestnej veci reálne (najlepšie s kalendárom v ruke a dvakrát) spočítal počet pracovných dní predchádzajúcich poslednému dňu lehoty väzby, a to najmä s dôrazom na víkendy, štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Taktiež je potrebné upriamiť svoju pozornosť na to, že niektoré sviatky (najmä Veľká noc) pripadnú každý rok na iné obdobie, prípadne sa môžu vyskytnúť jednorazové štátne sviatky, ako napríklad 30.10.2018 – 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa. Samotný deň, ktorý nám výpočtom vyjde, je však dňom, kedy najneskôr musí dozorujúci prokurátor doručiť uvedený návrh na príslušný súd. Prihliadnuc na vyššie uvedené, je preto potrebné zo strany vyšetrovateľa vyšetrovací spis pripraviť a predložiť prokurátorovi ešte oveľa skôr, a to minimálne s týždňovým, a v zložitejších veciach aj s dvojtýždňovým predstihom. V praxi to tak znamená, že vyšetrovateľ predkladá dozorujúcemu prokurátorovi vyšetrovací spis za účelom predĺženia 7 mesačnej základnej lehoty väzby už v priebehu 5. mesiaca trvania väzby.
Pôvodné znenie Trestného poriadku účinné do 31.01.2009 počítalo v § 76 s lehotou väzby v trvaní 6 mesiacov (táto však nebola zákonom označovaná ako základná lehota väzby), pričom k jej predĺženiu mohlo dôjsť vtedy, ak bol návrh prokurátora doručený súdu najmenej 15 pracovných dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty väzby. S účinnosťou od 01.02.2009 však došlo jednak k zavedeniu a predĺženiu základnej lehoty väzby v trvaní 7 mesiacov, ako i k predĺženiu lehoty na podanie návrhu na predĺženie väzby z 15 pracovných dní na 20 pracovných dní.