Po predošlom príspevku venujúcom sa výzvam policajtov vo všeobecnosti sa v nasledujúcom článku zaoberáme výkladom § 34 Zákona o Policajnom zbore, ktorý ustanovuje základný právny rámec vzťahu výzvy policajtov smerom k jej adresátovi.
Podľa § 34 Zákona o Policajnom zbore (ďalej ZoPZ) je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.
Ustanovenie paragrafu 34 je podľa teórie práva imperfektnou právnou normou, v ktorej absentuje sankcia za porušenie žiaduceho správania, v tomto prípade uposlúchnutie výzvy, pokynu, príkazu a požiadavky policajta, resp. strpenie výkonu jeho oprávnení. Sankcie za neuposlúchnutie týchto požiadaviek policajta možno vyvodiť z osobitných právnych predpisov, ktorými sú napríklad Zákon o priestupkoch – § 47 ods. 1 písm. a) – neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci (pokuta až do 100 eur), a Zákon o cestnej premávke – § 3 ods. 2 písm. c) – podľa ktorého je každý účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení a iné. Príkaz sa nachádza napríklad v oprávnení policajta zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určitom mieste podľa § 27 ZoPZ. Pokynmi môžeme rozumieť najmä tzv. faktické pokyny pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Faktickým pokynom môže byť postoj policajta riadiaceho križovatku, ktorý znamená pre prichádzajúcich vodičov buď signál „voľno“ alebo „stoj“. Požiadavka je spojená napríklad s oprávneniami podľa § 17 a § 17a ZoPZ, kde je policajt oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie a informácie.
Mimo doposiaľ uvedených môže policajt dávať výzvy, požiadavky, pokyny a príkazy, ktoré nie sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne vyjadrené. Tieto môžu súvisieť predovšetkým so zaistením bezpečnosti policajta alebo iných osôb ako aj ukončením páchaného protiprávneho konania. Podmienkou je, aby bola táto výzva daná v medziach zákona a aby sledovala legitímny cieľ. Pokiaľ policajt pri výkone právomoci vysloví výzvu, ktorá smeruje k dosiahnutiu legitímneho cieľa, bude neuposlúchnutie takejto výzvy možné posúdiť ako priestupok v zmysle spomínaného § 47 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch a za splnenia zákonných podmienok bude možné jeho páchateľa predviesť za účelom podania vysvetlenia. Ide povedzme o výzvy, aby osoba pri kontrole totožnosti vytiahla ruky z vreciek (nie z dôvodu zdvorilosti, ale z bezpečnostného hľadiska), aby odložila určitý predmet pri komunikácii s policajtom (sklenená fľaša, tyč), aby nesiahala do odkladacích priestorov vo vozidle, kam policajt vykonávajúci kontrolu nevidí, aby stiahla zadné okná na vozidle, ktoré sú vybavené tmavými fóliami, aby policajt videl aj osoby na zadných sedadlách, aby odstúpila od policajta a tento si mohol zachovať od osoby bezpečnú vzdialenosť, aby pri kontrole vypla motor motorového vozidla a podobne. Žiadne zákonné ustanovenie policajta nezmocňuje na vydanie nami uvádzaných konkrétnych výziev, no pre zabezpečenie riadneho výkonu jeho právomoci môžu byť náležite potrebné. Pochopiteľne, policajt by nemal kategoricky vyžadovať od osôb napríklad vytiahnutie rúk z vreciek oblečenia, ale keď z ďalších okolností vyplynie, že osoba by mohla pod oblečením skrývať zbraň, t.j. akýkoľvek predmet, ktorým možno útok voči telu spraviť dôraznejším, a je predpoklad, že sa môže chystať na útok voči policajtovi alebo inej osobe, je takáto výzva dôvodná. Podobne môže osoba siahať po zbraň nachádzajúcu sa v motorovom vozidle pri jeho zastavení policajtmi, alebo môže pristupovať k policajtovi na minimálnu (osobnú) vzdialenosť pod zdanlivou zámienkou prečítania jeho mena na menovke. Možno tak povedať, že osoba sa a priori nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania, ale hlavne kvôli požiadavke bezpečnosti, je povinná takúto výzvu uposlúchnuť a jej neuposlúchnutie možno vynucovať sankciami. Z logiky veci vyplýva, že osoba, ktorá má záujem rešpektovať oprávnenia policajta a nechce konať protiprávne, nemá dôvod uvedenú výzvu nesplniť, a teda vypnúť motor v motorovom vozidle pri jeho zastavení, nechať ruky na volante, odstúpiť od policajta na požadovanú vzdialenosť a pod.
Ďalšou skupinou sú výzvy, ktorými sa policajt snaží zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo osôb. Zaiste, policajt môže vyzvať osobu, aby ako chodec nekráčala po jazdnom pruhu pre vozidlá (a nepôjde o aplikáciu oprávnenia v zmysle § 27 ZoPZ), aby ustúpila od ďalšej osoby, ktorú pri preverovaní oznámenia uráža alebo jej hrozí napadnutím, aby napríklad neliezla na stĺp elektrického vedenia a podobne. Všetkými takýmito výzvami policajt sleduje zabezpečenie bezpečnosti inej osoby, čo je de facto jeho povinnosťou. Takáto osoba, ktorá ignoruje jeho výzvu, môže byť v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) ZoPZ zaistená, nakoľko svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie (lezie na stĺp elektrického vedenia) alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok.
Výzvy, požiadavky, pokyny a príkazy policajta musia byť obligatórne posudzované od prípadu k prípadu, t.j. vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli vydané, osobu, voči ktorej smerovali a hlavne podľa cieľa, ku ktorému smerovali. Ak policajt za splnenia ďalších podmienok výzvou sleduje legitímny cieľ, tak takáto výzva požíva ochranu v zmysle zákona, jej splnenie je vynútiteľné (použitím donucovacích prostriedkov ak sa osoba napriek výzve policajta k nemu bezdôvodne približuje na bližšiu ako bezpečnú vzdialenosť s nebezpečným predmetom) a zároveň sankcionovateľné ako priestupok v zmysle osobitného predpisu.
Zhrnutím možno uviesť, že aj nepomenované výzvy policajta sú výzvami zákonnými, ich uposlúchnutie je vynútiteľné a sankcionovateľné, ak kumulatívne spĺňajú nasledujúce podmienky: 1. ide o výzvu danú v súvislosti s plnením úloh podľa ZoPZ, 2. výzva spĺňa podmienky primeranosti, 3. sleduje sa ňou legitímny cieľ, 4. je adresná a dostala sa do sféry vnímania jej adresáta.