Dňom 01.08.2019 nadobudla účinnosť aktuálne posledná novelizácia Trestného zákona pod č. 214/2019 Z. z., o ktorej sme Vás informovali v článku dňa 03.07.2019.
Jednou z najciteľnejších zmien pri tejto novelizácií pre vyšetrovateľov OKP OR PZ ako i pre poverených príslušníkov PZ je zmena v § 212 Trestného zákona (TZ) – trestný čin krádeže. Doterajší ods. 2 bol presunutý do ods. 1, ktorého je súčasťou. Teda do 31.07.2019 zaužívané „2fko“ sa stalo „1géčko“ a v nadväznosti na to sa „posúvajú“ vyššie aj všetky ďalšie odseky § 212 (nakoľko pôvodný ods. 2 zanikol splynutím do ods. 1), a teda z „3béčka“ dnes už máme „2béčko“ a zároveň posledný ods. 5, čo sa označenia týka, úplne zanikol a obsahovo sa presunul do ods. 4. Uvedenou zmenou tak zanikli doterajšie dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže a zostala už len jedna uvedená v § 212 ods. 1 TZ.
Tak ako sme v predchádzajúcom článku predpokladali, táto novelizácia mala mať podstatný vplyv pri určovaní príslušnosti vyšetrovateľa OKP OR PZ alebo povereného príslušníka, nakoľko boli medzi príslušníkmi PZ identifikované viaceré kvalifikačné nezhody najmä v prípade právnej kvalifikácie trestného činu krádeže spáchaného vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takéto konania boli do 31.07.2019 v závislosti od výkladu TZ príslušnou súčasťou PZ kvalifikované ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e) TZ, ktorým je definovaný závažnejší spôsob konania – vlámaním. Dnes je zrejmé, že uvedená novelizácia vyriešila aspoň tento problém a od 01.08.2019 sa krádež spáchaná vlámaním, pri ktorej nebola spôsobená aspoň značná škoda – teda drvivá väčšina takýchto krádeží, má kvalifikovať ako prečin s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky (novelizovaný § 212 ods. 1 a ods. 2), čo opätovne zaviedlo vecnú príslušnosť povereného príslušníka PZ.
Po uvedenej novelizácii sa však viacero kolegov z radov vyšetrovateľov OKP OR PZ ako i poverených príslušníkov PZ na nás obrátilo s otázkou, ako postupovať v prípade krádeže vlámaním do obydlia, a teda za súčasného spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 TZ. V prípade včlenenia spôsobu spáchania skutku – vlámaním do trestného činu krádeže (a nie porušovania domovej slobody), dochádza ku kvalifikácii takéhoto konania páchateľa nasledovne:
a) 212 ods. 1 písm. a), písm. b) a § 194 ods. 1 (t. j. vecná príslušnosť OO PZ).
Táto situácia je pre páchateľa priaznivejšia, nakoľko horná hranica trestnej sadzby pri tejto kvalifikačnej kombinácii je najviac 3 roky.
V prípade ak však včleníme spôsob spáchania skutku – vlámaním (resp. prekonaním prekážky) do trestného činu porušovania domovej slobody (a nie krádeže), dochádza ku kvalifikácii takéhoto konania páchateľa nasledovne:
b) § 212 ods. 1 písm. a) a § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), resp. písm. b) (t. j. vecná príslušnosť OKP).
Pri takejto kvalifikácii ide o prípad pre páchateľa nepriaznivejší, nakoľko horná hranica trestnej sadzby pri tejto kvalifikačnej kombinácii je najviac 5 rokov.
Pre úplnosť hneď doplníme, že zahrnutie spôsobu spáchania trestného činu – vlámaním pri tomto jednočinnom súbehu trestných činov k obom trestným činom – teda ku krádeži ako i k porušovaniu domovej slobody, čím by vznikla kvalifikácia – § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) + § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), resp. písm. b) (t. j. vecná príslušnosť OKP) je z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1 TZ neprijateľné. Rovnaký znak skutkovej podstaty trestného činu (v tomto prípade podľa § 138 písm. e) TZ) nie je možné v neprospech obvineného pričítať viackrát.
Na facebooku Poradca Policajta prebehlo nedávno hlasovanie, pri ktorom sa 42 z Vás vyjadrilo, že na Vašich útvaroch je v takýchto prípadoch používaná kvalifikácia uvedená vyššie pod písmenom a) – teda vec realizuje poverený príslušník PZ a 69 z Vás sa vyjadrilo, že ich súčasť využíva kvalifikáciu uvedenú vyššie pod písmenom b) – teda vec realizuje vyšetrovateľ PZ. V drvivej väčšine prípadov ste nám aj ozrejmili, že sa takýto postup volí buď na základe pokynu mieste príslušného Okresného prokurátora alebo riaditeľa OR PZ.
Uvedené je dôležité nielen pre samotných príslušníkov PZ, ale aj pre páchateľa. Z pohľadu páchateľa je pre neho samozrejme priaznivejšie zahrnutie spôsobu spáchania skutku – vlámaním do trestného činu krádeže, kedy mu hrozí nižší trest. Avšak nemalo by byť na území jednej krajiny možné, aby v jednom kraji, či okrese hrozil páchateľovi za rovnaké protiprávne konanie takto rozdielny trest.
Pred nasledujúcim odsekom upozorňujeme, že Poradca Policajta nie je žiadnym oficiálnym a ani záväzným poradným orgánom príslušníkov PZ pre výkon ich služobnej činnosti a vyjadruje názory a skúsenosti autorov na danú problematiku. Preto pre služobnú činnosť príslušníkov PZ nie je nižšie uvedená úvaha týkajúca sa trestno-právnej kvalifikácii modelového skutku krádeže záväzná a ani odôvodňujúca ich postup a už v žiadnom prípade neslúži ako náhrada za pokyny uložené nadriadenými orgánmi, či už v rámci Policajného zboru alebo v priebehu trestného konania (dozorujúci prokurátor). Autori projektu Poradca Policajta preto nemôžu vydať žiadne záväzné a ani zjednocujúce stanovisko k tejto problematike tak, ako nás mnoho z Vás žiadalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.05.2011 rozhodoval pod spisovou značkou 2 Tdo 14/2011 o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline. Obvinený bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) TZ, spáchaného v súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ s poukazom na § 138 písm. e) TZ. Páchateľ sa vlámal do priestoru, kde okrem krádeže vecí poškodil trezor, čím sa dopustil aj trestného činu poškodzovania cudzej veci.
Obvinený v dovolaní uvádzal, že uvedená právna kvalifikácia je neprijateľná, lebo úmysel obvineného smeroval ku krádeži na čo sa vzťahuje ustanovenie § 212 ods. 2 písm. a) TZ, a preto použitá právna kvalifikácia skutku aj ako zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ, odporuje trestnoprávnej teórii, podľa ktorej konanie páchateľa je treba posudzovať podľa jeho úmyslu. V tomto prípade úmyslom páchateľa bolo dopustiť sa krádeže. Poškodenie trezoru bolo len okolnosťou, ktorá nastala v snahe dosiahnuť tento cieľ.
NS SR uvedené dovolanie zamietol ako nedôvodné a konštatoval, že v predmetnej trestnej veci oba konajúce súdy postupovali správne, pokiaľ konanie obvineného posúdili ako jeden skutok, ktorým bolo spáchaných viac trestných činov tzn. ako jednočinný súbeh trestného činu krádeže (§ 212) a trestného činu poškodzovania cudzej veci (§ 245). Za jeden skutok sa považujú všetky prejavy páchateľovej vôle navonok, ktoré sú pre následok v príčinnej súvislosti a sú zahrnuté zavinením. V tejto súvislosti nebolo možné súhlasiť s dovolacou námietkou obvineného, že predmetný skutok bolo potrebné posúdiť len podľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ, pretože jeho úmysel smeroval len k zmocneniu sa cudzej veci a nie k poškodeniu cudzej veci. Uvedený názor je podľa NS SR v úplnom rozpore s trestnoprávnou teóriou a praxou, pretože každý skutok má byť zásadne posúdený podľa všetkých zákonných ustanovení, ktoré naň dopadajú, čím sa najlepšie vystihne jeho povaha aj nebezpečnosť konania páchateľa, čo je koniec – koncov zmyslom jednočinného súbehu. Pre doplnenie uvedieme, že páchateľ spôsobil krádežou vlámaním škodu 589,98,- eur, čo v tom čase NS SR vyhodnotil ako zločin krádeže vlámaním podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ (čo jemu podriadené súdy nesprávne kvalifikovali – viď nižšie). Avšak NS SR dodáva, že obvinený zároveň v jednočinnom súbehu naplnil aj všetky zákonné znaky trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ, t.j. tiež závažnejším spôsobom podľa § 138 písm. e) TZ (vlámaním). NS SR uznal, že jemu podriadené súdy nepoužili správnu trestno-právnu kvalifikáciu konania obvineného, nakoľko podľa pravidla prednosti prísnejšej trestnosti sa mal závažnejší spôsob konania pričítať k tomu skutku, ktorý je podľa osobitnej časti TZ prísnejšie trestný, a teda skutok mal byť kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ a až následne ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ, nakoľko za krádež hrozil páchateľovi trest odňatia slobody až 10 rokov, kým v prípade poškodzovania cudzej veci v ods. 3 je to „len“ 8 rokov. Rozmenené na drobné, NS SR teda zistil, že jemu podriadené súdy rozhodli práve v prospech obvineného a nie v jeho neprospech, a to dokonca aj vtedy, kedy nedodržali ustanovenie § 38 ods. 1 TZ a pričítali závažnejší spôsob konania – vlámaním, k obom spáchaným trestným činom. Aj pri takto krkolomnej kvalifikačnej kombinácii podriadených súdov v konečnom dôsledku namiesto hornej hranice trestnej sadzby 10 rokov, hrozilo takto páchateľovi „iba“ 8 rokov. Následne sa postupne do praxe zaviedlo využívanie kvalifikácie krádeží vlámaním (pri spôsobení aspoň malej škody) podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ až do 01.08.2019.
Vyššie uvedený prípad sa určitým spôsobom zhoduje aj so spáchaním trestných činov krádeže a porušovania domovej slobody. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 TZ však nemožno tú istú okolnosť spáchania trestného činu pričítať páchateľovi dvakrát. Do 01.08.2019 obsahoval trestný čin krádeže dve základné skutkové podstaty, pričom však jedno konanie páchateľa (krádež vlámaním so škodou nad 266,- eur) nebolo možné kvalifikovať oboma základnými skutkovými podstatami súčasne, teda podľa § 212 ods. 1 aj § 212 ods. 2 písm. a). Preto sa v prípade škody nad 266,- eur používal až ods. 4, ktorý tento závažnejší spôsob konania v písm. b) obsahoval.
Od 01.08.2019 však zákonodarca novelizoval trestný čin krádeže, ktorý už neobsahuje dve základné skutkové podstaty, a vlámanie je možné spolu s malou škodou zahrnúť do kvalifikácie už v rámci jednej základnej skutkovej podstaty. Prihliadnuc na vyššie uvádzanú zásadu prísnejšej trestnosti (z rozsudku NS SR) ako i na ustanovenie § 38 ods. 1 TZ uvádzame, že od 01.08.2019 je potrebné trestný čin krádeže spáchanej spolu s porušovaním domovej slobody (obsahujúci spôsob spáchania – vlámaním) kvalifikovať nasledovne:
a) V prípade vlámania do bytu, pri ktorom nebola odcudzením veci spôsobená ani malá škoda, je potrebné skutok kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Pre úplnosť, a zároveň aj pre ďalšie prípady rozoberané nižšie uvádzame, že podľa Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2015 trestný čin porušovania domovej slobody v ustanovení § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ predpokladá taký spôsob prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu do obydlia, ktorý nenapĺňa znaky vlámania podľa § 122 ods. 4 TZ. Ak forma prekonania prekážky, ktorá bráni vniknutiu do obydlia, je subsumovateľná pod pojem „vlámanie“ podľa § 122 ods. 4 TZ, ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ, t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania – vlámaním podľa § 138 písm. e) TZ. Jednočinný súbeh trestných činov krádeže podľa § 212 TZ. a porušovania domovej slobody podľa § 194 TZ je možný vzhľadom na rôznosť chránených objektov týchto trestných činov. Ak bol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jednak zákonným znakom (znakom základnej skutkovej podstaty) jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť (vlámanie) len raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby. Prísnejšia trestná sadzba je v tomto prípade determinantom vzťahu špeciality, a teda výberu právnej kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu trestných činov, alebo použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Ak je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije sa rovnako len raz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája prísnejšiu trestnosť činu (vzťah špeciality ako hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem“).
b) V prípade, ak pri vlámaní do bytu bola odcudzením veci spôsobená malá škoda, je potrebné skutok kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom sa znak vlámania pričíta k trestnému činu, ktorý je za zohľadnenia všetkých okolností spáchania trestného činu prísnejšie trestný, čo je v tomto prípade trestný čin porušovania domovej slobody (horná hranica trestnej sadzby 5 rokov).
c) V prípade, ak pri vlámaní do bytu bola odcudzením veci spôsobená väčšia škoda, je potrebné skutok kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom sa znak vlámania opäť pričíta k trestnému činu, ktorý je za zohľadnenia všetkých okolností spáchania trestného činu prísnejšie trestný, čo je aj v tomto prípade trestný čin porušovania domovej slobody, obdobne ako v predchádzajúcom prípade (horná hranica trestnej sadzby 5 rokov, krádež – 3 roky). Väčšia škoda spôsobená krádežou sa zahrnie k trestnému činu krádeže, nakoľko v prípade trestného činu porušovania domovej slobody spôsobenie škody Trestný zákon ani nepredpokladá.
d) V prípade, ak pri vlámaní do bytu bola odcudzením veci spôsobená značná škoda, je potrebné skutok kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pri ktorom sa znak vlámania pričíta k trestnému činu, ktorý je za zohľadnenia všetkých okolností spáchania trestného činu prísnejšie trestný, čo je v tomto prípade trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona. Tu spôsobenie značnej škody pri krádeži vlámaním svojou trestnosťou prevyšuje trestnosť pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ (krádež – 10 rokov vs. porušovanie domovej slobody – 5 rokov).
e) V prípade, ak pri vlámaní do bytu bola odcudzením veci spôsobená škoda veľkého rozsahu, bude skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, keďže za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 15 rokov. (opäť 15 rokov vs. 5 rokov).
Vo všetkých uvedených prípadoch je vzhľadom na výšku hroziaceho trestu odňatia slobody vecne príslušným konať vyšetrovateľ OKP OR PZ, resp. vyšetrovateľ OKP KR PZ v prípade obzvlášť závažného zločinu.
Vyššie uvedené pravidlá sa tiež uplatnia aj pri súbehu trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona a napríklad trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, resp. iného trestného činu spáchaného v súbehu s trestným činom krádeže.