Dňa 26.09.2019 bol na stránke www.poradcapolicajta.sk zverejnený článok pod názvom Domová prehliadka a prehliadka iných priestorov a pozemkov – od podnetu k vykonaniu od autora JUDr. Michala Šándora, na ktorý článkom zo dňa 05.12.2019 reagoval protichodným názorom mjr. Ing. Marek Toman.
Ing. Marek Toman v článku uvádza, že nesúhlasí s názorom uvádzaným v článku JUDr. Michala Šándora a podnet, resp. následne samotný príkaz na vykonanie prehliadky musí obsahovať priamo vo svojej výrokovej časti ( nielen v odôvodnení ) meno osoby, u ktorej sa má prehliadka vykonať, resp. do práva na domovú slobodu ktorej, sa má takýmto zákonným spôsobom zasiahnuť. Uvedené analogicky odvodzuje najmä zo znení jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, ktoré počítajú s označením osoby, u ktorej sa má prehliadka vykonať, s doručením príkazu takejto osobe, s umožnením jej účasti na tomto procesnom úkone a podobne.
Samozrejme, v rámci trestného konania existuje veľmi veľa tzv. neproblémových, či ideálnych prípadov, kedy naozaj vieme, že osoba, u ktorej sa v zmysle ustanovení Trestného poriadku má / môže vykonať prehliadka, trvalo a preukázateľne využíva len jeden priestor na bývanie, prípadne vlastní len jednu nehnuteľnosť, v ktorej zároveň aj býva, a to buď sama alebo spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi. Tieto skutočnosti sa následne potvrdia aj cestou operatívneho preverovania, ako i na mieste výkonu prehliadky samej.
V značnej časti prípadov sa však vyšetrovateľ PZ, ktorý plánuje prehliadku vykonať, stretáva so situáciou, kedy osoba vlastní viacero nehnuteľností, bytových ako i nebytových priestorov, resp. evidované bydlisko tejto osoby (nahlasované ešte v časoch mladosti a zdieľania spoločnej domácnosti s rodičmi) ani náhodou nekorešponduje so skutočnosťou. Páchatelia trestnej činnosti veľakrát, najmä z dôvodu ochrany svojej osoby pred takými procesnými úkonmi ako sú domová prehliadka, využívajú na bývanie priestory, ktoré nie sú s ich osobou nijako späté. V takých prípadoch je len otázkou dobrého operatívneho preverovania, či sa dokáže ustáliť priestor, kde osoba skutočne býva. Táto skutočnosť však nevylučuje to, že takáto osoba môže mať akékoľvek veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo určené na páchanie trestnej činnosti, uskladnené v ktorejkoľvek inej nehnuteľnosti ktorú vlastní, alebo aj v takej, ktorú nevlastní, ale si ju len priamo alebo dokonca i nepriamo prenajíma (napr. nájom resp. podnájom).
Samozrejme z dôvodu možného zmarenia takéhoto procesného úkonu, nie je možné dopodrobna a vierohodne preveriť všetky do úvahy pripadajúce možnosti ubytovania takejto osoby ako i ďalšie priestory, ktoré by pripadali do úvahy, nakoľko toto by jednoznačne viedlo k odhaleniu úmyslu polície ešte pred vykonaním samotnej domovej prehliadky.
Pokiaľ teda budeme vychádzať z názoru Ing. Mareka Tomana, že v prípade prehliadky je potrebné, aby na tejto bolo vždy uvedené menovite komu sa ide vykonať, tak potom je potrebné k tomuto doplniť v prvom rade to, že je potrebné vykonať takúto prehliadku vo všetkých priestoroch, ktoré pripadajú aj keď len teoreticky do úvahy, a to v jednom čase. V druhom rade, narazí vyšetrovateľ PZ pri výkone prehliadky na skutočnosť opisovanú autorom článku – Ing. Tomanom a to, že v byte, ktorý síce vlastní alebo do nedávna mala v užívaní osoba, u ktorej sa má prehliadka vykonať, sa nachádza úplne iná osoba či rodina. Je to logickým vyústením toho, že jeden človek sa môže v jednom čase nachádzať len v jednom prehliadanom priestore. V takomto prípade autor článku navrhuje nevykonať domovú prehliadku, pokiaľ táto cudzia osoba hodnoverne preukáže, že si priestor riadne kúpila či prenajala. Dôvodom má byť podľa autora skutočnosť, že by sa jednalo o zásah do domovej slobody inej osoby, než sudca pre prípravné konanie predpokladal. S týmto názorom si dovolíme v plnej miere nesúhlasiť, pretože Trestný poriadok nikde nepredpokladá, že sa vykonaním domovej prehliadky nemôže zasiahnuť do domovej slobody inej osoby. Práve naopak, pri vykonávaní domových prehliadok je takmer pravidelné, že prehľadaný priestor užívajú aj iné osoby, napr. manžel, druh, deti, rodičia, či úplne cudzie osoby, ktoré si napríklad prenajímajú len jednu izbu v rodinnom dome či byte. Tieto však na samotnom príkaze nikdy uvedené nie sú a ani nebudú, no napriek tomu sa prehliadka vykoná a zasiahne sa priamo a citeľne aj do ich práva na domovú slobodu. Taktiež názor autora, že od vykonania prehliadky je možné upustiť, pokiaľ iná osoba, ktorá užíva priestor dostatočne preukázala napríklad kúpnou zmluvou či nájomnou zmluvou svoj vzťah k danému priestoru, nijako nekorešponduje s ustanoveniami Trestného poriadku. V prvom rade pri výkone domovej prehliadky sa napríklad už samotným vstupom do obydlia (napr. použitím PPÚ KR PZ) domová prehliadka začína, bez predchádzajúceho zisťovania, kto je alebo nie je v priestore. V druhom rade, pokiaľ sa vstup takýmto spôsobom nerealizuje, pri nenásilnom otvorení dverí na priestore, ktorý ma byť predmetom vykonania domovej prehliadky zo strany jeho užívateľa, sa predsa vyšetrovateľ PZ a ani iný člen skupiny vykonávajúcej prehliadku nemá dôvod dohadovať s osobou, či má alebo nemá právo domovú prehliadku vykonať alebo nie. Príkazy na domovú prehliadku sú vydávané spravidla v krátkom predstihu predtým, ako sa prehliadka ide reálne vykonať (obsahujúce aj časovo blízke rozpätie dátumov, v ktorých sa má prehliadka vykonať), a to na základe posledného zisteného, známeho a zistiteľného stavu a vzťahu k týmto priestorom. Takže z tohto dôvodu nemožno len na základe toho, že nám „medzi dverami“ niečo tvrdí osoba, ktorú sme v danom priestore neočakávali, upustiť od vykonania prehliadky. Užívateľ priestoru, ktorý sa v priestore nachádza, nám nie je povinný nič dokazovať a ani nič dokladovať a na druhej strane vyšetrovateľa PZ nemá prečo zaujímať, či takáto osoba má alebo nemá uzatvorenú platnú kúpnu alebo nájomnú zmluvu a skúmať jej obsah, rozsah, podmienky, podpisy a podobne. Aj v prípade, ak by tak tomu bolo, nikde nie je vylúčené, že páchateľ má v byte či v dome, ktorý pred nedávnom prenajal či predal priestor, kde má uskladnené svoje veci alebo kde sa sám nachádza. Uspokojiť sa s tvrdením, že už má byt či dom v prenájme niekto iný a páchateľ a ani jeho veci sa tu nenachádzajú, by bolo rovnako nedôsledné ako vykonať prehliadku len v priestore, kde podozrivá osoba býva a ostané priestory, ktoré vlastní či užíva, úplne opomenúť. Keďže v čase vydania príkazu na prehliadku existovali nielen podľa názoru vyšetrovateľa PZ a dozorujúceho prokurátora, ale i sudcu pre prípravné konanie dôvody na jej vykonanie v tomto konkrétnom obydlí, je potrebné túto vykonať, bez ohľadu na to, čo nám osoba nachádzajúca sa v tomto priestore tvrdí. Nájomná, kúpna či akákoľvek iná zmluva, ktorú vyšetrovateľovi PZ niekto pri začatí výkonu domovej prehliadky predloží, môže byť naozaj len smiešnou a vymyslenou zásterkou, ktorou si páchateľ chráni priestory, v ktorých sa nachádza alebo v ktorých uskladňuje veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo určené na páchanie trestnej činnosti. Vyšetrovateľ PZ toto nemá na mieste ako overiť (a to ani keby je podpis na týchto listinách úradne osvedčený) a jediným spôsobom, ako sa presvedčiť o tom, či užívateľ bytu tvrdí pravdu alebo nie, je domovú prehliadku vykonať. Samozrejme spôsobom, aby bolo osobám užívajúcim tento priestor zasiahnuté do domovej slobody len v miere, ktorá je naozaj nevyhnutná. Môže sa (a často sa aj stáva), že v prenajatom byte, ktorý vlastní osoba, u ktorej sa má domová prehliadka vykonať, síce vlastník dlhodobo nebýva, no stále tu má jednu uzamknutú miestnosť, ktorú nájomcovia nevyužívajú. Z dôvodu ochrany domovej slobody svojej ako i spolubývajúcich osôb sa môže nájomca (dokonca aj neúmyselne) dopustiť toho, že túto skutočnosť pri začatí výkonu prehliadky vyšetrovateľovi PZ radšej zatají a bude tvrdiť, že priestor má v prenájme už niekoľko mesiacov a vlastník ho nevyužíva. Toto síce aj bude pravda, no aj nebude.
Okrem uvedeného existuje aj množstvo bytových či nebytových priestorov, ktoré sú dlhodobo nikým nevyužívané, no ide o priestory, v ktorých je potrebné vykonať prehliadku, nakoľko bolo operatívnym zistením ustálené, že sa tu majú nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, no nikomu nie je zrejmé, kto tento priestor užíva, avšak je zrejmé, že ho neužíva jeho vlastník, či vlastníci, pričom vlastníkom môže byť aj právnická osoba.
Z vyššie uvedeného teda logicky vyplýva, prečo je vhodné v prvom rade označovať priestor, v ktorom sa má vykonať domová prehliadka a až následne sa zamýšľať nad potrebou uvádzať osobu, u ktorej má byť prehliadka vykonaná, a ktorej sa má takýmto procesným úkonom do domovej slobody zasiahnuť, nakoľko totožnosť tejto osoby vopred nevieme a často krát zistíme až na mieste výkonu prehliadky.