Všeobecné ustanovenia Trestného poriadku o doručovaní písomností podľa §§ 65 a nasl. sme spolu s ich vysvetlením rozobrali v predchádzajúcom článku zameranom na doručovanie písomností v trestnom konaní a možnosti OČTK pri uplatnení fikcie doručenia v zmysle Trestného poriadku. V tomto článku si rozoberieme praktické uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní uznesenia, a to najmä vo vzťahu k plynutiu lehoty na podanie sťažnosti oprávnenou osobou.
Pri uplatňovaní fikcie doručenia v prípade nevyzdvihnutia zásielky v odbernej lehote treba upriamiť pozornosť na žiaľ nesprávne ustálenú prax, a to najmä v tom smere, že v prípade, ak napr. poštovú zásielku, napríklad písomnosť obsahujúcu rozhodnutie OČTK, doručovanú adresátovi do vlastných rúk, adresát prevezme až v neskorší ako tretí deň od uloženia tejto poštovej zásielky na pošte (teda v čase, kedy by sme mohli už predpokladať fikciu doručenia) sa v praxi častokrát a nesprávne za deň doručenia písomnosti považuje až deň, kedy adresát túto zásielku skutočne prevzal, teda napríklad aj 17. deň plynúci od jej uloženia. Od tohto dňa je potom počítaná napríklad veľmi dôležitá lehota na podanie sťažnosti. Doplníme ešte, že aj keď poštové podmienky Slovenskej pošty, a.s., určujú adresátovi odbernú lehotu až 18 kalendárnych dní na vyzdvihnutie si uloženej zásielky, táto skutočnosť však nemá a nemôže mať vplyv na doručovanie v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
Pre lepšiu predstavu uvedieme praktický príklad, kedy je adresátovi adresovaná poštová zásielka – písomnosť, doručovaná do vlastných rúk adresáta, obsahujúca uznesenie o vznesení obvinenia. Poštový doručovateľ vykoná prvý pokus o jej doručenie v piatok 15.06.2018. Nakoľko nezastihne adresáta, oznámi adresátovi zanechaním upovedomenia v poštovej schránke termín, kedy bude vykonaný nový pokus o doručenie poštovej zásielky, a to 18.06.2018. Keďže aj tento pokus o doručenie je neúspešný, oznámi poštový doručovateľ zanechaním oznámenia o uložení zásielky adresátovi v poštovej schránke, že zásielka bude uložená na pošte, a tiež údaj, kde si môže adresát poštovú zásielku vyzdvihnúť – spravidla na najbližšej pobočke pošty. V prípade ak by si teda adresát zásielku uloženú na pošte vyzdvihol v dňoch 19. – 21.06.2018, presný deň kedy si vyzdvihne poštovú zásielku sa považuje za deň jej doručenia. Ak sa tak však v týchto dňoch nestane, deň 21.06.2018 sa považuje za deň doručenia tejto poštovej zásielky, teda aj v nej umiestnenej písomnosti, a to i v prípade, ak sa adresát o jej uložení vôbec ešte nedozvedel. Nakoľko sa v praxi však stáva, že adresát sa dostaví v neskorší ako tretí pracovný deň od uloženia zásielky na poštu – napríklad až v 10. deň, býva OČTK až tento deň nesprávne považovaný za deň doručenia poštovej zásielky. Od tohto dňa potom OČTK (relatívne nesprávne) počíta plynutie lehoty troch dní, resp. od 01.07.2018 troch pracovných dní, na podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu. Pokiaľ OČTK však dodrží všetky ustanovenia Trestného poriadku o doručovaní takejto písomnosti, teda ju doručuje na adresu, ktorú na tento účel adresát uviedol, doručuje ju do vlastných rúk a zároveň s opakovaným doručením, tak za splnenia týchto podmienok § 66 ods. 3 Trestného poriadku jasne stanovuje, že za deň doručenia písomnosti sa považuje posledný deň lehoty troch pracovných dní, plynúcej od uloženia dotknutej poštovej zásielky (písomnosti). Trestný poriadok nijako neumožňuje OČTK, aby sa rozhodol, či takúto fikciu doručenia uplatní alebo nie, ale jednoznačne hovorí, že písomnosť považuje za doručenú. V našom modelovom prípade teda začne plynúť lehota na podanie sťažnosti voči dotknutému uzneseniu dňa 22.06.2018 a posledným dňom lehoty na včasné podanie sťažnosti bude 25.06.2018 a v prípade, ak by išlo o uznesenie vydané po 01.07.2018 (prihliadnuc na novelu Trestného poriadku) počítali by sme od 22.06.2018 lehotu troch pracovných dní na podanie sťažnosti, a teda posledným dňom na podanie sťažnosti by v takom prípade bol deň 26.06.2018. Na správnosť vyššie uvedeného postupu tiež poukazuje uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. I. ÚS 518/2014-11, ktoré Vám prinášame v prílohe. Ústavný súd v rozhodnutí dáva za pravdu nielen samotnej Okresnej prokuratúre, ktorá vyššie uvedený postup pri doručovaní písomnosti v zmysle Trestného poriadku aplikovala, ale tiež jej nadriadeným prokuratúram – Krajskej a Generálnej prokuratúre, ktoré sa sťažnosťami oznamovateľa zaoberali. Ústavný súd v rozhodnutí tiež konštatuje, že možným prostriedkom, ako sa proti uvedenému a zákonnému postupu OČTK brániť, je využitie inštitútu navrátenia lehoty v zmysle § 64 Trestného poriadku oprávnenou osobou.
Taktiež treba mať na pamäti postup, ktorý predpokladá a exaktne opisuje § 66 ods. 3 Trestného poriadku a poštové zásielky adresované osobám, u ktorých je i najmenší predpoklad ich možného neprevzatia, odosielať v obálkach s vyznačeným opakovaným doručením. Toto je dôležité najmä z toho dôvodu, že v ďalšom konaní môže pozorná obhajoba namietať uplatnenú fikciu doručenia z toho dôvodu, že nebol splnený postup predpokladaný § 66 ods. 3 Trestného poriadku, a teda, že poštová zásielka bola po prvom neúspešnom doručení iba uložená na pošte (so zanechaním oznámenia o uložení zásielky, známe aj ako tzv. žltý lístok v poštovej schránke adresáta) a nebolo poštovým doručovateľom realizované jej opakované doručovanie, na čo mal mať klient podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku nárok, resp. právo. V prípade uplatnenia postupu podľa § 210 Trestného poriadku môže dôjsť až k situácii, že dozor vykonávajúci prokurátor skonštatuje (síce až na podnet obhajoby či iného subjektu trestného konania), nesprávne uplatnenú fikciu doručenia a pokynom uloží OČTK, aby doručenie vykonal opätovne a v zmysle Trestného poriadku. Na to zase nadväzujú práva na podanie sťažnosti, čo sú okolnosti, ktorým sa môže OČTK jednoducho, rešpektovaním vyššie opísaného postupu, vyhnúť.
Pozornosť tiež upriamujeme na ustanovenia viacerých odsekov § 65 a § 66 Trestného poriadku, podľa ktorého je možné fikciu doručenia zákonne uplatniť len v tom prípade, kedy sa doručovanie (alebo aspoň pokus o doručenie) vykonáva na adresu, ktorú na tento účel adresát uviedol. Vykonaním lustrácie v registri obyvateľov, prípadne v inom OČTK dostupnom registri, či získaním takejto adresy operatívnym preverovaním a zaslaním zásielky na takúto adresu, nie je možné považovať túto podmienku uplatnenia fikcie doručenia za splnenú. Adresátovi totiž nevyplýva z Trestného poriadku žiadna povinnosť preberať na adrese evidovaného trvalého či prechodného pobytu doručované poštové zásielky, a to najmä nie pod sankciu možného uplatnenia fikcie jej doručenia. Pre splnenie tejto Trestným poriadkom požadovanej podmienky (adresy uvedenej na účel doručovania písomností) máme za to, že ide až o adresu, ktorú napríklad svedok, poškodený či obvinený uvedie do zápisnice pri jeho výsluchu, alebo túto náležitým spôsobom oznámi OČTK ako adresu na doručovanie písomností. Pre doplnenie a právnu istotu OČTK pri uplatňovaní fikcie doručenia ešte doplníme, že v prípade ak nám osoba oznamuje, napr. pri jej výsluchu, adresu na doručovanie písomností, je potrebné, aby bola táto osoba riadne poučená v zmysle § 65 a nasl. Trestného poriadku, a v prípade ak ide o obvineného, zúčastnenú osobu či poškodeného, poučená tiež o svojej povinnosti vyplývajúcej z § 34 ods. 7 (obvinený), z § 45 ods. 6 (zúčastnená osoba) alebo z § 46 ods. 2 (poškodený) Trestného poriadku, a teda povinnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu zmenu adresy alebo spôsobu doručovania písomností.
Na záver ešte uvedieme, že pri uplatnení fikcie doručenia považujeme za vhodné k takémuto postupu spísať záznam, ktorý bude súčasťou spisu, aby bolo či už dozor vykonávajúcemu orgánu, alebo následne príslušnému súdu zrejmé, na základe akého ustanovenia a v aký presný deň nastala fikcia doručenia tej – ktorej poštovej zásielky. Inak sa môže v praxi stať, že dozor vykonávajúci orgán, alebo súd vráti trestnú vec na ďalšie konanie z toho dôvodu, že bude považovať niektoré poštové zásielky, resp. písomnosti za nedoručené.