Generálny prokurátor vydal koncom mesiaca apríl 2020 záväzné stanovisko pre všetkých prokurátorov, asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, týkajúce sa právnej kvalifikácie konania príslušníka Policajného zboru, ktorý vykoná neoprávnenú lustráciu osobných údajov fyzickej osoby v informačných systémoch Policajného zboru a získané osobné údaje fyzickej osoby neoprávnene poskytne inej osobe. Záväznosť tohto stanoviska je od 01.05.2020.
Výroková časť stanoviska:
1. Súbeh prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) alebo b) Trestného zákona je možný. Nie je vylúčený ani súbeh týchto trestných činov s inými trestnými činmi (napríklad trestnými činmi korupcie).
2. Zákonné znaky prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vykonávaním neoprávnených lustrácií príslušníkom Policajného zboru v evidenciách vedených Policajným zborom, prípadne v evidenciách, ku ktorým má príslušník Policajného zboru prístup v informačných systémoch Policajného zboru, s následným poskytnutím, sprístupnením alebo zverejnením osobných údajov, sú naplnené vždy. Zákonné znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sú naplnené, ak príslušník Policajného zboru v postavení verejného činiteľa poruší zákonom ustanovenú povinnosť v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vo forme materiálneho alebo nemateriálneho zvýhodnenia alebo znevýhodnenia, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo. V takom prípade príslušník Policajného zboru vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, teda poruší povinnosť uloženú v § 48 ods. 3 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
V odôvodnení stanoviska generálny prokurátor uvádza, že samotné lustrovanie príslušníkom PZ v evidenciách vedených Policajným zborom, prípadne v evidenciách, ku ktorým má prístup príslušník PZ, a poskytnutie výsledkov lustrácie neoprávnenej osobe, bez pristúpenia ďalších relevantných skutočností, nenapĺňa zákonné znaky výkonu právomoci spôsobom odporujúcim zákonu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Je tomu tak preto, že na naplnenie znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je potrebné preukázať aj motív konania verejného činiteľa spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Stanovisko obsahuje aj zmienku o lustráciách policajtov pre ich osobnú potrebu alebo súkromné účely. V prípadoch, kedy policajt vykoná lustráciu v rozpore s účelom stanoveným zákonom alebo interným predpisom, a túto použije výlučne pre seba, avšak s cieľom získať neoprávnený prospech, dopustí sa prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Problematike lustrácií policajtmi sme sa venovali aj v osobitnom článku v júli 2019, kedy nadobudla účinnosť novelizácia nariadenia ministra vnútra o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru. Pre pripomenutie, do nariadenia bol pridaný dôvod v znení:
„Policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď …. j)vykonal neštandardnú alebo neodôvodnenú aktivitu v ktoromkoľvek informačnom systéme v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane národných a medzinárodných databáz, registrov, správnych agend, sprístupnených informačných systémov iných rezortov a organizácií prostredníctvom siete Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, do ktorých je vstup podmienený identifikáciou a autentifikáciou (prístupovým právom prideleným gestorom alebo správcom príslušného informačného systému).“
Už voči návrhu nariadenia neúspešne vystúpil Odborový zväz Polície SR, viac na stránke www.ozpsr.sk.
Stanovisko generálneho prokurátora teda pojednáva o tom, že ku konaniu policajta spočívajúcom v neoprávnenej lustrácií sa na spáchanie trestného činu vyžaduje buď prvok poskytnutia (event. sprístupnenia alebo zverejnenia) takto získaných údajov neoprávnenej osobe alebo konanie s motívom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V tom aj spočíva zásadný rozdiel oproti nariadeniu ministra vnútra, ktoré najzávažnejším možným spôsobom, a to prepustením zo služobného pomeru, sankcionuje policajta už v momente vykonania neštandardnej alebo neodôvodnenej lustrácie, čo i len bez jej zneužitia alebo poskytnutia tretej osobe.
Je pochopiteľné, že policajt, ktorý zneužíva informácie získané lustráciami na vlastný alebo cudzí prospech, prípadne s cieľom inému spôsobiť škodu, porušuje svoje služobné povinnosti a je na mieste voči nemu vyvodiť aj trestnoprávnu zodpovednosť. Na druhej strane, úvahu o tom, či už za neštandardnú lustračnú aktivitu, pri ktorej sa nepreukáže zneužitie týchto informácií, majú byť policajti prepustení, nechávame na úvahe čitateľa…