V nadväznosti na prvú časť článku s rovnomenným názvom uverejnenú na stránke www.poradcapolicajta.sk dňa 27.06.2019, možno vyhodnotiť aj ďalšie faktory, ktoré by mohli, policajti nadmerne zaťažení množstvom a rozsahom trestných vecí, vziať do úvahy, kde za pomerne „spornú“ bernú mincu je možné považovať možné ujmy a sankcie hroziace policajtovi.
Faktor: LEHOTY PO VZNESENÍ OBVINENIA
V tomto štádiu trestného konania spravidla už nehrozí premlčanie. Premlčacia doba sa „vynuluje“ po každom úkone smerujúcom k trestnému stíhaniu páchateľa (§ 87 ods. 3 písm. a) TZ v spojení s § 87 ods. 4 TZ). Zákon ukladá policajtom skončiť vyšetrovanie do 6 alebo 4 mesiacov od vznesenia obvinenia a skrátené vyšetrovanie do 2 mesiacov od vznesenia obvinenia (§ 209 ods. 2 TP, § 203 ods. 1 písm. c) TP), príp. do 48 hodín od zadržania podozrivej osoby (§ 204 ods. 1 TP). Uvedené lehoty majú svoj význam, pretože na ne odkazuje Ústavný súd SR, z ktorého rozhodnutí (napr. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010, II. ÚS 784/2016) vyplýva, že trestné stíhanie trvajúce od momentu vznesenia obvinenia dlhšie ako 3 a pol roka nie je podľa súdu ničím ospravedlniteľné a ide o porušenie práva obvineného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom obvinenému v takom prípade priznáva súd aj primerané finančné zadosťučinenie (od 1.000,-Eur vyššie), ktoré uhradí príslušná organizačná zložka PZ, v ktorej je policajt zaradený, zo svojho rozpočtu. Policajt podľa poznatkov autora neplatí obvinenému za prieťahy osobne, škoda sa mu nezosobní, pretože inak by túto prácu zrejme už nikto nerobil. Argumentácie o zaťaženosti a nepriaznivom personálnom stave policajtov Ústavný súd SR vôbec nezaujímajú, pretože súčasťou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právna istota a v širšom kontexte ide o právny štát. Pri nadmernom zaťažení množstvom a rozsahom pridelených vecí preto možno policajtom odporučiť, aby dali prednosť spisu, v ktorom je vznesené obvinenie, pred spisom, kde doposiaľ obvinenie proti konkrétnej osobe vznesené nebolo a súčasne v ňom nehrozí premlčanie trestného stíhania.
Hodnotenie faktoru: V tomto štádiu trestného konania po vznesení obvinenia je potrebné na spise aktívne pracovať, aj na úkor ostatných spisov, v ktorých obvinenie doposiaľ vznesené nebolo. Obvinenému môže byť prisúdené finančné zadosťučinenie, ak je trestne stíhaný dlhšie ako tri a pol roka. Jedná sa síce o relatívne nízke sumy v pomere k rozpočtu polície, ktoré neplatí osobne policajt a výraznejšie postihy policajtom spravidla ani nehrozia, ale ukladanie takýchto pokút je veľmi smutnou vizitkou dlhodobého koncepčne neriešeného problému nadmernej zaťaženosti policajtov. Policajta ani nemôže tešiť, že jeho meno a vyjadrenie môže uviesť Ústavný súd SR v niektorom zo svojich nálezov, v ktorých konštatuje porušenie práv obvineného.
Zákony, Ústava SR a medzinárodná zmluva:
§ 87 ods. 3 písm. a) TZ premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi (…) smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
§ 87 ods. 4 TZ prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
§ 209 ods. 2 TP vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.
§ 203 ods. 1 písm. c) TP skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
§ 204 ods. 1 TP ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom.
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom…
Faktor: VÄZOBNÉ TRESTNÉ STÍHANIE
Väzobné veci je povinný policajt vybavovať prednostne a urýchlene. To je základná zásada trestného konania zakotvená v ust. § 2 ods. 6 TP. Policajti by si mali dať pozor na zákonnú lehotu 20. pracovných dní (§ 76 ods. 2 TP), ku ktorej je potrebné prirátať nejaký čas aj pre prokurátora. Rovnako by si mali dať pozor na konečné lehoty väzby pre prípravné konanie 7, 19 alebo 25 mesiacov (§ 76 ods. 7 TP), ktoré zväčša nie je už možné predĺžiť. V prípade, ak nebude vec ukončená do tejto doby, tak obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu, čo môže viesť priamo k zmareniu účelu trestného konania, nakoľko následne môže obvinený ujsť alebo sa skrývať, pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, pokračovať v trestnej činnosti, dokonať trestný čin o ktorý sa pokúsil, vykonať trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Je ľahké predstaviť si priam katastrofálne dôsledky toho, ak by napr. obvinený z vraždy bol kvôli nečinnosti policajta prepustený z väzby a následne by zabil ďalšiu osobu alebo obvinený z týrania svojej manželky by po prepustení z väzby manželku utýral na smrť. Z ust. § 76 ods. 3 TP vyplýva, že ak sú v spise prieťahy, tak súd nesmie dobu trvania väzby predĺžiť a obvineného musí z väzby prepustiť na slobodu. Policajtovi, ktorý je nadmerne zaťažený preto možno odporučiť, aby si zvážil aké následky môže mať prepustenie obvineného z väzby, v tom ktorom konkrétnom prípade, a podľa toho si zorganizoval manažment práce. Spravidla tu už určuje policajtom lehoty formou záväzných pokynov aj prokurátor, pretože on nesie rovnakú, ak nie ešte väčšiu zodpovednosť ako sám policajt za väzobné trestné stíhanie.
Hodnotenie faktoru: Väzbe by mal policajt venovať zvýšenú pozornosť a na väzobnom spise pracovať prednostne a urýchlene, pokiaľ nemá iné spisy, kde už hrozí premlčanie. Lehoty väzby nie sú len poriadkové, ale prekluzívne, ktorých nedodržanie môže mať aj fatálne následky z hľadiska marenia účelu trestného konania a záujmu spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľa. Policajti musia dobre zvažovať, čo hrozí ak sa z dôvodu nečinnosti dostane obvinený na slobodu. Iné nebezpečenstvo vzniká pri prepustení obvineného z ekonomickej kriminality a iné pri obvinenom z násilnej trestnej činnosti. Policajt by si mal sám zodpovedne určiť, ktorému spisu dá prednosť, pokiaľ nemôže pracovať na všetkých z dôvodu nadmernej zaťaženosti. V prípade nutnosti môže prísť do práce aj soboty, nedele, počas čerpania dovolenky, vzdať sa rehabilitácie, zostávať v práci do večera. Pokiaľ však takto pracuje niekoľko mesiacov bez prestávky, môže to viesť k jeho vyhoreniu, k zvýšenej agresivite alebo k apatii, prípadne k iným neželaným javom. V prípade veľmi vysokej nadmernej zaťaženosti je potrebné písomne upozorniť priameho nadriadeného (služobným postupom) signalizáciou, pod ktorú je vhodné, aby sa podpísali všetci policajti z daného oddelenia. Mohla by vyzerať napríklad takto: „Touto cestou si Vám dovoľujeme podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z.n.p. signalizovať enormnú zaťaženosť vyšetrovateľov 2. OV OKP XX množstvom a rozsahom vyšetrovaných vecí, vysokým nápadom trestných vecí v pomere na jedného vyšetrovateľa PZ. Upozorňujeme, že tento stav je neúnosný, a je ho potrebné riešiť navýšením počtu vyšetrovateľov, resp. prijatím iných opatrení. V opačnom prípade nemôžu vyšetrovatelia niesť zodpovednosť za vzniknutý stav, nečinnosť a prieťahy vo vyšetrovaní, hroziace poruchy a iné nedostatky.“ V prípade, že sa vedúci so signalizáciou stotožní, tak by ju mal predložiť svojmu nadriadenému so svojím prípisom a vlastnou analýzou, kde už bude argumentovať aj konkrétnymi číslami z DVS (môže porovnať stav za posledné tri roky – napadnuté spisy, ukončené spisy, počet dožiadaní/počet žiadostí o právnu pomoc, rozpracovanosť na priemerného skutočného vyšetrovateľa – nie na voľné tabuľkové miesta, môže vyrátať o koľko treba zvýšiť počet vyšetrovateľov PZ / poverených príslušníkov PZ tak, aby počet spisov na jedného skutočného policajta nepresiahol 20 ks na okrese alebo 10 ks na kraji, atď.). Ďalšie možné opatrenia sú napr. presuny policajtov medzi okresmi alebo krajmi podľa ich vyťaženosti, výpomoc z iných častí Slovenska, pracovné skupiny, navýšenie počtu civilných pracovníkov, ktorí môžu pomôcť policajtom s administratívnou činnosťou, aby ňou policajt nestrácal svoj čas a mohol sa venovať priamo len vyšetrovaniu alebo skrátenému vyšetrovaniu. Nejedná sa o naivitu autora, takáto signalizácia bola už realizovaná. V prípade, ak by aj signalizácia nebola úspešná, policajt sa ňou môže následne brániť v trestnom konaní, ktoré môže byť neskôr proti nemu vedené v súvislosti s prieťahmi.
Zákony:
§ 2 ods. 6 TP väzobné veci sú povinné (pozn. OČTK a súd) vybavovať prednostne a urýchlene.
§ 76 ods. 2 TP základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu (…) alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.
§ 76 ods. 7 TP z lehoty (…) pripadá na prípravné konanie najviac a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, b)devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
§ 76 ods. 3 TP predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
§ 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z.n.p. policajt je povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu.
Faktor: LEHOTY URČENÉ PROKURÁTOROM
Prokurátor je oprávnený dávať policajtovi záväzné pokyny a určovať mu lehoty na ich vybavenie (§ 230 ods. 2 písm. a) TP). Prokurátorov možno deliť na dve kategórie. Na tých, s ktorými sa dá komunikovať a vysvetliť im, že lehotu nebude možné dodržať a na tých, s ktorými sa komunikovať nedá, lebo policajti pre nich nie sú partnerom na diskusiu, ani žiadnym „priateľom na telefóne“, a naďalej striktne trvajú na plnení svojich pokynov. Pokyny prokurátora vychádzajú prevažne z premisy, že policajti nerealizujú aj iné spisy, kde môžu byť väčšie prieťahy s fatálnejšími následkami pre policajta, a preto je potrebné k pokynom prokurátora aj tak pristupovať. Nerešpektovanie záväzných pokynov prokurátorov policajtmi má za následok spravidla to, že prokurátor napíše signalizáciu do rúk riaditeľa, ktorý následne môže aj vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči policajtovi. Môže potrestať policajta aj znížením služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov (§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.), čo sa však v praxi nestáva.
Hodnotenie faktoru: Je zákonnou povinnosťou policajta prokurátorovi vyhovieť a jeho pokyny plniť, pokiaľ je to možné. Na strane druhej, ak hrozí policajtom trestné stíhanie v inom spise za prieťahy (nečinnosť), alebo vedie aj väzobné trestné stíhania, takéto spisy na pomyselnej miske váh budú mať prednosť pred spisom, kde sa nachádzajú len pokyny prokurátora, ktorých plnenie je časovo náročné a z časovo kapacitných možností policajta by ich plnením vznikli prieťahy v iných spisoch, kde môžu vzniknúť aj ťažšie následky. V takejto situácii možno policajtom odporučiť, aby komunikovali s dozorujúcim prokurátorom a vysvetlili mu situáciu, prečo nie je možné ním uložené lehoty dodržať. Aj prokurátori v okresoch, kde slúžia nadmerne zaťažení policajti, sú zväčša rovnako nadmerne zaťažení ako policajti, a teda ich situácia by im mohla byť známa.
Zákony:
§ 230 ods. 2 písm. a) TP pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu.
§ 53 ods. 1 č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície zápis do registra trestov v z.n.p. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Podľa autora by si mal každý policajt, ktorý je nadmerne zaťažený v rozsahu, ktorý mu neumožňuje vykonávať plynulé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vo všetkých spisoch, zostaviť svoj vlastný rebríček faktorov. Všetky spisy si môže ohodnotiť a zoradiť podľa závažnosti a hroziacich následkov, a podľa toho si určiť priority, na ktorých spisoch bude pracovať intenzívnejšie, a v ktorých menej intenzívne. Absolútna nečinnosť sa neodporúča v žiadnom spise, pokiaľ nie je odôvodniteľná, napr. čakaním na výsledky právnej pomoci z cudziny alebo na znalecké posudky, príp. iné skutočnosti, ktoré nemôže priamo ovplyvniť svojou činnosťou. Vtedy sú prieťahy zo strany policajta nezavinené a nemôže za ne niesť logicky ani zodpovednosť. Vhodné je venovať sa aj samovzdelávaniu a netráviť čas „neslužobnými aktivitami“ v pracovnom čase. Netreba ani podliehať rôznym tlakom oznamovateľov, obhajcov, splnomocnencov poškodených alebo poškodeným samotným, pokiaľ si vynucujú rôznymi sťažnosťami a žiadosťami, aby sa práve ich veci venovala maximálna pozornosť. Priority vo svojich spisoch by si mal určovať vždy len sám policajt, ktorý je procesne samostatný podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v z.n.p. a len on sám nesie zodpovednosť za všetky jemu pridelené spisy.
mjr. Ing. Marek TOMAN, starší vyšetrovateľ PZ