Bez nadsadenia môžeme povedať, že témou leta v Policajnom zbore je aktuálne plánovaná reforma, o ktorej polovičaté informácie sa na policajtov valia z každej strany. Niet preto divu, že hlavným predmetom osobných, ale aj internetových diskusií, sa stáva otázka „Čo bude ďalej?“. Reforma, reorganizácia, či zmena koncepcie, podstatné je, že sa pod týmito pojmami skrýva to isté. Neistota.

Keď sme v minulosti mali možnosť sa rozprávať s kolegami zo zahraničia, najmä s českými, ktorých právny systém je nám najbližší, stretli sme sa s krútením hlavami nad tým, že u nás, na Slovensku, je v PZ situácia buď pred voľbami, po voľbách, po reorganizácií alebo pred ňou. Preto tu neexistuje žiadna kontinuita. Českým kolegom treba do určitej – výraznej miery, prisvedčiť. A čo to má za následok? Najmenej to, že popri štatistických ukazovateľoch sa zrejme aktuálne usilovne prepočítavajú aj výsluhové dôchodky s premennými „ak vydržím ešte do novembra, do konca roka“ a podobne…

Čo všetko sa bude meniť však jasné nie je. Poradca ministra vnútra Jaroslav Spišiak sa pre TV JOJ vyjadril pomerne stručne slovami „všetko by som zmenil“. A teraz pohľad autorov Poradcu Policajta.

Pokiaľ sa má predísť negatívnym javom spojeným s panikou v polícií, je potrebné otvorene komunikovať s policajtmi. Ak sa reforma robí o policajtoch bez policajtov, je jej nepochopenie a odmietanie nanajvýš pravdepodobné. Zapojenie čo najväčšieho počtu policajtov do procesu prípravy zmien, či ich priebežné odkomunikovávanie alebo transparentné vytýčenie cieľov, by bolo značne nápomocné. A na zistenie, kde sú najväčšie problémy v Policajnom zbore, by si niekedy stačilo prečítať diskusie policajtov na internete.

Vymenovať pokrivkávajúce oblasti nie je žiadnou náročnou úlohou. Ide o celkovú efektivitu činností v rámci zboru, systém vzdelávania, o množstvo pracovných miest, ktoré by mohli byť scivilnené, predvídateľnosť kariérneho postupu, dostupnosť odevných súčiastok vo výstrojných skladoch, kvalitu prostredia, v ktorom policajti pracujú, spôsob výkonu činnosti polície (napr. absolútne chýbajúci community policing), ochranu policajtov a podobne. Všetky tieto a ďalšie okruhy by mali slúžiť na zlepšenie výkonu služby policajtov, otázny však je ako spôsob prezentácie, tak samotné meritum riešenia.

Vieme si predstaviť ideálny stav, kedy by policajtom boli podrobne prezentované už počas prípravy reformy jej ciele, spôsoby a zadefinované kľúčové oblasti. V najlepšom prípade s možnosťou pripomienkovania v určitom jej štádiu. Nemenej dôležité by bolo počas celého procesu proklamovať a dodržať to, že policajti sa nemusia báť o svoje pozície, sociálne istoty a ďalšie náležitosti, a môžu sa naplno venovať svojej službe. Je pravdou, že toto už v liste z 04.08.2020, ktorý sme publikovali na našej facebookovej skupine, naznačil minister Mikulec, no prvotné vyhlásenie by malo byť len začiatkom transparentnosti smerom k policajtom.

Ďalším plusovým bodom by malo byť nemenné zadefinovanie toho, že reforma má pomôcť policajtom v ochrane a posilnení ich postavenia. Čo i len otvorená diskusia kompetentných na tému odstránenia menoviek z uniforiem, zavedenia advokáta policajtov alebo novelizácie Zákona o priestupkoch v súvislosti s urážkami policajtov, by mohla znamenať značný posun v tom, aby policajti nadobudli presvedčenie, že pokiaľ konajú zákonne a správne, zastane si ich nielen Poradca Policajta, ale aj ich nadriadení a celý zbor. Policajti by sa nemali báť ani výkonu svojej právomoci a už vôbec nie systému, v ktorom pracujú alebo ktorý ich bude hodnotiť. Sme si vedomí toho, že rezort vnútra má povinnosť znížiť výdavky o 10%, preto práve nami naznačené oblasti by mohli byť začiatkom zlepšovania podmienok výkonu služby policajtov s minimálnymi alebo žiadnymi finančnými nákladmi.

A keď už sme spomenuli sociálne istoty – Policajným zborom putujú informácie o tom, že ku koncu tohto roka sa počíta s odchodom tisícok policajtov. Všimli si to už aj média a Aktuality.sk informovali, že odborári (zrejme OZP, nakoľko sa v článku vyskytujú vyjadrenia jeho predsedu) už neoficiálne rokovali na ministerstve o spôsoboch „prilepšenia pre skúsenejších policajtov, aby sa zabránilo ich dramatickému odlivu“. Vzorom má byť Poľsko, kde má prísť k zvýšeniu platu o približne 330 eur po odpracovaní 25 rokov a až o 550 eur po 28,5 roku služby. Podobné snahy v našich podmienkach však vyvolávajú otázniky (ak nie výkričníky). V praxi by to znamenalo, že vedľa seba môžu sedieť dvaja policajti, jeden s odrobenými 25 rokmi a druhý napr. s 12 rokmi služby. Kým prvému by sa podľa tohto modelu pridalo, druhý by vykonával rovnakú prácu za menej. Za menej nielen v zmysle prídavku za výsluhu rokov, ktorý skúsenosti a dĺžku služobného pomeru kompenzuje, ale aj takýmto novozavedeným príplatkom. Je potrebné si tiež uvedomiť, za akých podmienok budú obaja títo policajti odchádzať do dôchodku. Totiž, ak mladší z policajtov vydrží pracovať v PZ 25 rokov, čím získa nárok na výsluhový dôchodok, je tu ešte jedna hlavná premenná. Tou je práve skutočnosť, že policajtovi s 25 odslúženými rokmi sa základ na výpočet výsluhového dôchodku (aj napr. odchodného) zistí z priemerného mesačného služobného platu v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku. Zatiaľ čo vedľa sediaci kolega s 12 odrobenými rokmi je na tom o poznanie horšie. Mladšiemu z policajtov sa totiž základ na výpočet výsluhového dôchodku zistí z desiatich skončených kalendárnych rokov služobného pomeru pred dňom skončenia služobného pomeru. Nepomer medzi výpočtom dôchodku z príjmovo najlepšieho roku a z posledných desiatich rokov je extrémom, ktorý nepotrebuje bližší komentár. Nehovoriac o tom, že policajt s aktuálne odrobenými 12 rokmi nastupoval do PZ za rovnakých podmienok ako jeho starší kolegovia, keďže táto zmena nastala až jedným z mnohých prechodných ustanovení účinných od 01.05.2013, čo je pamätný dátum pre mnohých policajtov.

Napriek tomu, že sa to mnohým, najmä dlhšie slúžiacim kolegom nebude pozdávať, dovolíme si vyjadriť názor, že už len údajné neoficiálne rokovania o otázke „pridania len vybraným policajtom“ považujeme za nezmyselné, pričom dôsledok môže byť úplne opačný, ako bol pôvodne zamýšľaný. V prípade akceptovania tejto myšlienky by išlo nielen o veľmi dočasné riešenie, ale hlavne by sa nožnice rozdielu medzi policajtmi ešte viac roztvorili. Jednou vecou sú rozbroje, ktoré by takáto zmena vyvolala, druhou neriešenie rovnako závažného problému. A tým je minca udržania policajtov, ktorí už majú nejaký ten rok odslúžený, ale nemajú ešte nárok na výsluhový dôchodok a druhou stranou je doslova nalákanie nových policajtov do zboru. Tým, že by sa pridalo len jednej skupine policajtov by sa žiadny z problémov nevyriešil. Nespochybňujeme prínos a zásluhy kolegov s nárokom na výsluhový dôchodok, práve naopak, ich skúsenosti sú pre ostatných nedoceniteľné. Neradi by sme vyvolávali nevraživosť medzi mladšími a staršími, medzi tými z ulice a tými z kancelárií a podobne. Nie je však možné zamerať sa len jednu skupinu policajtov a vyriešiť tým problémy, ktoré sú generálne. Podobne nesúhlasne by sme sa vyjadrili, ak by sa plánované zvyšovanie platu malo týkať napríklad len policajtov do 5 rokov služby, keďže akékoľvek selektovanie policajtov podľa odslúžených rokov by len prehlbovalo rozdiely a nedôvodne diskriminovali jednu zo skupín, ktorej by sa benefit netýkal.

Celkom zabrániť odchodom policajtov, ktorí „na to majú nárok“, sa zaiste nedá. Popritom je však nevyhnutné pre budúcnosť Policajného zboru, aj tejto krajiny, zapracovať prioritne na stabilizácií stavov a to jediným možným spôsobom – zlepšením podmienok pre policajtov. Je najvyšší časť zamerať sa na to, čo policajtov skutočne trápi, čo je riešiteľné ihneď a čo môže policajtom vrátiť to, čo im dlhodobo chýba. Dôstojnosť. Dôstojnosť a rešpekt ako v zbore, tak navonok. Policajt nie je a nesmie byť len číslom, len štatistickým ukazovateľom, len niekým, kto robí výsledky a keď sa dostane do nepríjemností, je na to sám. Pokiaľ sa má situácia v PZ upokojiť, je jedno, či bude v PZ reforma, reorganizácia alebo zmena koncepcie. Táto musí prísť tým spôsobom a takým smerom, aby bola nekompromisne v prospech policajtov. Ak sa totiž vyriešia problémy policajtov a policajti budú môcť efektívne vykonávať svoju prácu, budú prichádzať noví kvalitní uchádzači, skúsení a zdatní policajti nebudú odchádzať a dosiahne sa to, po čom verejná mienka prahne – po dôvere občanov v políciu a policajtov. Pre nápady, ako začať so zlepšovaním, azda netreba chodiť ďaleko…