Obvinený, ako vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného poriadku, si môže v tej istej trestnej veci zvoliť viacerých obhajcov. Neraz sa tak v praxi stáva, že obvinený má dvoch či dokonca aj viacerých obhajcov, nakoľko Trestný poriadok ich počet nijakým spôsobom neobmedzuje. Článok sa zaoberá postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípade upovedomovania takýchto obhajcov o plánovanom procesnom úkone.
Obvinený, subjekt trestného konania, disponuje od momentu vznesenia obvinenia proti jeho osobe nielen širokou škálou práv, ktorých uplatňovanie mu Trestný poriadok umožňuje, ale i určitými povinnosťami, ktorých dodržiavanie či plnenie mu je Trestným poriadkom uložené. Jedným z úplne najzákladnejších práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je právo obvineného obhajovať sa (sám alebo) prostredníctvom obhajcu. V súvislosti s týmto ústavným právom obvineného je možné následne upriamiť pozornosť aj na právne predpisy nižšej právnej sily, ktoré toto právo obvineného potvrdzujú, prípadne upravujú či určujú spôsob jeho uplatňovania, resp. výkonu. Tým je napr. § 2 ods. 9 Trestného poriadku (ako základná zásada trestného konania), ktorý hovorí o tom, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu, či ďalšie ustanovenia Trestného poriadku – napr. § 34 ods. 1, či § 121 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré zabezpečujú obvinenému právo zvoliť si obhajcu. Na vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku nadväzujú § 39 a § 40 Trestného poriadku pojednávajúce o zvolenom obhajcovi a ustanovenom obhajcovi.
Z praxe je väčšine z nás známe, že v prípade ak ide o ustanoveného obhajcu, ktorého má obvinený, najčastejšie z dôvodu ustanoveného v § 40 ods. 1 alebo v § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ide len o jedného obhajcu obvineného, s ktorým orgán činný v trestnom konaní komunikuje, teda ktorého upovedomuje o procesných úkonoch, umožňuje mu zúčastňovať sa nich a podobne.
Pripomenieme, že o práve a možnostiach obvineného zúčastniť sa na procesných úkonoch vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní pojednáva článok zverejnený na stránke www.poradcapolicajta.sk pod názvom: Účasť obvineného na procesných úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní, ktorý nájdete TU.
Ak však v priebehu trestného konania dôjde k tomu, že obvinený si sám zvolí obhajcu, nakoľko toto právo mu počas celého trestného konania nezaniká a trvá aj po ustanovení obhajcu obvinenému, ten kto obhajcu obvinenému ustanovil, toto ustanovenie obhajcu obvineného zruší – § 40 ods. 5 Trestného poriadku. Obvinený tak zostáva v trestnom konaní s obhajcom, ktorého si sám vybral a zvolil.
V prípade obhajcu zvoleného obvineným, či už od samotného momentu vznesenia obvinenia, alebo kedykoľvek neskôr v priebehu trestného konania, je potrebné poukázať na § 39 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého si obvinený môže zvoliť v tej istej trestnej veci aj viacerých obhajcov. V praxi sa tak stáva, že má obvinených viacerých (t. j. dvoch a viac) obhajcov, buď zvolených súčasne, teda od rovnakého momentu, alebo si viacerých obhajcov volí postupne v priebehu trestného konania. Vylúčené nie je ani to, že niektorí obhajcovia z tejto početnejšej skupiny sa na základe rozhodnutia obvineného v priebehu trestného konania menia (končia výkon obhajoby, alebo k už zvoleným obhajcom pribúdajú). Obhajcovia následne vykonávajú svoje práva a povinnosti, ktoré im priznáva Trestný poriadok spôsobom ustanoveným v § 44 ods. 7 Trestného poriadku, a teda: …povinnosti a práva patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak…
Trestný poriadok v § 213 ods. 2 a ods. 3 stanovuje, že v prípade, ak sa obhajca chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu. Toto upovedomenie vykonáva OČTK v zmysle Trestného poriadku, kedy vopred upovedomuje obhajcu obvineného o tom, aký procesný úkon bude v dotknutej trestnej veci vykonaný. Prihliadnuc na vyššie uvedené práva obhajcu, resp. obhajcov v trestnom konaní, by mohla nastať situácia, kedy by OČTK musel upovedomovať o procesnom úkone všetkých obhajcov, ktorých si obvinený zvolil. Na to pamätá Trestný poriadok v § 44 ods. 8 Trestného poriadku, ktorý hovorí, že v prípade, ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Pripomeňme, že Trestný poriadok v poslednej vete § 44 ods. 7 ustanovuje, že pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len jedného z takýchto viacerých obhajcov. Ak sa teda obhajcovia v trestnom konaní domáhajú toho, aby bol každý z nich o procesnom úkone upovedomovaný samostatne, resp. žiadajú zmenu termínu vykonania procesného úkonu, nakoľko sa tohto nemôžu zúčastniť všetci zvolení obhajcovia obvineného, OČTK nie je povinný tejto ich žiadosti vyhovieť, a ak by vyhovel, konal by tak nad rámec svojich zákonom uložených povinností. Premietnuté do praxe, v prípade viacerých obhajcov je OČTK povinný upovedomiť o procesnom úkone toho obhajcu, ktorého si spomedzi seba obhajcovia určili, v prípade ak takého niet, doručí sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený ako prvý a ak niet ani takého (resp. obhajcovia boli zvolení naraz), doručuje OČTK písomnosť tomu obhajcovi, ktorého na to určil obvinený. Obhajcovia v praxi síce mávajú tendenciu poukazovať na ustanovenie § 44 ods. 7 Trestného poriadku, a teda na skutočnosť, že Trestný poriadok priznáva práva a povinnosti z neho vyplývajúce každému zo zvolených obhajcov, a teda všetci zvolení obhajcovia sa domáhajú doručovania všetkých písomností v rámci trestného konania. Tu je však potrebné poukázať na to, že prvú vetu § 44 ods. 7 Trestného poriadku nemožno vykladať ako absolútne právo každého zvoleného obhajcu na každé právo vyplývajúce mu z výkonu obhajoby, nakoľko hneď následné ustanovenie § 44 ods. 8 Trestného poriadku predstavuje osobitné ustanovenie (lex specialis) pred ustanovením § 44 ods. 7 (veta prvá) Trestného poriadku (lex generalis). Preto má § 44 ods. 8 prednosť pred všeobecným ustanovením uvedeným v § 44 ods. 7 Trestného poriadku, a tejto skutočnosti zodpovedá aj obsah druhej vety uvedenej v § 44 ods. 7 Trestného poriadku, a teda, že pri procesných úkonoch trestného konania postačuje účasť len jedného zo zvolených obhajcov. Samotný Trestný poriadok teda naznačuje, že aj v prípade zvolenia viacerých obhajcov, je pre riadny výkon obhajoby úplne postačujúce, ak sa k procesnému úkonu dostaví len jeden zvolený obhajca.
V prílohe prinášame stanovisko zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2018, ktoré pod č. 46 rieši uvedenú problematiku. Stanovisko hovorí o. i. o tom, že obvinený si môže v trestnom konaní súčasne zvoliť niekoľko obhajcov, prípadne si môže zvoliť ďalšieho obhajcu popri obhajcovi, ktorého si skôr zvolil sám alebo mu ho skôr zvolila iná oprávnená osoba, avšak v takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby činnosť obhajcov bola koordinovaná a aby jednotliví zvolení obhajcovia vystupovali v konaní vo vzájomnej nadväznosti a zhodne. Len takýto spoločný výkon obhajoby totiž vedie k naplneniu povinnosti každého z nich poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc a na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone (§ 44 ods. 1, ods. 7 Trestný poriadok).
Stanovisko teda prikladá dôležitosť tomu, čo Trestný poriadok priamo neustanovuje, avšak to z podstaty jeho ustanovení vyplýva, aby viacerí zvolení obhajcovia navzájom spolu komunikovali a poskytovali si informácie o priebehu trestného konania, a tiež o písomnostiach, ktoré boli niektorému z nich doručené. Práve v súčasnosti, v dobe masívneho využívania mobilných telefónov ako i možného rýchleho pripojenia k internetu a využitia mailovej komunikácie, je takáto komunikácia a odovzdávanie si informácií medzi zvolenými obhajcami naozaj časovo a technicky nenáročná.
Práve z týchto dôvodov, a teda vychádzajúc z predpokladu, že viacerí zvolení obhajcovia obvineného vykonávajú obhajobu vo vzájomnej súčinnosti, nadväznosti a zhode, a teda spoločne koordinujú svoj postup a naopak nesnažia sa vykonávať obhajobu len samostatne, Trestný poriadok považuje za postačujúce doručovať písomnosť len jednému zo zvolených obhajcov, spôsobom vyššie uvedeným (viď § 44 ods. 8 Trestného poriadku). Doručenie písomnosti takto určenému obhajcovi (obsahujúce napríklad rozhodnutie OČTK alebo upovedomenie o procesnom úkone) znamená, že písomnosť bola doručená všetkým zvoleným obhajcom a je opäť vecou ich spoločného výkonu obhajoby, a teda vzájomnej spolupráce či komunikácie, aby sa o týchto skutočnostiach vyrozumeli. OČTK nie je povinný doručovať takéto písomnosti každému zo zvolených obhajcov, a to ani v prípade, ak by o to niektorý zo zvolených obhajcov osobitne požiadal.
Pre doplnenie, vychádzajúc z dotknutého stanoviska ešte uvádzame, že v súlade s požiadavkou uvedenou v § 44 ods. 8 Trestného poriadku práve toto ustanovenie ukladá prioritne zvoleným obhajcom povinnosť určiť si z pomedzi seba, komu z nich majú byť doručované písomnosti. Pokiaľ si takéhoto nezvolia, OČTK doručí písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý a ak bolo súčasne zvolených viacero obhajcov, doručuje OČTK písomnosti tomu obhajcovi, ktorého určí obvinený. V praxi môže nastať situácia, že ani jedna z týchto troch okolností predpokladaných v § 44 ods. 8 Trestného poriadku nebude splnená, a preto upriamujeme pozornosť na to, aby v prípadoch zvolenia viacerých obhajcov obvineným súčasne, vyšetrovateľ alebo poverený príslušník okamžite (napr. pri výsluchu obvineného, ktorý príde s takýmito zvolenými obhajcami prvýkrát na výsluch, alebo hneď po doručení písomného splnomocnenia viacerých obhajcov) trval na tom, aby obhajcovia alebo obvinený uviedli meno obhajcu, ktorému sa majú písomnosti doručovať. Taktiež je potrebné takto postupovať v prípade, ak nastane ukončenie výkonu obhajoby toho obhajcu, ktorý bol v zmysle § 44 ods. 8 Trestného poriadku určený na doručovanie písomností.