Dňa 08.01.2019 bolo v záujme jednotného uplatňovania zákonov vydané stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky k určeniu výšky škody pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona, v prípade predaja motorového vozidla s predstieraným počtom najazdených kilometrov. Ide o časté prípady predaja motorových vozidiel s tzv. „stočenými kilometrami“, ktoré je v súčasnosti možné, prihliadnuc aj na ostatné okolnosti, kvalifikovať ako trestný čin podvodu.

Stanovenie výšky škody spôsobenej týmto podvodným konaním páchateľa bolo OČTK doposiaľ uplatňované najmä dvomi spôsobmi:

1. výška spôsobenej škody predstavovala rozdiel medzi cenou motorového vozidla, či už zaplatenou (dohodnutou) alebo objektívne, teda znalecky, určenou pri zohľadnení predávajúcim deklarovaného počtu najazdených kilometrov a  skutočnou cenou motorového vozidla v čase a mieste spáchania skutku alebo

2. výška škody sa rovnala celej kúpnej cene, ktorú kupujúci za predávané motorové vozidlo zaplatil.

Podľa uvedeného stanoviska práve spôsob určenia výšky škody uvedený v bode 1 tohto stanoviska zodpovedá definícii škody podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, ako reálneho úbytku na majetku kupujúceho.

Stanovisko teda so záväznosťou od 10.01.2019 ustanovuje, že

1. Za škodu ako znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona v prípade, ak predávajúci uvedie kupujúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj motorového vozidla, do omylu v otázke technického údaja o počte kilometrov, ktoré má predávané motorové vozidlo najazdené, treba považovať sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi predajnou cenou pri uzatváraní kúpnej zmluvy a cenou, za akú by sa toto motorové vozidlo predalo pri poznaní technického údaja o skutočnom počte najazdených kilometrov.

2. Cena motorového vozidla so skutočným počtom najazdených kilometrov sa stanoví objektívnym spôsobom, teda znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením.

Zjednodušene povedané, podľa dotknutého stanoviska teda OČTK pri určení výšky škody bude vychádzať z rozdielu medzi cenou, za ktorú kupujúci, uvedený do omylu, uvedené motorové vozidlo zakúpil a cenou, za ktorú by sa objektívne takéto vozidlo predávalo pri poznaní jeho reálneho technického stavu – spočívajúceho v pravdivom uvedení počtu najazdených kilometrov. To znamená, že v prípade, ak kupujúci kúpi vozidlo s deklarovaným nájazdom napr. 110.000 km za 10.000,- Eur, avšak následne sa preukáže, že údaj o počte najazdených kilometrov uvádzaný predávajúcim a vyplývajúci aj z tachometra kupovaného vozidla, je v skutočnosti napr. 250.000 km, pričom kúpna cena takéhoto vozidla by zodpovedala sume 8.500,- Eur, škodou pre účely trestného konania sa bude rozumieť škoda vo výške 1.500,- Eur, a nie celá kúpna cena vozidla vo výške 10.000,- Eur. Pri kúpnej cene vozidla (s nižším počtom najazdených kilometrov), ktorú zaplatil alebo má zaplatiť poškodený sa vychádza z dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. Pri cene motorového vozidla so skutočným počtom najazdených kilometrov sa táto stanoví objektívnym spôsobom, teda znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením. 

Dôvodom k zaujatiu takéhoto stanoviska je najmä tá skutočnosť, že kupujúci uvedený do omylu stráca časť svojho majetku – spravidla v podobe finančných prostriedkov, no zároveň nadobúda do svojho vlastníctva motorové vozidlo, ktoré má určitú hodnotu, no nie je však takej kvality, aká mu bola pri predaji predávajúcim deklarovaná. Vozidlo síce má najazdených viac kilometrov, no počet najazdených kilometrov nie je spravidla jediným kritériom, pre ktoré sa kupujúci rozhodol uvedené vozidlo do vlastníctva nadobudnúť. Kupujúci – poškodený, teda disponuje motorovým vozidlom v určitej hodnote, pričom s týmto vozidlom, a teda nepriamo aj s touto majetkovou hodnotou, môže disponovať alebo ju užívať. Pri výpočte škody je teda potrebné vychádzať z porovnania toho, čo z majetku kupujúceho ubudlo a v akej hodnote, ale zároveň, čo do majetku kupujúceho pribudlo a v akej hodnote. Jeho škoda teda nepredstavuje celú kúpnu cenu. Takto by tomu bolo napríklad v prípade, ak by kupujúci za vozidlo síce zaplatil, no toto by mu nikdy nebolo dodané. 

Znenie celého stanoviska generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa nachádza v prílohe.